Partnership testing

Budúcnosť vzťahu môžeme testovať a vstúpiť do manželstva bez rizika budúcej snahy uniknúť.

Vyhovuje nám prirodzenosť daného človeka, alebo máme pocit, že taký nie je? Otestovať je možné vernosť, pokoru, osobnostné kvality človeka. Nikdy netestujeme zámerne, ale všímame si reakcie na rôzne podnety, ktoré jednoducho prichádzajú do života partnera aj bez toho, aby sme to sami ovplyvňovali. Spolu s tým staviame na úprimnosti vo všetkom, ale i dôvere. Možno odhalíme strach, obavy, nerozhodnosť, zábrany, uvedomíme si doteraz prehliadané, neprimerané, podceňované alebo preceňované reakcie. Je možné predpokladať nevyriešené konflikty a stavy z minulosti, úniky, traumy.

Kľúčové je správanie sa v krízových situáciách a testovanie empatie, vnútornej zrelosti človeka. Niekto prejavuje vo vzťahu vzorové reakcie, ktoré pramenia priamo zo srdca (z presvedčenia). Iný sa musí veľmi snažiť, aby jeho správanie nezaváňalo infantilnosťou, egocentrizmom, vlastníckymi sklonmi, materializmom, ľahostajnosťou (chladom) a i. Je umenie rozlíšiť to, ale ešte predtým je potrebné položiť si otázku, či milujeme preto, aby sme menili, alebo hľadáme takého partnera, ktorého by sme dokázali milovať aj bezo zmeny (druhá možnosť zaberie viac času a stojí viac námahy). Aby mal náš vzťah vydržať, dôležité je milovať skutočného ("nahého") človeka, nie jeho masky.

Zároveň testujme seba. Keď už testujeme iných, sami buďme schopní pozrieť sa na seba očami iného a nežiadajme to, čoho sami nie sme schopní.

Pri oboch testovaniach sa vynoria nedostatky, s ktorými je možné pracovať, ale i stále súčasti osobnosti človeka - skutočnosti, ktoré je treba prijať, alebo v prípade absencie pravej lásky a ochoty popremýšľať nad rozchodom. Z neuvedomovaného sa môže stať kontrolované. Mnohí sú toho názoru, že láska nestačí, že vysnená láska neexistuje atď. Láska a túžba vzájomne zdieľať v pravde sú uholné kamene a vtedy akékoľvek rozdiely obohacujú oboch partnerov. Ochota spolupracovať na budovaní vzťahu v dôvere by už potom mala byť samozrejmosťou ukotvenou na týchto kameňoch.

Pokúšame sa nebazírovať na maličkostiach a zbavujeme sa zbytočného strachu. Netestujeme veci, ktoré sa naučiť dajú, ak je vôľa, ale to, čo pramení z prirodzenosti človeka, silu jeho lásky a celkovo schopnosť milovať. Sex je úžasný, to nemusím pripomínať. Prečo sa ale tvárime, že s jednou osobou je to časom už stereotyp a prečo sa tvárime, že sex je ekvivalentný podaniu ruky s cudzou osobou? Milenecký vzťah alebo akýkoľvek koitálny úlet nikdy nie je privilegovaným výsledkom zlyhania druhého partnera. Vo vzťahu by sme mali byť všímaví a nebrať ho ako samorastúcu istotu, inak teplo domova vyhasne ako oheň v krbe. Niekedy stačí tak málo - iba pozorne počúvať a byť tam, kde sme potrební. Byť aktérmi, dynamickí, dokázať pozitívne prekvapiť. Čím menej pretvárky a viac ochoty existuje vo vzťahu, tým je vzťah kvalitnejší, perspektívnejší a nie je dôvod z neho uniknúť.

Začiatky vzťahu sú zvyčajne také, aké ich konce nie sú. Prečo? Niekedy mám pocit, že na začiatku vzťahu sa chlap môže správať ako šteniatko chrliace komplimenty. To sú tie prvé okamihy, kedy muž túži získať danú ženu, zvíťaziť v boji s inými nápadníkmi. Muž sa vtedy zvykne prejavovať tak, aký v skutočnosti nie je a možno ani sám nevie prečo. Tým sťažuje vytvorenie správneho obrazu o ňom v mysli (budúcej) partnerky a vo vzduchu začnú visieť plané predstavy, očakávania. Žena - hýbateľka, ktorá sa takisto extrémne zamilovala, začne naznačovať, čo by asi tak jej (budúci) partner mal konať vo vzťahu k nej. Najvhodnejšie je, ak sú emócie a väzby približne rovnako rozložené a nikto na nikom nevisí, nechce ho vlastniť ani meniť na svoj obraz. Každý extrém škodí, pričom muž by mal ostať správaním mužom, žena ženou, ich správanie, postoje, zmysel pre pozornosť by sa nemali časom prudko meniť a spontánne úniky by sa mali pretransformovať na nenásilné riešenia. Sloboda musí byť zachovaná, aj keby sme si iného/inú partnera/partnerku nevedeli predstaviť. Láska je krehká, rodí sa spontánne a celý priebeh vzťahu by mal byť prirodzený, nie umelo udržiavaný. Perspektívna partnerská láska je zdravý vzťah dvoch vnútorne zrelých ľudí. Bude podrobovaný skúškam, ale zároveň bude neprekonateľný, pretože má predpoklady na zmŕtvychvstanie.

Muži sa domnievajú, že ženy sa viac pretvarujú, že je ťažké ich pochopiť a že mužov často citovo a inak zneužívajú či vydierajú. Ženy sa domnievajú, že muži žijú vo svojom svete, majú problém s vyjadrovaním pocitov, so sebakontrolou a ovládaním sa (vrátene ovládania sexuálneho pudu). Pre dobrý štart do každého vzťahu by nebolo zlé zbaviť sa zovšeobecňovania, transferencií a mýtov. Nakoniec je potrebné uvedomiť si, že ani pred nechcenou láskou neutekáme. Milovať nás má právo každý. Povedať: "Nemiluj ma!" by bolo veľmi kruté. Takisto kruté a sebecké je zneužiť lásku iného či zahrávať sa s ním. Nejde teda len o zbavovanie sa akýchsi predsudkov, byť ostražitý, prísny na iných, učiť sa zvládať rôzne situácie súvisiace so vzťahmi a láskou ako gentleman, ale aj o očisťovanie vlastného vnútra, aby dokázalo hľadať, nájsť a udržať pravú lásku naveky a bez podmienok.

Ako vlastne testujeme? Podľa vlastných kritérií vyňatých či vytvorených aj za pomoci psychologickej literatúry. Keďže partner nie je pokusný králik, vyhýbame sa navodzovaniu veľkého množstva modelových situácií (môžeme sa o nich rozprávať, hoci povedané neznamená vždy myslené smrteľne vážne), ale zvlášť spozornieme pri situáciách bežných, prirodzených. Viac si všímame reakcie toho druhého i reakcie samých seba na rôzne podnety a hľadáme strednú cestu medzi prílišným analyzovaním všetkého a totálnej ľahostajnosti, nevedomosti. Prospešnejšie ako neodborná analýza vnútra človeka je venovať mu svoj čas a svoju pozornosť viac ako predtým a zároveň mu ponechať predošlú slobodu v plnej dôvere.