Žabomyšie vojny, politizovanie ani náboženské boje k ľudskej sexualite nepatria

Pred Vianocami 2023 som dostal link na článok s názvom Uzavretá konferencia o liečbe homosexuality... z dielne Denníka N, ktorý o homosexualite vždy písal účelovo s podaním jednostranných informácií, akoby na objednávku jedného zoskupenia ľudí, ktoré má v redakcii svojich ľudí. Prekvapuje ma, ako promptne a nutkavo reagujú na všetko, čo sa na Slovensku čo i len obtrie o homosexualitu. V podstate všetko okolo témy vnímajú ako úder s potrebou zahájiť päťnásobný protiúder prekrútením faktov, udalostí s cieľom umelo živiť krivdu a seba stavať do roly mediálnych zástancov pravdy a záchrancov LGBTI+ skupiny. Každý, kto sa trošku pohybuje v dianí na Slovensku ohľadom tejto témy, si veľmi jednoducho overí, že ide o účelovú verziu s cieľom oživiť vyhasínajúci boj za ukrivdených a trpiacich. Dôvodom krivdy a utrpenia má byť akože iný názor ostatných? V podstate ani nevieme, ako veľkej skupiny ľudí? Skutočné utrpenie neheterosexuálov dnes vidím ako skôr prameniace v nich samých a v samotných nepísaných pravidlách ich virtuálnych skupín, než by som mal ukazovať na všetkých okolo. No a médiám dnes chýbajú objektívne nestranné vyjadrenia.

Dnes som pre zmenu na Reflexe sledoval reportáž o Signum – dúhových kresťanoch. Všetko vyzeralo navonok krásne a nevinne pre človeka, ktorý nevidí do histórie i aktuálnej kuchyne daného zoskupenia a nedokáže si tak spočítať škody, ktoré niektorí členovia tohto zoskupenia spôsobili v srdciach iných ľudí svojou zaslepenosťou, šírením klamstiev alebo neustálym vyťahovaním a oprašovaním starých prešľapov, minimálnou toleranciou a rešpektom ku každému názoru a s rafinovanými útokmi na jednotlivcov s cieľom zdiskreditovať ich a vyhladiť pole pôsobenia.

Myslím si, že aj na konferenciách sa chce niečo dôležité obecenstvu odovzdať a zrejme aj Signum chce niečo povedať. Ľudia triezvo zmýšľajúci o homosexualite človeka chcú svetu povedať, že sexualita je tak komplexná, že nie je a nikdy nebola hotová pri narodení a ťažko byť hovorcom Boha, ak sa nie pri všetkom máme o čo, už napísanom, oprieť. Už desaťročia som nepočul o tom, aby niekto niekomu robil terapiu homosexuality zmenou na heterosexualitu – na Slovensku sa to totiž ani nikdy nerobilo, len sa možno v minulosti chcelo. A napriek tomu dodnes počúvam o tom, že každá konferencia o homosexualite je vlastne o snahe liečiť homosexualitu. Je to tak smiešne, ako dnes vymýva mozgy ľuďom protistrana. Namiesto toho sa ja ako lekár zamýšľam napríklad nad slovami pacienta: "Matka mi nedokázala nahradiť otca. Čím viac ma objímala a zároveň degradovala otca v mojich očiach, tým viac ma dusila." Je skutočne fascinujúce, čím všetkým si musí prejsť ľudská duša vrátane identity a sexuality od detstva a zároveň vnímať rozdiely v jej vnímavosti na tieto vplyvy.

Ďalej - tvrdiť, že kvalitu sexuality dáva do vienka Boh je veľmi scestné, nakoľko ona má svoj vývin. Geneticky máme zakódované pudové reakcie a túžby, nie však predmet ich prebúdzania. No a zástupcovia Signum zrejme chcú povedať, že ich mrzí, že sa v cirkvách stále málo ľudí teší z ich homosexuálnych partnerstiev, a preto sú nútení neraz pritvrdzovať, aby ľudí tešiť sa proste prinútili. Údajne svoje šťastie dosiahnu zmenou iných krásnou rétorikou, ligotavým obalom a diskreditáciou nepohodlných. To akoby som ja povedal, že tri tituly som si získal kvôli tomu, že ma v minulosti šikanovali a odteraz už si na mňa nikto netrúfne. Vždy ho jedným zo svojich titulov tresnem po hlave. Ľudí nezaujíma môj úspech a keby odo mňa niečo potrebovali alebo ak by im súd nariadil, aby ma rešpektovali, tak naoko ma budú rešpektovať a chváliť. Takáto láska, tolerancia, úcta či rešpekt mi nechýbajú. Je tu však veľký rozdiel v tom, že LGBTI+ skupiny dnes už málokto šikanuje (k šikane pobáda každá inakosť človeka, ale vďaka médiám mám pocit, že dnes je to iba neheterosexualita), len nie každý súhlasí s ich názormi a spôsobmi ich pretláčania.

Hovorí sa, že neexistuje nesprávne prežívanie viery. Myslím si však, že existuje také, to najneslobodnejšie, pri ktorom osoba žije v tom, že Božie myšlienky a vnímanie sveta (vrátane sexuality, lásky a vzťahov) sú ľudskými myšlienkami, hodnoteniami a dívaním sa na svet ľudskými očami.

Prehlasovať o sebe, že som hrdý gay - radšej nech iný o mne povie, že je hrdý na to, že pozná tak zrelého a cenného človeka. Byť hrdý gay nie je identita samotná, ani to nič nevypovedá o tom-ktorom človekovi.

Najčistejšia, najsilnejšia, najkrajšia a najperspektívnejšia láska v kresťanskom svete určite nie je partnerská ani sexuálna. Už keby sme dnes nenašli ani jeden jasný príklad, snáď Ježiš tým príkladom ostane naveky.

Ak majú dve strany iné pohľady na jednu vec, to neznamená, že jedna strana sa mýli alebo je vnútorne zaostalá či prehnitá. To len znamená, že každá má kúsok pravdy, každá má právo sa nejako cítiť a ani jedna nechce počúvať tú druhú. V krajnom prípade, a pri homosexualite to krajné prípady sú, každá chce pohltiť alebo doslova zožrať tú druhú, lebo ich moc a vplyv sa cítia byť ohrozené.

Je to tak rezistentné a absurdné, až je to smiešne, hnevá ma to a zároveň mi to začína byť jedno.

Anti-gay či pro-gay radikálne i umiernené hnutia sú tak silné kulty, že si žijú vlastným životom a pôjdu si vlastnou cestou bez ohľadu na fakty. Veď desaťročia prežili na skúsenostiach, domnienkach a presvedčeniach. A aby ďalej prežili, musia držať jasný názorový kurz. Táto skupinová rigidita možno povznáša šíriteľov striktných názorov, na naisto obmedzuje a ochudobňuje nekritických príjemcov.