Marek Janiga

Marek je ambiciózny, distingvovaný, komunikatívny, úprimný, rozhľadený 17-ročný študent osemročného gymnázia, ktorý sa dokáže zapáliť pre vec aj na úkor svojho voľného času. Vedie spoločenstvo ECAV vo Veličnej, ktoré sa stáva značne ekumenické, i skupinku mladých mužov. Nakoľko je z hudobníckej rodiny, aj on sa venuje hre na hudobné nástroje. Najviac ho oslovila hra na klavíri. Zaujíma ho politika, najmä oblasť ľudských práv. Získal tretie miesto na celoštátnom kole Olympiády ľudských práv 2020. V tom istom roku vyhral štipendium americkej vlády s názvom FLEX na rok v americkej rodine a škole. Najnovšie sa začal venovať blogovaniu na denníku Postoj, kde už načal tému environmentalistiky a postupne bude otvárať ďalšie témy.

"Príroda plnými dúškami" (zdroj: súkromný album M. J.)
"Príroda plnými dúškami" (zdroj: súkromný album M. J.)

Poďme pekne od začiatku Vášho životného príbehu. Z akej rodiny pochádzate a ako by ste opísali svoje detstvo?

Naša rodina určite nezodpovedá štandardnej slovenskej rodine v dobrom slova zmysle :-)

Pochádzam z veriacej rodiny. Otec je evanjelik, mama katolíčka a mám štyroch starších súrodencov. Keď otcovi zomrela prvá manželka, s ktorou mal tri deti, zobral si moju mamu a neskôr sme sa narodili môj brat a ja.

Každý zo súrodencov má už vlastnú rodinu s deťmi, čo je pre mňa taktiež vzor v rodinnom živote. S každým z nich prežijem niečo úplne iné a môžem sa od nich veľa učiť.

Rodičia nás už od detstva vychovávali k samostatnosti a aj zodpovednosti za naše činy, pokiaľ sa niečo pokazilo. Viedli nás aj k rôznym športom, vďaka čomu som sa stal napríklad aj futbalovým rozhodcom. Snažili sa nám ukázať svet nielen pri mori na pláži, ale spoznávaním reálneho života a histórie. Odmalička som sa trochu viac venoval spoločenskému dianiu a nikdy som veľmi neinklinoval k počítačovým hrám.

Možno to bolo spôsobené aj tým, že ste vyrastali v kruhu početnej rodiny s členmi staršími od Vás a skôr ste dospeli. 

Vo Vašej rodine sa vďaka rodičom spojila Katolícka cirkev s Evanjelickou. Ako ste to vnímali ako dieťa a ako to prežívate dnes? Ktoré pozitíva oboch cirkví na Slovensku by ste vyzdvihli a aký je Váš návod na šírenie jednoty v cirkvi?

Pre mňa rozdiely medzi denomináciami neboli nikdy také podstatné. Pretože som videl a zakúsil, že pokiaľ kresťan hľadá úprimne pravdu, v Duchu mu ju Boh ukáže.

Otec nechal toto rozhodnutie na mame a som katolík, ktorý navštevuje obe spoločenstvá. Je však pravdou, že skutočne som spoznal Boha medzi evanjelikmi. Momentálne pôsobím v tom istom spoločenstve ako vedúci pre dorast.

Aj vďaka tomu, že som mohol spoznať obe cirkvi, snažím sa medzi mladými presadzovať prirodzenú ekuménu. Každá cirkev má svoje plusy aj mínusy, a žiadna cirkev nie je dokonalá. Keby bola, nemohli by sme do nej vstúpiť my ľudia.

Ako pozitívum na Katolíckej cirkvi vnímam to, že je vo viacerých smeroch viac konzervatívna a snaží sa nerobiť ústupky modernej spoločnosti.

Na Evanjelickej cirkvi ma veľmi oslovil osobný prístup a konkrétne komunikovanie evanjelia ľuďom tak, ako to robil Ježiš.

Návod na šírenie jednoty v cirkvi? Keď ľudia sedia v kruhu stačí, ak sa všetci budú približovať do stredu k jednému bodu. Takto sa budú približovať aj jeden k druhému. Tým bodom by mal byť Kristus.

Stačilo to, čo Vám pre vieru odovzdali rodičia, aby ste z toho vedeli čerpať a stavať na tom dodnes?

Myslím si, že je bežné, že v určitom veku, príde obdobie, kedy je veľmi dôležité nájsť dieťaťu správne spoločenstvo a kamarátov. Ale základ v mojej viere bol položený určite už v detstve a kresťanské princípy som doma dostával skôr podvedome. Bral som ich ako samozrejmosť, čo sa zrejme prejavovalo aj vo chvíľach skúšok vo viere. Základ pre moju vieru bol určite daný v rodine, ale ďalšie poschodia sa prirodzene stavali mimo domova.

Ako vraví jeden citát: "Dajte mi dieťa na prvých 5 rokov a po zbytok života s ním môžete robiť, čo chcete."

Súhlasím s Vami v tom, že i napriek veriacej rodine si každý z nás musí v žití viery nájsť ten svoj spôsob a k Bohu si nájsť tú svoju cestu. Ako to prebiehalo vo Vašom živote?

Prirodzene som mal poznanie o Bohu a Biblii odmalička. No prešiel som si aj obdobím, v ktorom som odbočil od kresťanských zásad. Ocitol som sa v naozaj zvláštnych partiách v meste, kde sa alkohol, drogy a podobné veci nepokladali za nič zvláštne. Boh však moje srdce neustále menil a postupne som si uvedomoval, že to, čo robím nie je správne. Boh mi do cesty posielal ľudí, ktorí ma dokázali prijať, takého, aký som a vďaka nim môžem teraz spoznávať Božie pravdy. S odstupom času opäť vnímam, že aj s týmto obdobím mal Boh plán a je to svedectvo na Jeho chválu. Boh ma v tomto období veľmi veľa učil o mne samom a o ľuďoch okolo mňa.

Čo vlastne znamená viera pre Vás? Ste ochotný prispôsobovať Písmu svoj život, budúcnosť? Čím sú pre Vás Písmo a cez neho Boh také atraktívne v čase, keď veľa kresťanov Boha opúšťa a prestáva ich zaujímať aj Písmo?

Viera v Boha pre mňa nie je iba vedomosť, že je nad nami väčšia entita. Lepší výraz by bol asi viera (dôvera) Bohu. Veriť, že Boh sa o všetko postará, keď mu odovzdám môj život. Samozrejme, je to pre nás ľudí ťažké spoliehať sa na niekoho, koho nevidíme, ale práve preto sa to volá viera. Keď si uvedomím, že všetko, čo dokážem je od Pána a pokorím sa, dá mi oveľa viac.

Pre mňa osobne je Božie slovo autorita nad mnohými vecami, ktoré rozumom nedokážem pochopiť. Na druhej strane Písmo vnímam ako všeobecnú pravdu pre môj život a snažím sa ho racionálne pochopiť a prežiť. Myslím si, že je veľmi dôležité prežiť to, že Biblia nie je len zbierka zákonov a "poviedok," ale je to návod do každodenného života. Avšak toto nejde nijako naučiť, ani keby sme vedeli naspamäť celú Bibliu. Veľmi ľahko sa dá skĺznuť do obrazu Boha, ktorý od nás vyžaduje iba milión zákonov preto, že sa mu to páči. Jeho zákony sú však najlepšia cesta, ale v Duchu a pravde namiesto litery.

Myslím si, že ľudia opúšťajú Pána pre pocit, že ho nepotrebujú. Tento svet sa nás snaží oklamať falošnou slobodou, ktorá ale vedie do otroctva. Žijeme v období v ktorom sme nezažili vojnu, hlad ani chudobu a ľudia majú pocit, že všetko bravúrne zvládajú. Práve v krajinách, kde sú kresťania prenasledovaní vidia, že Ježiš je skutočný Spasiteľ. A vidíme, že stačí jeden malý vírus, ktorý nikto z nás voľným okom nevidí a svet je hore nohami.

"Spiderman" (zdroj: súkromný album M. J.)
"Spiderman" (zdroj: súkromný album M. J.)

Myslíte si, že kresťan potrebuje k svojmu duchovnému i duševnému rastu cirkev?

Samozrejme, človek, ktorý si myslí, že nepotrebuje nikoho na svoj vzťah s Bohom sa pohráva s pýchou. V knihe Prísloví je napísané: "Železo sa brúsi železom a jeden človek obrusuje druhého." Cirkev a dobré spoločenstvo je veľmi silným povzbudením vo viere a má plniť zasľúbenia, ktoré jej dal Ježiš prostredníctvom Ducha Svätého.

Práve v cirkvi a v spoločenstve sa odohrávajú momenty, keď Boh otvára oči a ľudia sa k nemu obracajú. Môžu to byť napríklad koncerty, duchovné obnovy alebo tábory. Pre mňa osobne boli najväčším obohatením vo viere Svetové dni mládeže v Paname. Bola to príležitosť vidieť mladých ľudí prežívať vieru úplne iným, radostným, spôsobom a inšpirovať sa z ich života. Takéto príležitosti odporúčam každému veriacemu, aby mohol vidieť, že náš Boh je živý a povzbudiť sa vierou ostatných. Nemusí ísť hneď do Panamy, úžasný zážitok je aj Camino de Santiago či podobné púte na Slovensku.
"Nielen turista" (zdroj: súkromný album M. J.)
"Nielen turista" (zdroj: súkromný album M. J.)

Spolu s inými mladými ľuďmi vo Vašom rodisku i okolí ste založili iniciatívu "Poď žiť." Hoci vám plány prekazila koronakríza, už vlastne pri zrode prvých aktivít ste sa stretli s veľkou podporou iných ľudí i sponzorov. Prezradíte nám o tejto iniciatíve viac? Koľkí ľudia ju tvoríte, čo robíte a kto sa k vám môže pridať?

Sme v podstate stále malá, lokálna iniciatíva, ktorá pozostáva výlučne z mladých kresťanov. Primárne sa zaoberáme prepájaním bežných tém, ktoré riešia mladí ľudia, s vierou. Pomocou zviditeľňovania dôležitých tém sa snažíme priniesť vieru aj medzi neveriacich. Momentálne sa iniciatíva skladá z 5 aktívnych členov, ktorí sa aktívne podieľajú na príprave všetkých aktivít. Súčasťou sú tiež mladí, ktorí iniciatívu či už podporujú, alebo pomáhajú pri organizovaní väčších aktivít. Už pri našej prvej akcii, zbere odpadu, v rok 2019 sme sa stretli s podporou mesta, čo nás povzbudilo konať ďalej. Napadla nám vízia environmentálneho festivalu, kde by ľudia doobeda upratovali mesto a poobede by ich čakala odmena vo forme občerstvenia a príjemnej atmosféry. Okrem počúvania zaujímavých prednášok by boli pripravené aj sekáčik, aktivity pre deti, quiz a viaceré stánky s enviro obchodmi. Od začiatku nám bolo jasné, že niečo také by bolo ťažké organizovať z našich nákladov. Preto som oslovil pár známych, o ktorých som vedel, že by nás mohli podporiť. Úprimne som vôbec nečakal, že sa nám podarí vyzbierať také množstvo peňazí a ľudia budú pre to veľmi zapálení.

Komu by vzdialenosť nedovoľovala sa k vám pridať fyzicky, je možné sa pridať a zdieľať s vami vo virtualite?

Keďže sme iniciatíva hlavne pre mladých, fungujeme zväčša na Instagrame, kde priebežne pridávame záznamy o našej aktivite. Počas prvej vlny pandémie sme pripravovali online výzvy na rôzne oblasti. Na našom profile bola dostupná tiež prednáška ako náhrada neuskutočneného letného festivalu.

Momentálne (v čase rozhovoru) organizujeme online meetingy s názvom: For better future. Tieto meetingy organizujeme vďaka online priestoru medzinárodne, tým pádom sú dostupné naozaj pre každého. Stretnutia vedú s nami aj dobrovoľníčky z Nemecka a Litvy. Každý druhý týždeň pripravujeme kreatívne recyklované výtvory a spoločne sa rozprávame o enviro témach. Každé stretnutie je prekladané a verejné. Link môžete nájsť aj na naše instagramovej stránke.

Ako si predstavujete fungovanie "Poď žiť" v budúcnosti a akú pomoc pri rozvoji spoločenstva a jeho aktivít by ste už teraz privítali?

Chceli by sme ísť širšie, no momentálne sa chceme naplno venovať envirotémam aby sa festival Envirofest dostal do povedomia ľudí.

Počas korony sme sa už začali venovať témam ako Boh a mladý človek, sociálne siete, vzťahy. V týchto témach budeme chcieť pokračovať avšak momentálne sa v rámci nášho spoločenstva chceme zamerať na počúvanie toho, čo od nás chce Boh. Aby sme vedeli lepšie rozmýšľať a nechali sa viesť Pánom v každých ďalších krokoch. Iniciatíva bude určite potrebovať podporu zo strany verejnosti. Veľmi dôležití sú pre nás ľudia, ktorým naša práca pomáha a ktorých obohacuje, lebo bez nich to celé nemá význam. A teda iniciatíva bude potrebovať zviditeľnenie, aby sa dostala do povedomia mladých a mohla prinášať stále viac aktivít užitočných a potrebných pre spoločnosť.

Zaujíma Vás politika a ľudské práva. V čom má Slovensko ešte medzery v oblasti ľudských práv? Čakajú nás v najbližšej dobe nejaké výzvy či boje v tejto oblasti, v nejakých konkrétnych návrhoch či požiadavkách?

Najväčší problém vnímam celosvetovo v prevracaní ľudských práv. Ľudia pod zdanlivým ochraňovaním jedného práva ignorujú často práva oveľa dôležitejšie.

Jedno z najzákladnejších práv, právo na život, je úplne vymazávané pod rúškom osobnej slobody žien. Deje sa to aj počas pandémie, kde mnohí tvrdia, že opatrenia sú moderné otroctvo, no opäť nehľadia na životy ostatných. Jednoducho sa necháme strhnúť ochraňovaním jedného práva natoľko, že zabúdame na všetky ostatné.

Na Slovensku sú momentálne ľudské práva do veľkej miery garantované a nemyslím si, že by sa porušovali systematicky. Avšak deje sa to vo veľmi veľkej miere v iných krajinách, ako je Rusko, Bielorusko, KĽDR či blízky východ. EÚ a iné veľmoci to absolútne prehliadajú kvôli ekonomickým záležitostiam, čo je znovu len dôkaz prevrátenia ľudských práv.

Vnímam, že kresťania sa stávajú minoritnou skupinou, ktorá postupom času bude potrebovať ľudsko-právnu ochranu. Myslím si, že členské štáty EÚ budú stále viac pretláčať ideológie, ako je gender, ktoré pri praktických krokoch porušujú ľudské práva. Uvediem aj osobný príklad gender ideológie, ktorý som zažil na vlastnej koži. Som členom Aliancie stredoškolákov, v ktorej bol navrhnutý na prijatie etický kódex. V kódexe sa okrem iného nachádzal bod, že každý člen je povinný oslovovať iného člena preferovaným zámenom. Za nerešpektovanie tohto bodu hrozia dokonca sankcie, ako aj vyhodenie z Aliancie. Ako člen som sa snažil viac hodinovými diskusiami vysvetliť nelogickosť tohto bodu. Výsledok bol, že tento bod prešiel o jediný hlas. Aj napriek tomu, že ma nikto z Aliancie doposiaľ nevyhodil, je to príklad toho, že takáto diskriminácia je údajne aj právne legitímna. Bolo tu pritom porušených hneď niekoľkých ľudských práv. V prvom rade právo na slobodu prejavu a taktiež právo na vlastné presvedčenie.

Vnímate liberalizmus ako hrozbu - živnú pôdu pre extrémizmus alebo si myslíte, že sa konzervatívny a liberálny tábor dokážu naučiť počúvať a rešpektovať?

Veľmi dôležitá úloha našej generácie je naučiť sa počúvať a prijať aj iný názor. Aj keď sa nemusíme nutne zhodnúť, počúvať a rešpektovať je základ riešenia konfliktov. Veľmi často majú ľudia ten istý cieľ a nezhodujú sa v maličkostiach, no mali by sa naučiť spolu hľadať objektívnu pravdu.

Myslím si, že liberálne názory často vychádzajú z dobrého úmyslu, no ani ľudia, ktorí ich presadzujú si neuvedomujú ich riziká.

Bohužiaľ, pri demokracii musíme rátať s tým, že ak bude väčšina ľudí liberálne ladených, dokážeme s tým ako menšina urobiť veľmi málo. Avšak nemôžeme ostať ticho a súhlasiť s tým; s propagovaním klamstiev a nespravodlivosti.

Zrejme aj konzervativizmus vie skĺznuť do extrémizmu, však?

Môže sa to stať a často sa to aj deje. Rovnako ako všetko ostatné, aj konzervativizmus sa dá preháňať a to formou nerešpektovania slobody ostatných. Treba si naplno uvedomiť, že samotný Boh nám ako prvý dal slobodnú vôľu, aby sme ho mohli naozaj milovať. My často chceme robiť ľuďom dobre proti ich vôli, čo sa v niektorých prípadoch nedá.

Častý problém pri konzervatívnej politike je, že jej predstavitelia neargumentujú svoje názory dostatočne. Na druhej strane sú politici ako Róbert Fico, ktorí prezentujú aj úplne demagógie tak, že im to každý zobe z ruky.

Zaujíma ľudí Vašej generácie konzervatívny postoj a nevnímajú ho cez nálepku niečoho zlého? Ako by ste slovo konzervatívny definovali vo svojej životnej praxi?

Osobne mám problém s určovaním konzervatívneho a liberálneho tábora. Konzervatívny nemusí nutne znamenať niečo dobré, takisto ako to neznamená nebyť do istej miery progresívny. Naša úloha je hľadať pravdu, čo nemusí byť nutne starý systém bez zmeny.

Pri hodnotových a morálnych otázkach bývajú zmeny často vytrhnuté z logických základov. Niektoré zásady a hodnoty sú jednoducho platné po tisícročia a stále fungujú. Treba si ale neustále odôvodňovať to, čomu veríme.

Pre mňa sa slovo konzervatívny rovná slovu normálny. Možno to nie je žiadna hlboká myšlienka, ale v dnešnom svete, podľa mňa, chýbajú normálni ľudia. Naši starí rodičia nemuseli riešiť témy, ako riešime my dnes, pretože veci ako enviro, pohlavie, či ľudský život mali jasne usporiadané vo vnútri.

Na blogu píšete o tom, aby človek ochraňoval prírodu. Mnohí o zelených projektoch veľa počuli, ale buď si ešte neuvedomujú vážnosť a dopad kríz ľudskou činnosťou poznačenej klímy a životného prostredia, alebo jednoducho nevedia, čím by mohli prispieť k zmierňovaniu klimatických zmien a k ochrane životného prostredia. Myslia si, že oni nič nezmôžu alebo že ich mravčia práca aj tak výsledok na globálnej úrovni neovplyvní. Povedia si, že je to práca priemyselných gigantov alebo že to nemá zmysel, lebo ľudia v ich okolí aj tak produkujú more neekologického odpadu. Čo si o tom myslíte Vy a aké konkrétne kroky k zmene môže podnikať obyčajný Slovák?

Treba byť veľmi citlivý, aby sme nenarobili viac škody ako osohu. Akonáhle ľudia počujú o obmedzení ich životného štýlu, znie to úplne odstrašujúco. Greta Thunberg urobila veľký krok vpred a bol to až výkrik do tmy. Napriek tomu v dnešnej spoločnosti potrebný krok na prebudenie ľudí.

V podstate máte pravdu, že pokiaľ budeme robiť zmeny len my "bežní ľudia," planéte to nemusí pomôcť úplne. Našťastie, v demokracii máme možnosť presadzovať názory aj širšie. Ale často prepadávame do globálnych problémov namiesto riešenia nášho každodenného znečistenia, ktoré ovplyvníme najviac. V žiadnom prípade sa to ale nesmie stať našou mamonou, ktorej podriadite všetky dôležitejšie veci okolo seba. V konečnom dôsledku je pravdou aj fakt, že planéta sama prechádza obdobiami, v ktorých sa menia teploty aj bez zásahu človeka.

Ste v ambasádorskom programe DofE (Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu) i dobrovoľníkom charity Mary's meals. Ako ste sa k tomu dostali, a čím Vás tieto aktivity oslovujú? Čo konkrétne dali do života Vám?

DofE v podstate dáva na papier množstvo mojich mimoškolských aktivít a výborným spôsobom povzbudzuje mladých k tomu, aby sa zdvihli z gaučov a odišli od obrazoviek von zo svojej komfortnej zóny.

Na Ambasádorský program som bol vybraný ako účastník, spoznal som aj pozadie aktivít a som zapájaný do celého chodu v národnej kancelárii DofE. Keďže viem, ako ma DofE dokáže motivovať, pomáham to zakúsiť aj ďalším mladým, aby sa aj takýmto spôsobom mohli rozvíjať.

Mary's meals ma oslovilo práve vďaka veľmi zaujímavému spôsobu pomoci a vízii, že každé dieťa bude mať aspoň jedno teplé jedlo na mieste, kde sa vyučuje. Rozdiel oproti iným charitám je ten, že zapája miestne komunity takže aj reálne rieši problém, nerozdáva iba jedlo za nič. Viem, že tejto charite môžem dôverovať, pretože má kresťanské pozadie. Pokiaľ mám všetko toto v hlave, je oveľa ľahšie vymýšľať spôsoby, ako pomôcť podporiť myšlienku Mary's meals.

Ako vedúci skupinky mladých mužov si všímate krízu mužskosti. Na akých konkrétnych príkladoch či situáciách by ste ju opísali a akými opatreniami by ju bolo možné zmierňovať?

Ako najväčší problém vnímam virtuálny svet. Mladí muži chýbajú v spoločenstvách, na udalostiach, záujmových aktivitách... Pre príklad, na vysokých školách, v cirkvi, v práci a dokonca aj pred volantmi je pomaly viac žien, ako mužov. Podľa môjho názoru je to spôsobené aj internetom, ktorý má jednu veľkú pascu. Za pár kliknutí si môžeme dopriať v podstate, čo len chceme. Od hudby, cez zábavu až po pornografiu. Jednoducho dostaneme veľký prílev dopamínu za veľmi nízku námahu. Čo nám v porovnaní s bežným svetom príde zaujímavejšie, uberá nám to chuť robiť aktivity, na ktoré je potrebná väčšia námaha. S týmto je veľmi ťažké bojovať, ale my muži často potrebujeme robiť extrémne veci, aby sme vôbec začali a veľmi dobré sú napríklad adrenalínové športy alebo otužovanie.

"Otužovanie" (zdroj: súkromný album M. J.)
"Otužovanie" (zdroj: súkromný album M. J.)

Doba, v ktorej žijeme je zvláštna v tom, že mladí sa už vôbec nechcú stretávať online, ale túžia sa stretnúť bez obmedzenia kontaktu s druhým. Napríklad po prvej vlne sme mali v spoločenstve nával ľudí, ktorí predtým necítili potrebu prísť osobne. Toto vnímam ako príležitosť na zmenu v živote mladých mužov.

V rámci chlapom.sk existuje iniciatíva OrareM, ktorá pomáha mužom objaviť ich hodnotu a posilniť mužskú identitu (kvôli koronakríze teraz funguje v online priestore). Pamätáte si na moment svojej mužskej iniciácie, kedy ste sa Vy stali mužom? Čo bolo pre Vás dôležité zažívať pri potvrdzovaní Vašej mužskej identity?

Nepamätám si na konkrétny moment, kedy by som bol akokoľvek iniciovaný za muža. Boli to skôr momenty uznania zo strany otca. Pre mňa dôležitým bodom bolo to, keď sa jeho postoj ku mne zmenil na rešpektovanie môjho názoru a dávanie rád namiesto nutných príkazov a zákazov. Veľmi dôležité uvítanie do mužskosti bolo kladenie zodpovednosti za seba aj za iných, čo ma určite posunulo vpred.

Myslím si, že moju mužskú identitu som takisto ako mnoho chalanov v mojom veku vnímal dlhšiu dobu zle. V prostredí internetu som vnímal úspešných mužov ako tých, ktorí sú každý deň na párty a vždy si "užívajú." Problém bol však v tom, že tento obraz nezahŕňal ani kúsok zodpovednosti, ktorá má byť pre muža charakteristická. Keď Adam s Evou zhrešili, Boh sa nepýtal: "Eva, kde si?" Bol to práve Adam, ktorý niesol zodpovednosť aj za jej rozhodnutie. Tak by to malo byť aj v našich rodinách, kde je hlavou muž, no veľmi často to tak nie je.

Čo by ste odkázali mladým ľuďom, ktorí hľadajú Boha, ktorí stratili Boha alebo ktorým jednoducho niečo v živote chýba?

Aby sme išli hlbšie. V každodenných veciach, ale hlavne v spoznávaní Boha cez Písmo. Aby sme sa zamýšľali nad tým, čo nám prinášajú veci, ktoré robíme v živote a ako ovplyvnia našu večnosť. Napokon určite objavíme to tajomstvo milosti, ktorú nám daroval Ježiš na kríži.