Rodinné činitele pri vzniku a vývine homosexuality


Rodinné činitele pri vzniku a vývine homosexuality muža

Mužskej homosexualite často predchádza detstvo, počas ktorého malo dieťa bližšie k mame ako k otcovi. Neskôr sa mohol vzťah s mamou zhoršiť, lebo syn sa pokúšal vymaniť z jej čičíkavého náručia či náručia plného podmienok, no stále sa vrátil späť. Chlapca z maminho náručia, či už s mamou má alebo nemá priateľský vzťah, môže vymaniť iba iný muž. A už len na ňom záleží, či ho oslobodí alebo uväzní iným spôsobom (zraní jeho mužskosť najmä žiadostivosťou a sexuálnymi aktivitami). Moderní homosexuáli si volia cestu ospravedlňovaného vzájomného uväznenia alebo použitia. Pri pobyte v homosexuálnych komunitách som narážal na rôzne prejavy vnútornej nerovnováhy, neslobody. V nich chlapi na seba skutočne narážali a často si závideli. Iní boli hlboko si nedôverujúci, hlboko stratení v sebe, hoci i ako narcisti. Súperenie o to, kto je väčší muž, kto si získa autentickejšieho muža, akoby nútilo ľudí ponižovať sa, klamať, popierať seba či utláčať. Aj takto sa prejavoval jadrový problém identity, nezapadnutie do sveta mužov, nie následný problém spojený s minoritnou sexualitou a jej podceňovaním či osočovaním heterosexuálnymi jednotlivcami/skupinami. "Pocity menejcennosti vo vzťahu k mužskosti a ženskosti sa často rozvíjajú ako reakcia na konkrétne vplyvy a vzťahy v rodine a v rovesníckej skupine." Van den Aardweg.

Matka mohla byť prehnane starostlivá, príliš ustráchaná, ktorá nevnímala nič okrem svojho dieťaťa. To jej neraz nahrádzalo partnera alebo mala tendenciu z neho vychovať "ideálneho muža pre seba" so ženským myslením a návykmi. Mohla byť tiež nevýrazná a prehnane zhovievavá osobnosť s viac pochopením pre dieťa, ako sa mu dostávalo od otca; bola mu oveľa bližšia ako otec (emocionálne dôležitejšia ako neprítomný, nedostupný až negatívny otec).

Mnohé matky homosexuálov príliš pripútavali svojich synov k sebe - z dôvodu svojej osobnostnej slabosti, obmedzení alebo vnútornej nevyrovnanosti; kvôli problémom v manželstve; alebo preto, že syn bol jediný, v poradí súrodencov najmladší, slabší, vnímavejší, plačlivejší, hendikepovaný, chorľavý či v dôsledku iných okolností (túžili mať dievčatko, správali sa k synovi rovnako ako k dcére/dcéram). Iné chceli mať všetko pod kontrolou alebo boli prehnane prísne, dominantné (čo však neznamená, že boli skutočne vodkyňami či silnými osobnosťami - skôr odmietali byť vedené, neprejavovali svoj strach, slabosť, pochybnosť, zraniteľnosť, emócie, ženské túžby a potreby navonok, mali zlé skúsenosti s mužskými vzormi - otcami, strýkami, partnermi..., videli trpieť svoje matky rukou či správaním muža alebo samy boli bité, týrané, sexuálne zneužité a pod.).

Matky dokážu inštinktívne premieňať dcéry v ženy, pretože ony sa nemusia pripútavať k otcovi, a menej trpia jeho neprítomnosťou v rodine či neschopnosťou. Otec je pre dievča kráľom vtedy, ak dohliada na ženy v domácnosti, bráni ich a buduje sebaúctu dcér častým oceňovaním ich snáh i výzoru. Samy od seba (bez pomoci mužov a ich zážitkového vedenia a vovádzania do sveta mužov), alebo ak sa nenaučia zavčasu vybočovať z inštinktívneho vedenia dcér (a zaspia na vavrínoch), však matky nedokážu vychovať zo synov mužov. Za normálnych okolností má byť matka pre syna najmä vzorom ženy a budúcej partnerky, nie kópiou jeho samého. Musí plne rešpektovať synovu inakosť a mužský potenciál, ktorý ho núti dívať sa na seba i svet inak a konať inak, ako sa díva a koná matka, žena. Matka môže nevhodným správaním a vyjadreniami smerom k synovi a iným mužom zabiť tento potenciál a podporiť rast ženskej zložky duše muža, čo je často manifestované nepatrnou zženštilosťou, pri extrémoch výraznou.

Otec mohol byť príliš slabý, nerozhodný (model nevýraznej roly muža), pre syna v ničom nepoužiteľný, nemal veľký záujem byť súčasťou synovho sveta, mohol byť voči nemu prehnane kritický, nedokázal sa mu priblížiť ani pri spoločných aktivitách, fungoval vo vzťahu s ním na báze príkazov, zákazov bez dialógov a spoločných aktivít, ba niekedy ho priam odmietal. Dôsledkom toho bolo, že chlapec bol príliš naviazaný na matku a mal slabý vzťah s otcom. Chlapec túži poznať cez otca svet mužov, potrebuje byť doň vovedený a prijať ho taký, aký v skutočnosti je, nie taký, aký by ho chcel mať niekto iný, napr. matka. Otec mohol kopírovať matkino zaobchádzanie v rukavičkách (pre manželkinu spokojnosť a pokoj v rodine), hoci s tým vnútorne nesúhlasil. Normálne chlapec musí cítiť, že patrí do sveta svojho otca viac než do sveta svojej matky, pretože práve toto v ňom rodí mužskú sebaistotu. Každý syn je veľmi citlivý na to, ak otec robí rozdiely medzi svojimi deťmi/synmi. Starší bratia môžu posilňovať alebo redukovať pocit menejcennosti a vnútornej nepohody mladšieho brata v rodovej role iniciovanej otcom.

Predhomosexuálni chlapci vo väčšine prípadov nezakúsili veľa otcovskej blízkosti a porozumenia, preto napodobňovali viac matku než otca. Spoliehali sa na ňu, že ich povedie, ochráni, naučí atď. Otca zo svojho života (pri pasivite otca, prílišnej aktivite mamy zaujať aj otcovo miesto, stratou osobného záujmu o otca) vytesnili, alebo ho nepovažovali za taký prínos pre seba, aký pre nich predstavovala mama.

"Objektívne mnohí otcovia zanedbávali svoje otcovstvo vo vzťahu k danému dieťaťu: pretože boli už starší; pretože ponechali chlapca pod ochranou manželky; pretože boli príliš zaneprázdnení; po rozvode; preto, lebo si od syna nič nesľubovali alebo od neho očakávali príliš veľa a pre mnoho iných dôvodov. V dôsledku týchto kombinácií rodičovského vplyvu sa nerozvinula chlapcova mužskosť a sebaistota ako chlapca (či ako muža). Jeho osobnosť často charakterizovali vlastnosti ako túžba po odvahe a prirodzenej agresivite, ustráchanosť, slabosť, nadmerná závislosť, jemnosť vo vzťahu k sebe samému, detinské návyky, príliš ženské postoje. Toto bolo príčinou toho, že nedokázal koexistovať s rovesníkmi a že skončil v pozícii "osamelého vlka." Okrem toho "mamin maznáčik" a prehnane ustráchaný chlapec sa mohol stať objektom výsmechu alebo šikanovania zo strany rovesníkov a starších chlapcov. Tieto činitele tvoria pozadie väčšiny prípadov, keď muž počas dospievania vníma, že mu chýba mužskosť a že nepatrí do sveta iných mužov. Inými slovami, tvoria pozadie špecifického pocitu rodovej menejcennosti." Van den Aardweg

Tento základný vzorec má rozmanité variácie a výrazne ho ovplyvňujú médiá a kultúra daného národa.

Rodinné činitele pri vzniku a vývine homosexuality ženy

"Predlesbické dievča veľmi často nemá dôverný vzťah s matkou. Predovšetkým matky stimulujú u dievčat rozvoj ženskej prirodzenosti, inštinktov a sebaistoty. Občas zohrával pri výchove dievčatiek príliš veľkú úlohu otec, pričom matka bola psychologicky vzdialená.

V iných prípadoch si otec veľmi málo ctil ženy, mal minimálny záujem o dcéru a na jej úkor uprednostňoval jej bratov. Takéto činitele bývajú príčinou toho, že dievča prijme chlapčenské zvyky a záľuby (pretože takto sa cíti docenená). A čo je ešte dôležitejšie, toto ju predisponuje k tomu, aby seba hodnotila a vnímala tak, že nie je taká ako iné dievčatá, že nie je "ozajstným dievčatkom." K ženskej neistote sa môže pridružiť ešte komplex "som škaredá." Takéto dievča sa cíti fyzicky menej atraktívne, menej pôvabné alebo fyzicky príliš "mužské." Jej nedostatok ženskej sebaistoty spôsobuje, že sa nestotožňuje so ženskou rolou (čiže so svojou vrodenou ženskou prirodzenosťou), takisto ako ľudia vo všeobecnosti odmietajú správanie a úlohy, ktoré v nich vyvolávajú bolestný komplex menejcennosti. V období dospievania sa predlesbické dievča cíti osamelé, necíti sa byť jedným z dievčat a často má ťažkosti pri nadväzovaní priateľstiev. Preto začína snívať o zidealizovaných priateľkách alebo o trochu starších dievčatách, ktoré jej pripomínajú mamu. S erotickým podtónom sníva o citovom vzťahu s nimi." Van den Aardweg

V niektorých rodinách sa odpor, pocit krivdy a bolesti voči mužom prenáša z matky na dcéru, a tá ich v dospelosti nedokáže a možno ani nechce považovať za rovnocenných partnerov. Muži nie sú hodní ani sexu s ňou.

Prejavy ženskej homosexuality sú vo fáze pubertálneho a adolescentného experimentovania častejšie ako pri rovesníkoch opačného pohlavia, a takisto sa nejedná o skutočnú a trvalú homosexualitu (žena je sama o sebe emocionálnejšia a vyhľadáva blízkosť iných žien, s ktorými zdieľa svoju intimitu). Lesbické ženy sú v spoločnosti akceptovanejšie a lepšie znášajú prípadnú samotu či nestabilitu partnerských vzťahov kvôli možnosti pomerne ľahko zabezpečiteľného rodičovstva.