Môj pohľad na tému „Uzdravenie z homosexuality“

Z diskusií o homosexualite som nadobudol dojem, že, hlavne pre kresťanov, je veľmi zaujímavá otázka, či je možné homosexualitu "uzdraviť". Je naozaj možné, že takto cítiaci človek nadobudne heterosexuálnu orientáciu? Niektorí hovoria, že homosexualita je nemenný a trvalý stav. Iní si myslia, že odíde, len sa treba modliť. Aká je pravda? V článku ponúkam svoj pohľad.

Nepíšem len tak "z brucha", homosexualita sa ma priamo týka. Som gay a mám niekoľko

takto cítiacich priateľov a známych. Homosexuálne sklony som v sebe neobjavil "včera", mám už teda o tejto téme za sebou veľa hodín uvažovania z rôznych uhlov pohľadu. O homosexualite mám tiež veľa načítané, no nie som odborník, nemám psychologické vzdelanie. Zdôrazňujem teda, že ide len o môj súkromný pohľad, ktorý môže byť v mnohom mylný. Verím však, že tento pohľad je pre čitateľa zaujímavejší, ako pohľad človeka, ktorý o téme nič nevie a nikoho homosexuálne orientovaného "nepozná" (úvodzovky preto, lebo som presvedčený o tom, že pozná, len o tom nevie).

Homosexualitu považujem vo svojom živote za negatívnu vec. Rád by som sa totiž oženil a založil si vlastnú rodinu - vracať sa po práci do prázdneho domu pre mňa nie je práve najväčším šťastím. Na otázku, či by som uvítal, keby ma prestali eroticky priťahovať muži, bez zaváhania odpovedám kladne. Domnievam sa však, že nie je pre mňa vhodné príliš sa upínať na možnosť zmeny sexuálneho cítenia. Myslím si, že je normálne a dobré túžiť po zmene, no nemala by byť mojou jedinou nádejou na šťastný život. Bolo by chybou ľutovať sa kvôli tomu. Život nie je perfektný a nikdy nebude. Treba ho prijať taký, aký je a tešiť sa z toho, čo prináša. Keby v ňom nebola homosexualita, jej miesto by zaujala iná komplikácia.

Nechcem však nikomu brať nádej, verím tomu (aj na základe materiálov od Aardwega alebo Nicolosiho), že to nie je úplne nemenný stav. Ako kresťan verím tiež tomu, že Bohu nie je nič nemožné. Čo mám ale ako človek s homosexuálnym cítením pre zmenu cítenia urobiť? Nemôžem si jednoducho prikázať, aby ma priťahovali dievčatá. Žiadnu erotickú náklonnosť k nim jednoducho necítim, hoci by som veľmi chcel. Na druhej strane, muži ma priťahujú, bez ohľadu na to, ako veľmi mi to prekáža. Čo teda robiť? "Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše" (Mt 6, 33). Ak moje chápanie známeho Ježišovho výroku aplikujem na problematiku homosexuality, hovorí mi, že sa mám sústrediť na to, čo je naozaj dôležité. Na to, čo mám alebo môžem mať pod kontrolou, na skutky, myšlienky, vzťah s Bohom a s ľuďmi, na priateľstvá, lásku k ľuďom a rozvoj svojich cností. To ostatné dostanem navyše (je však dosť možné, že zmena sexuálneho cítenia nikdy nenastane). Tvrdiť niekomu, že homosexualita určite odíde, považujem za nezodpovedné. Z môjho pohľadu je pre homosexuálne cítiaceho človeka vhodnejšie upriamiť svoju pozornosť na veci, ktoré má viac pod kontrolou. Pre mňa osobne je dôležitejšie nasledovné:

Vzťah s Bohom

Nech vkladám nádej do čohokoľvek iného, môžem sa sklamať. Smutný je napríklad príbeh človeka, ktorý celý život zhromažďoval materiálne veci, no na smrteľnej posteli vidí len tých, ktorí čakajú na jeho smrť, aby si toto materiálne bohatstvo mohli rozdeliť. Alebo rodičov, ktorí žili len pre svoje deti, no keď zostarli, ostali opustení v domove dôchodcov. Nechcem pôsobiť pesimisticky; nie vždy náš život končí takto smutne. Veľa ľudí ukončí svoju pozemskú púť po spokojne prežitej starobe v spoločnosti najbližších ľudí. No mal by som pamätať, kam smerujem. Boh ma stvoril preto, aby som s ním mal vzťah. Nič z toho, čo nadobudnem na tomto svete, si so sebou do večnosti nevezmem. Veľmi sa mi páči výstižná slovná hračka "bohatý = Boh a ty".

Vzťahy s ľuďmi

Boh ma stvoril ako spoločenskú bytosť. Sám nemôžem plnohodnotne fungovať. Vzťah s Bohom nevyplní medzeru, ktorá v mojom živote vznikne bez zdravých vzťahov s mojimi blížnymi. V knihe Genezis Boh sám hovorí, že nie je dobre človeku samému. Povedal to o Adamovi ešte pred prvým hriechom - teda o človekovi, ktorý mal taký blízky vzťah s Bohom, aký nikto z nás tu na Zemi nebude mať. O čo viac to teda platí pre mňa, poznačeného (nielen) dedičným hriechom. Na základe toho, čo mám zažité a načítané, sa domnievam, že homosexualita je do veľkej miery následkom nedostatočných vzťahov s osobami rovnakého pohlavia. Je pochopiteľné, že ma priťahuje to, čo mi najviac chýba. Preto sú pre mňa osobitne dôležité priateľstvá s inými mužmi. Verím tomu, že čím bližšie a dôvernejšie vzťahy s inými mužmi nadobudnem, tým bude prirodzenejšie nepozerať sa na nich ako na sexuálny objekt, ale ako na svojich bratov.

Rast v identite muža

Z rozhovorov, z vlastných skúseností a z toho, čo mám načítané, usudzujem, že nemalá časť mužov s homosexuálnym cítením mala v dospievaní, alebo stále má isté obavy z rolí, ktoré sú považované za "mužské". Niektorí sa domnievame, že nám chýbajú typicky mužské vlastnosti, ako sú: odvaha, sebadisciplína, priebojnosť, odolnosť, sebaisté vystupovanie, fyzická zdatnosť, manuálna zručnosť, technické znalosti alebo iné. Samozrejme, nie všetko platí na každého rovnako. Každý máme silné a slabé stránky inde. "Ako sa železo brúsi železom, tak človek šľachtí obraz iného človeka (Prís 27, 17)". Je pre mňa veľmi prínosné tráviť čas a zúčastňovať sa na rôznych aktivitách s inými mužmi, ako sú napríklad: rôzne výlety, stanovanie, opekanie v prírode, turistika a spoločné rozhovory, manuálna práca, rôzne športové aktivity, duchovné obnovy a podobne. Veľmi mi napríklad pomohlo, keď som chodil kolegovi pomáhať na stavbu. Bolo to fyzicky náročné, hneď po práci sme ešte chodili na stavbu a boli tam do večera, ale pomohlo mi to pozerať sa na seba ako na muža, ktorý bez reptania spraví to, čo je potrebné (aj keď nie vždy som taký).

Práca na sebe, na svojom charaktere, rozvoj cností, boj s neresťami

Vždy mám veľa priestoru na zlepšovanie, rovnako ako každý človek. Z môjho pohľadu je však nešťastné s niekým sa porovnávať. Na jednej strane je fajn mať vzory a inšpirovať sa ľuďmi, ktorých kvality v niektorých oblastiach chcem napodobniť, no ak sa mi to nedarí, nemal by som byť frustrovaný. Každý z nás má totiž iné talenty. Určite však neuškodí porovnávať sa so svojím včerajším ja a snažiť sa byť lepším.

Starostlivosť o svoje telo

Fyzická zdatnosť bola kedysi dávno otázkou života a smrti. Ak nebol lovec v období paleolitu dosť silný a rýchly na to, aby ulovil zviera alebo ušiel pred predátorom, mal jednoducho smolu. Časy sa menia, dnes na seba kladieme v oblasti fyzickej kondície nízke nároky. To, že nízka fyzická zdatnosť je dnes bežná, ešte neznamená, že je pre dobrý život optimálna. Sedavý životný štýl, nedostatok pohybu, málo spánku a nevhodná strava majú nemalý negatívny vplyv na naše telesné zdravie, mentálnu výkonnosť aj psychickú pohodu. Preto je vhodné venovať primeranú pozornosť aj tejto oblasti. Netreba robiť hneď veľké veci, ale postupne, malými krokmi si vytvoriť vzťah k pravidelnému pohybu a zdravšiemu stravovaniu. Určite nie je od veci zaradiť do svojej životosprávy aj nejaký šport, otužovanie, príležitostne pôst. Mne to dalo veľa, neobohatilo ma to len po fyzickej stránke.

Záver

Z môjho pohľadu by sa mohol vyššie spomenutému v rôznej miere venovať každý človek. My s homosexuálnym cítením nie sme až tak odlišní, ako by sa mohlo zdať. Čitateľovi možno napadne otázka: "Keď budem budovať vzťah s Bohom a blížnymi, vytrvalo sa modliť, postiť a pracovať na sebe po všetkých stránkach, stanem sa heterosexuálom?" Neviem, možno áno, možno nie. Len Boh vie, aká je moja budúcnosť. Čo je však pre mňa dôležitejšie - určite môže dôjsť k zlepšeniu môjho života. Rozhodne je možné stať sa mužom, ktorý sa neľutuje, na nič sa nesťažuje, nestavia sa do pozície obete, ale s pokorou prijíma to, čo sám nedokáže zmeniť. Mužom, ktorý miluje Boha, svojich blížnych a je vždy ochotný nezištne im poslúžiť. Takýto človek nielenže sa stáva vyrovnanejším, šťastnejším a schopnejším čeliť každodenným protivenstvám, ale vie byť zároveň oporou pre svoje okolie. Stať sa takýmto mužom je pre mňa mnohonásobne dôležitejšie, než otázka, či niekedy nadobudnem heterosexuálne cítenie.

Pri písaní som sa inšpiroval článkom: https://www.stevegershom.com/2013/07/seek-ye-first/

Autor: Peter (25)


Doslov autora webu:

Je veľmi prínosné a motivujúce vnímať svoju homosexualitu realisticky. Znamená to s radosťou v srdci z iných vecí, nie pri permanentnom smútku a beznádeji pre zranenú identitu a sexualitu s neistou budúcnosťou. Presne z tých vecí, ktoré je dotyčný schopný a ochotný už dnes vnímať a budovať ďalej vo svojom živote, ako píše autor v jednotlivých podkapitolách. Využiť sa dá každý talent i každé zranenie, zmenou myslenia otočiť v prospech seba, na úžitok ostatným i na slávu Boha. Žiaľ, dá sa i zneužiť. Žiaden človek nesmie zostať sám, preto je potrebné, aby sme sa všetci učili dávať ľuďom viac ako doteraz; byť skutočnou rodinou pre tých, ktorí tú biologickú nemajú, nemôžu mať, prípadne ju stratili.

Zopár ďalších poznámok:

  • Homosexuálny partnerský vzťah je proces, ktorý netreba v cirkvách automaticky interpretovať ako vzďaľovanie sa od Boha. Môže to totiž byť aj proces hľadania a poznávania seba, hľadania vlastnej identity, hľadania Boha.
  • Byť v stave single alebo manželstvo s opačným pohlavím nemusí a priori znamenať popieranie svojho stavu ani únik z reality. Pri takýchto rozhodnutiach je však dôležité poznať motív svojho konania, nepodľahnúť sebaklamu ani neklamať toho druhého. Až potom je podpora okolia namieste a stáva sa účinným nástrojom vedenia k autentickému napĺňaniu potrieb a sebakontroly.
  • Väčšina ľudí s homosexuálnymi sklonmi si skúsi zažiť nejaký ten úlet, homosexuálny partnerský vzťah alebo, dokonca, heterosexuálny vzťah, ktoré potom hodnotia a prichádzajú k nejakým záverom či smerujúcim rozhodnutiam. Samota napokon hrozí v každom stave (a čím je osoba staršia, tým je pravdepodobnejší jej stav "nezadaná," "rozvedená" či "po rozchode"), a pokiaľ osoba nezmení svoje myslenie, presvedčenie a životnú filozofiu, bude to samota ubíjajúca s citovým nenaplnením až citovou prázdnotou. 
  • Hľadanie lásky pri odlišnom vnímaní sveta dokáže človeka duševne i duchovne zabiť, lebo dlhodobo nemusí nachádzať a dostávať to, čo potrebuje a čomu verí. Je to ale dôvod na prispôsobenie sa väčšine? Na to si musí každý odpovedať sám.
  • Predstavuje homosexuálny partnerský vzťah konflikt v rozvoji mužskosti i vo vzťahu s Bohom, pokiaľ oboje chceme budovať v autenticite? Na túto otázku si musí každý odpovedať sám.

  • Nezávisí od pohlavia, ale od osobnosti danej osoby, od toho, akú má dušu, aké poznanie a vieru. 
  • Preto môžu byť krásne manželstvá dvoch osôb opačného pohlavia, kde jedna osoba má problém so svojou identitou a sexualitou a druhá nemá tento problém. 
  • Preto môžu byť krásne a obohacujúce rovnakopohlavné priateľstvá, najmä ak ich sexuálne cítenie je odlišné, čím sa môžu vzájomne dopĺňať - pretože každý z nich vnútorne dospel niekam inam. 
  • V čistom a hlbokom vzťahu dvoch osôb sa skôr či neskôr ukáže osobná patológia alebo pasca, do ktorej sa dotyčná osoba dostala ešte pred budovaním vzťahu, ktorý vyčíril dušu a ukázal v nej tieto problémy.
  • Tragédiou partnerských vzťahov nie sú osobné problémy, nezhody, odlišnosť pováh, názorov, sexuality..., ale nasledovné: 
  • Jeden partner cíti toto a správa sa podľa toho:
    "Mám strach sa pred tebou odhaliť, hoci vravím, že spolu všetko zvládneme. V skutočnosti neverím tomu, že neexistuje nič, čím by som ťa mohol/mohla odradiť alebo od seba odplašiť. Bojím sa seba, nedôverujem si (bojím sa toho, čoho môžem byť schopný, bojím sa urobiť chybu, no v mojej duši sú aj temné stránky, ktoré asi nepochopíš, a ja nemám odvahu ti o nich povedať, lebo sa bojím tvojho neprijatia a straty lásky, bojím sa, že v tvojich očiach už navždy klesnem a už mi nikdy nebudeš dôverovať a vidieť vo mne svojho hrdinu, bojím sa, že to i napriek tomu urobím a sklamem ťa ešte viac, ako v prípade, kedy by si o tom nebol/a nič vedel/a...)." 
  • Druhý partner cíti toto a správa sa podľa toho:
    "Bojím sa toho, čo v tebe môže byť a s čím si sa mi už priznal/a, hoci vravím, že to chápem, že ma nič len tak nezlomí a že spolu aj toto prekonáme. Bojím sa teba, nedôverujem ti (bojím sa, že ma opustíš, sklameš, že ma nemiluješ dostatočne, že moja snaha bude márna...)."
  • Obaja prestanú vyjadrovať pred tým druhým skutočné emócie z rôznych dôvodov; jedine to je začiatok konca.