Prečo sa ľudia boja zostať bez partnera

Prečo dnešný mladý človek nevydrží dlhodobo bez partnerského vzťahu? Zaznela otázka na Facebooku. Z tejto otázky vypustím slovo mladý a zamyslím sa nad človekom ako takým, ktorý zvyčajne hľadá vzťah a túži po partnerovi v každom veku. Z hľadania partnera a života vo vzťahu sa stal akýsi význam života, splnená misia, nájdenie dôvodu toho, prečo sme sa narodili. K človeku, ktorý je dlhodobo bez vzťahu okolie často pociťuje priam až ľútosť.

Ktorá oblasť patriaca k single životu je tá, ktorá nás najviac desí a pred ktorou utekáme zo vzťahu do vzťahu? Myslím si, že je to uvedomenie si našej vlastnej nedokonalosti. Každý človek si vo svojich vnútorných úvahách analyzuje sám seba. Zožierajú nás naše zlé vlastnosti, chyby, nepríjemné nálady a pochybnosti. Trpíme nedostatkom lásky k sebe.

Pozeráme sa na svoje telá a ako prvé vidíme, čo by sme chceli mať krajšie.

"Nie som dosť pekná, mám tenké pery, postavu málo ženskú, neviem chodiť v podpätkoch..."

"Som príliš chudý v ramenách, neviem, či sa štýlovo holím, môj hlas neznie dosť mužne..."

Koľko z verejne prezentovaného sebavedomia nám ostáva aj v súkromí pred samým sebou?

Skúmame svoj charakter. Poznáme naše vnútorné hriechy, že v skrytosti závidíme ľuďom, keď majú dobrú náladu alebo zažijú úspech, že niekedy prekrúcame pravdu, aby sme vyzerali lepšie, že bývame leniví a o mnohých oblastiach života nemáme ani základný prehľad. Všetky chyby a trapasy, ktoré sa s nami roky vlečú a spôsobujú nám pocit hanby a menejcennosti, si vo svojej samote uvedomujeme. A zožiera nás to. "Nie som dosť dobrý človek." 

Málokto je ochotný pracovať na odstránení nedostatkov vo svojom charaktere. Časť ľudí o tom nevie, iná časť vie, no zmena si vyžaduje príliš veľa práce. Existuje jednoduchšia cesta, ako svoje pocity nedokonalosti zmierniť. Cez druhého človeka.

Ak máme niekoho, s kým tvoríme pár, často spolu s ním máme aj krásne ospravedlnenie pre zatváranie si očí pred svojimi nedostatkami.

Nevadí, že sa sama sebe nepáčim, keď mám niekoho, kto ma aj tak pobozká a povie mi kompliment. Nezáleží na tom, či sa smejem z cudzieho nešťastia. Nie som predsa zlá, lebo sa niekto smeje so mnou. V lenivosti sedím doma a nerobím nič produktívne, ale nevnímam nejako akútne, že by mi život unikal medzi prsty, lebo aj tak si niekto so mnou rád sadne na gauč. Chodím do práce, ktorá ma nenapĺňa, ale nie som dosť vytrvalý ani ambiciózny na to, aby som zapracoval na sebe, urobil kroky smerom k zmene práce, siahol po niečom lepšom. Neprekáža mi to, lebo mám ženu, ktorej to neprekáža a aj tak ma v posteli prijme.

Mať partnera nám pridáva na hodnote, lebo zrazu sa aj napriek našej nedokonalosti stávame hodnými lásky. Partner nám vytvára ilúziu, že sme lepší, než v skutočnosti sme a nemusíme na sebe už pracovať. Myslíme si, že ten druhý nás doplní, akceptuje či zmaže naše negatíva. Nemusíme milovať samých seba, lebo už nás miluje niekto iný. Keď nás niekto predsa len ľúbi, nemôžeme byť na tom až tak zle, ako by sme to cítili v samote. Do mnohých vzťahov vstúpili obaja partneri z tohto dôvodu, nie z dôvodu pravej lásky. Navzájom si tak poskytujú ilúziu partnerského vzťahu v láske. Čo však v skutočnosti robia, je to, že si napĺňajú svoje sebecké potreby, ktoré si odmietli naplniť, kým boli single.

Ak teda nie cez partnera, ako potom môžeme objaviť lásku k sebe a akceptovať sa? Ja to cítim tak, že je potrebné sa obrátiť k zdroju lásky = k Bohu. Musíme si pripomínať, koľko lásky nám Boh dáva. A nevadí mu, ako vyzeráme, odpúšťa nám aj naše prešľapy, pred ním sa nemusíme hanbiť, lebo je aj zdrojom porozumenia a je chápajúci. Keby sme skutočne srdcom verili, že Boh nás miluje, nepotrebovali by sme iného človeka, ktorý by túto lásku umelo nahrádzal. Mali by sme lásku sami v sebe už rozvinutú. Táto láska by nám pomohla aj zaplátať diery v našom charaktere a morálke. Človek, ktorý cíti Božiu lásku, túži k nej smerovať, stáva sa preto lepším človekom. Má svoje lepšie ja stále radšej a radšej, jeho zdravá sebaláska a vnútorný pokoj narastajú. A cez túto čistú lásku sa akceptuje aj so svojimi nedokonalosťami a nepotrebuje na to iného človeka, nemusí sa rýchlo vrhať do vzťahu; môže byť spokojný aj dlhšiu dobu bez partnera. V podstate je to o hľadaní lásky, no pri jej hľadaní sa pozeráme zlým smerom (Daniela).