Mário Lukáč

Mário je 22-ročný muž, ktorý svoje okolie oslovuje pokorou, sálajúcim pokojom, schopnosťou počúvať a hladom po poznaní, po poznaní pravdy. Predstavujem vám viac túto výnimočnú osobnosť, ktorú vnímam istý čas a ktorú si po osobnom stretnutí vážim ešte viac.

Mário Lukáč (zdroj: Facebook)
Mário Lukáč (zdroj: Facebook)

Si študentom aplikovanej informatiky, no po našom rozhovore a lepšom spoznaní tvojich osobnostných kvalít si ťa viem viac predstaviť ako študenta psychológie alebo teológie. Ako to vnímaš ty na záver svojho aktuálneho bakalárskeho štúdia? Ideš si vždy za svojím snom s odvahou pri jeho plnení?

Možno niečo na tom bude. Vždy ma to viac ťahalo k humanitným vedám, ako je história alebo filozofia. Možno aj na tej psychológii niečo bude, keďže som často psychológom sám sebe a ak mám voľný čas, tak rád spoznávam svoje vnútro, pocity a sny. Tu však poslednú dobu zisťujem, že neviem vždy určiť, ktorý sen je práve ten správny. A potom sa stane, že niektoré sny sa rozplynú veľmi rýchlo. Viem si ísť za svojimi snami s odvahou a nádejou, ale často uprostred cesty zistím, že to nie je pre mňa (úsmev). Preto som už v tomto zdržanlivejší.

Ktoré svoje dobré vlastnosti pripisuješ vedeniu svojich rodičov alebo ich vzoru? Za čo si im najviac vďačný?

Určite je to vernosť dôležitým veciam a často nezlomnosť. Hlavne v škole, kde to nie vždy bolo ružové, ale vďaka rodičom a ich viere vo mňa som sa naučil odolnosti v ťažkých skúškach. Taktiež sa nájde veľa iných dobrých vlastností ako napríklad stálosť alebo úcta. Najviac im ďakujem za detstvo - vďaka ich ochrane a obeti som sa nemusel báť o budúcnosť a veľa snívať.

Bez čoho si nevieš predstaviť rodinu, resp. bez čoho v nej?

Rodina by mala byť súdržnou bunkou hlavne v ťažkých časoch. Mám veľa kamarátov, ktorí sú z neúplnej rodiny, veľmi ich to trápilo a zanechalo v ich vnútri ranu, i keď si to poniektorí nedokázali priznať. Ako zástanca mnohodetnej rodiny si myslím, že dôležitou súčasťou rodiny sú aj deti.

Čo by si odkázal rodičom čerstvo dospelých detí, ktorí s nevôľou prijímajú náhlu zmenu plánu či životnej cesty svojho dieťaťa?

Komunikujte so svojím dieťaťom. Sám viem, že dospievanie je pre človeka často tou najbolestnejšou udalosťou v živote. Vtedy nepotrebujú a v konečnom dôsledku ani nechcú počúvať len príkazy rodičov, ale potrebujú byť vypočuté a pochopené. Potrebujú byť vedené, ale iným spôsobom ako malé deti. Berte ich názor na vedomie a svoj vlastný vyjadrujte bez nátlaku.

Tvoja viera je pre teba dôležitá a zasahuje do každej oblasti tvojho života. Komu alebo čomu vďačíš za jej rozvinutie do dnešnej podoby a čo by si v nej ešte chcel dosiahnuť?

V detstve predovšetkým mojim rodičom. Vďaka nim som mohol dostať základy viery. V puberte, kedy som aj ja prišiel na rázcestie toho, či je viera to, čo potrebujem vo svojom živote, ma zase k Bohu viedli kamaráti a spoločenstvo. Teraz je to hlavne o vnútornom spoznávaní Boha Otca vo svojom srdci a v živote. Stále som však len na začiatku púte k spoznávaniu Boha (úsmev).

Čo je pre teba Božia vôľa, ako ju hľadáš a identifikuješ?

Podľa mňa je to vôľa hľadajúca pre mňa tú najlepšiu cestu. Nemyslím tým najschodnejšiu. Často je to naopak. Myslím tým tú cestu, ktorá je pre mňa správna a v tomto sa ním nechávam viesť, lebo On ma najlepšie pozná a vie, čo najviac potrebujem. Pozná moje túžby a nasmeruje ma, aj keď niekedy je to náročné, tým správnym smerom. Samozrejme, musím mu to svojím rozhodnutím odovzdať, lebo on rešpektuje moju vôľu.

Ktoré prvky by podľa teba malo obsahovať každé kresťanské spoločenstvo, aby sa v ňom mladý človek mohol cítiť dobre, prijato a mal priestor nielen na svoj duchovný, ale aj duševný rast?

Pre mladých ľudí v puberte je najdôležitejšie zázemie, ktoré niekedy necítia doma, potom kamaráti a pochopenie ich často zmäteného života. Niektorí hľadajúci sa cítia veľmi opustene na tomto svete, aj ja som si tým prechádzal. Vtedy je spoločenstvo veľmi dôležité. Neskôr - pre dospievajúcich - je to zmysel vlastného konania cez skutky iných, čiže svedectvá z rodín, starších, ich práce alebo duchovného života. Pri dospievaní sa človek dostane do bodu, kedy nastane zlom a on sa potrebuje presvedčiť o tom, že jeho prvé "dospelácke" rozhodnutia majú zmysel.

Čo je podľa teba najväčším problémom našich základných a stredných škôl, v ktorých sa mnohé deti cítia pre akúkoľvek inakosť neprijato, sú ignorované a niekedy aj šikanované kolektívom? Je to zlyhanie vzdelávacej inštitúcie, kultúry, výchovy?

Neviem sa k tomuto nejako bližšie vyjadriť. Nezažil som priamu šikanu, možno len ignoranciu a neprijatie, ale neskúmal som hlbšie, koho je to vina.

Mário a Maroš (zdroj: Facebook)
Mário a Maroš (zdroj: Facebook)

Svoje dospievanie a rôzne krízy počas neho si prekonával spolu so svojím najlepším priateľom Marošom. Čo pre teba znamená chlapské priateľstvo a prečo by ho podľa teba mali žiť naplno aj ostatní muži? Myslíš si, že chlapi dnes ešte vedia budovať a udržiavať autentické priateľstvo?

Sme dobrými kamarátmi od mojich 6-tich rokov, možno aj skôr; nepamätám sa presne (úsmev). Spoločne sme sa formovali a dospievali. Podopierali sa a povzbudzovali. Pre mňa je osobou, bez ktorej si nedokážem predstaviť moju terajšiu vyformovanú osobnosť. Takéto priateľstvo bolo hlavne o zdieľaní svojich chlapských problémov a výziev. U dievčat by som nikdy nedokázal nájsť také pochopenie a oporu počas môjho dospievania. Niekedy stačilo, ak som sa Marošovi vylial zo svojho trápenia a on len pokýval hlavou. Stačilo mi to. Pomáhal mi aj neschádzať z cesty, napríklad nepiť veľa alkoholu alebo neumárať sa stále hľadaním si dievčaťa. Ja som ho zase povzbudzoval do viery, kým sme nevstúpili do spoločenstva.

Chlapi si určite vedia budovať priateľstvo a deje sa to aj dnes. Bohužiaľ, dnes sú však veľmi blízke priateľstvá medzi chlapmi hneď často vnímané ako čudné alebo prejavom homosexuality. Kto však nájde priateľa, nájde poklad a v mojom živote to platí stonásobne.

Čo pre teba znamená kruh mužov a ako si ho predstavuješ vo svojej životnej praxi?

Je to dôležitý prvok pre každého chlapca a neskôr muža. V takomto okruhu si muž môže byť istý opory a nebojí sa zdieľať svoje problémy, lebo ostatní ho chápu a držia s ním. Nerozprávame sa však teraz o krčmovom krúžku alebo pouličnej bande chalanov. Pre mňa osobne je dôležité stretávať sa na pravidelnej báze s tým, že sa muži môžu spoločne porozprávať aj o viere. Táto doba potrebuje zodpovedných mužov a kto lepšie "obrúsi hrany" než iní muži?

Hviezdy (autor: Mário Lukáč)
Hviezdy (autor: Mário Lukáč)

Azda tvojím najväčším koníčkom je fotografovanie. Ako si sa k nemu dostal a aké momenty najradšej zachytávaš?

Začal som fotiť pred štyrmi rokmi práve s Marošom po tom, ako som zistil, že naši rodičia kúpili lacnú zrkadlovku. Začali sme, prekvapujúco, fotiť to najťažšie - hviezdy. Učili sme sa však veľmi rýchlo, takže to prerástlo do fotenia krajiniek a po pár nesmelých pokusoch do portrétového fotenia ľudí. Nakoniec som si založil živnosť na fotenie a s Marošom sme sa počas vysokej školy začali venovať svadobnému foteniu a robíme to doteraz. Najradšej zachytávam ľudské šťastie a spontánnosť.

Máš už istý čas partnerku, s ktorou plánujete spoločnú budúcnosť. Čím si získala a naďalej získava tvoje srdce?

Svojou hravosťou, umeleckým cítením a láskou. Viem, je to asi klišé, ale vďaka jej láske sa cítim veľmi odvážny a mám v nej obrovskú podporu pre rozvoj iných mojich stránok. Taktiež ma vie stále prekvapovať a veľmi ma baví poznávanie jej vnútra. Ako hovorí môj tato, je to celoživotné spoznávanie (úsmev).

Čo dobré ti priniesla v partnerskom vzťahu sexuálna zdržanlivosť a aké nenáboženské dôvody či výhody rozhodnutia sa pre ňu vidíš?

Spoznávanie sa do hĺbky končí práve po sexuálnom spoznaní sa. Medzi hlavné výhody zdržanlivosti patrí obetavosť a dokazovanie si navzájom, že to myslíme vážne. Takto sa môžeme obrusovať a pripravovať sa do manželstva. Nechcem stavať svoj vzťah na piesku strachu z neurčitej budúcnosti. Takto tiež viem, že keď raz v manželstve odíde vášeň, budeme schopní to ustáť.

Mário s partnerkou (zdroj: Facebook)
Mário s partnerkou (zdroj: Facebook)

Ako s partnerkou prekonávate problémy a krízy v partnerskom vzťahu?

Jednoznačne komunikáciou. Nehádame sa veľmi, skôr sa vieme "oduť." Máme však pravidlo, aby slnko nezapadalo nad naším hnevom a dlho sa nedokážeme na seba hnevať. Taktiež je potrebné uvedomiť si chybu, niekedy sa pokoriť a dať za pravdu aj tomu druhému.

Je podľa teba dôležité si pred partnerským vzťahom najprv prejsť obdobím priateľstva? Čím sa potom pri praktizujúcom kresťanovi (v sexuálnej zdržanlivosti) líšia priateľstvo a partnerský vzťah? Čo je tým kľúčovým momentom pre povýšenie priateľstva na partnerský vzťah?

Určite áno. Ja som mal pri neznámom dievčati pravidlo "pol roka kamarátstva" a až potom vzťah. Dosiahnutie prvej méty alebo druhej na prvom alebo druhom rande, je najrýchlejšia cesta, ako ten druhý vie zovšednieť. Priestor pre bojovanie a očisťovanie prvotnej pobláznenosti od sexuálnej chtivosti je taktiež formou spoznávania nielen toho druhého, ale aj samého seba.

Kľúčový moment je u dievčaťa oddanosť, aspoň si to myslím. U chalanov to vie byť hlavne prvotné očarenie. Myslím si, že chodenie by malo byť časom spoznávania sa a zisťovania, či to očarenie nebolo iba chvíľkové. Je to však, samozrejme, individuálne.

Aký je tvoj odkaz pre mladých mužov v tvojom veku, ktorí sa stále hľadajú, sú stratení vo svojej identite, mužskosti i živote?

Nebojte sa pýtať. Odpovede hľadajte najlepšie v mužoch, ktorí sú otcami alebo v nezatrpknutých starcoch. Nezabudnite, že všetko je dar. Váš život, túžby a sny majú zmysel, len ich treba vedieť dobre pochopiť. A predovšetkým trpezlivosť. Identita sa nebuduje zo dňa na deň. Je to mnohoročná záležitosť. Vlastne, celoživotná (úsmev).