Čo robiť, ak je dieťa v školskej triede viditeľne pod vplyvom alkoholu/drog?

Zmena správania alebo zdravotného stavu dieťaťa nikdy nemôže byť braná ľahkovážne a zvyčajne vystraší nie jedného pedagóga. Uvádzam znenie zákona, výklad ktorého je, podľa mňa, sporný a následne vysvetlím prečo.

"Na základe zákona č. 219/1996 a jeho novely č. 214/2009 Z.z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov podľa čl. II, ktorý mení zákon č. 596/2003 Z.z o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov podľa §5 ods. 10 je riaditeľ a ostatní vedúci pedagogickí zamestnanci povinní oznámiť obci požitie alkoholického nápoja alebo inej návykovej látky osobou maloletou do 15 rokov alebo mladistvou do 18 rokov. Zároveň podľa vyššie citovaného zákona v §2 je uvedené, že osoby maloleté do 15 rokov a mladistvé do 18 rokov nesmú požívať alkoholické nápoje alebo iné návykové látky a sú povinné podrobiť sa orientačnej dychovej skúške alebo orientačnému vyšetreniu testovacím prístrojom na zistenie omamných alebo psychotropných látok."

Niektoré školy pri podozrení na požitie alkoholu žiaka volajú do školy mestskú políciu a pri podozrení na užitie ilegálnej drogy štátnu políciu. Podľa môjho názoru sa škola vždy môže dostať do problémov, ak pre akýkoľvek dôvod obíde zákonného zástupcu dieťaťa alebo vykoná niečo bez jeho podpisom potvrdeného a vopred získaného súhlasu (napríklad rodič musí vidieť školský poriadok a súhlas so všetkými jeho bodmi potvrdiť písomne) – hoci aj dávno pred aktuálnym incidentom. Nehovoriac o traume, stigme či inom negatívnom ovplyvnení ďalšieho psychického vývinu dieťaťa.

Skôr, ako sa teda pedagogickí zamestnanci začnú "hádať" na tom, či zavolať mestskú alebo štátnu políciu k inklinovanému žiakovi, aby mu jej zamestnanec urobil dychovú skúšku alebo ho odviezol do zdravotníckeho zariadenia na toxikologickú skúšku, resp. do ambulancie detského psychiatra, pokúsia sa krízovú situáciu zvládnuť inak (pokojne, diskrétne, s chladnou hlavou). Ide o dieťa, ktoré v tomto prípade nie je vinníkom, vagabundom ani zločincom, ale je obeťou (čohokoľvek/kohokoľvek) a potrebuje pomoc. A tú treba poskytovať uvážene, citlivo a hlavne predvídavo s ohľadom na následky terajšieho chybného kroku v budúcnosti dieťaťa.

V prvom rade odporúčam nepodnikať žiadne kroky bez prítomnosti zákonného zástupcu dieťaťa alebo jeho predchádzajúceho písomného súhlasu. Výnimkou je zlý zdravotný stav dieťaťa alebo náhle zhoršenie jeho stavu (malátnosť, poruchy videnia, reči, zvracanie, tras, schvátenosť, poruchy dýchania, vedomia, mimoriadne agresívne správanie, vyhrážky samovraždou atď.), kedy najprv dieťaťu poskytneme prvú pomoc, okamžite voláme na linku záchrannej zdravotnej služby (155) a potom upovedomujeme rodiča o tomto kroku (ako aj o tom, kam bude jeho dieťa prevezené). Pri viacerých učiteľoch v škole je možné všetky tieto kroky vykonať súbežne.

Dieťa, ktoré nie je v bezprostrednom ohrození života po užití psychoaktívnej látky nikdy nenechávame bez dozoru ani ho samé neposielame domov, ale diskrétne ho vyčleníme z kolektívu žiakov, kontaktujeme zákonného zástupcu dieťaťa a pozorujeme dieťa do príchodu rodiča. Rodič si dieťa prevezme s poučením od učiteľa/vedenia školy o porušení školského poriadku, udelení výchovného opatrenia (o ktorom bude rodič písomne oboznámený) a odporúčaním odborného vyšetrenia a psychologického, psychiatrického vedenia.

Pokiaľ škola má k dispozícii prístroj na meranie etanolu vo vydychovanom vzduchu, mala by ho používať po predchádzajúcom písomnom súhlase rodiča s textom uvedeným v osobitom dokumente alebo ako súčasti školského poriadku, v ktorom bude jasne uvedené, za akých podmienok a akým spôsobom sa bude vykonávať dychová skúška žiaka bez prítomnosti rodiča. Rovnaký postup by mal byť pri prehľadávaní osobných vecí žiaka pri podozrení na prechovávanie a/alebo užitie drogy.

Pokiaľ rodič nedokáže zabezpečiť neopakovanie sa incidentu (napr. nemá záujem riešiť problém dieťaťa s odborníkom), ako posledná, po opakovaných verbálnych intervenciách s dieťaťom i rodičmi dieťaťa, pri podozrení zo zanedbávania či ohrozovania mravnej výchovy dieťaťa, na rad prichádza sociálna kuratela (nie polícia).