Mal s tebou seminarista alebo kňaz sexuálny kontakt?

Sľúbil ti seminarista alebo kňaz večnú lásku? Stretli ste sa tajne raz alebo viackrát? Daj o tom vedieť aj v prípade, že ho stále miluješ alebo si ho veľmi miloval/a a rozišli ste sa v dobrom, alebo v prípade, že si bol iba svedkom.

Nakoľko neexistuje telefonická linka ani e-mail, na ktoré by sa mohli obrátiť dospievajúce alebo dospelé osoby, ktoré majú alebo mali sexuálny kontakt s katolíckym kňazom alebo seminaristom, a nakoľko viem, že dokazovanie týchto vecí v cirkvi je nesmierne komplikované, pretože sa nejedná o trestný čin, ale morálne zlyhanie a spreneverenie sa svojmu poslaniu, laik šiel s kňazom dobrovoľne, často ho aj miloval a nechce ho kompromitovať, prípadne, ak sa mu udiala krivda, existuje pravdepodobnosť vzájomného krytia kňazov a zametania pod koberec nadriadenými (preložením kňaza, ktorý si odmieta priznať problém a odmieta v daných aktivitách nepokračovať), vytváram e-mail a poskytujem telefónne číslo na zdieľanie takýchto prípadov.

E-mail: 

tajne@citlivetemy.sk

Mobil: 
+421944120255 (0944 120 255)

VOLAŤ IBA UTOROK VEČER medzi 21:00 a 22:00

 alebo SOBOTU DOOBEDA medzi 11:00 a 12:00


Prečo?

V Katolíckej cirkvi sa morálka a vyvodzovanie zodpovednosti z roka na rok ignorujú viac a nezvládanie sexuality, osobného i pracovného života v pomáhajúcej profesii zasahujú aj osudy ďalších ľudí, ktorí sú priamymi účastníkmi alebo svedkami románika alebo sexuálneho úletu klerika. Nejde o trestný čin, ide "iba" o morálny prehrešok, ktorý však výrazne ovplyvňuje duševno i duchovno každého zúčastneného človeka. 

Prosím aj svedkov, nielen "obete" (často totiž nejde o skutočné obete, ale o bezhlavo zamilovaných, zmätených, inými neprijatých či osamelých ľudí) - ľudí, ktorí vedia o sexuálnom kontakte medzi kňazmi alebo seminaristami navzájom, alebo medzi kňazom/seminaristom a laikom. Rozumiem tomu, že nie ste udavači a myslíte si, že to nie je vaša vec. Nejde o udávanie jeden druhého. Ide o to, aby sme sa konečne začali rozprávať o tom, čo človeka páli a čo sám nedokáže alebo nechce uhasiť. Aby sme sa rozprávali so seminaristami i kňazmi a ubezpečili ich v tom, že stále sú a zostanú jedni z nás. A že problém, ktorý momentálne riešia, nie je iba ich problém, ale problém viacerých z nás a môžeme si v ňom vzájomne pomáhať.

Ako to budem riešiť?

Mojim cieľom je chrániť identitu tých, ktorí mi poskytnú meno kňaza alebo seminaristu. Keďže chápem, že pre vás to môže byť veľmi ťažké, ak sa domnievate, že ste boli prvým sexuálnym kontaktom konkrétnej duchovnej osoby v čase, kedy už sexuálne kontakty mať nemala - vtedy sa môžete obávať, že budete prezradení, ale vaše obavy môžu byť eliminované faktom, že vždy môže existovať aj svedok a že mojím cieľom nie je takého seminaristu alebo kňaza "udávať," ale iniciovať s ním osobné stretnutie (ako človek s človekom, chlap s chlapom) bez prítomnosti kamier, nahrávacích zariadení či tretej osoby. 

Seminarista je chlapec/muž v príprave na kňazstvo, s ktorým sa väčšinou stačí iba porozprávať, venovať mu pozornosť s ubezpečením, že sa o stretnutí a rozhovore nikto z kompetentných nedozvie.  

Nie že by som nedôveroval cirkevnej spravodlivosti a bral ju do vlastných rúk. O týchto veciach jednoducho treba rozprávať, treba ich otvárať a treba sa stretávať s tými, ktorí prežívajú strach, sú neschopní otvárať a riešiť situáciu medzi klérom, alebo ktorí si myslia, že sú nedotknuteľní a že vlastne nemajú žiaden problém, lebo každý duchovný má nejaké maslo na hlave a svoje tajomstvá (okrem spovedných). Chceme predsa v cirkvi mať skutočné morálne autority, nie pokrytcov! Okrem toho sú v hre aj životy citlivejších pováh, ktoré, hoci sú dospelé, si po precitnutí a uvedomení si svojho využitia, atmosféry v cirkvi, v ktorej to častejšie nefunguje, ako funguje (mocenské boje, nevraživosť, sexuálna závislosť, morálna rozvoľnenosť, karierizmus, vtieranie sa do priazne nadriadených, zneužívanie kontaktov na vyšších postoch na svoje krytie, morálny kredit biskupa a jeho ochota stretnúť sa a riešiť problém, budovanie vlastného pohodlia a múra okolo seba za každú cenu, odmietanie slúžiť, iný meter pre známosti a neznámych ľudí, manipulácia...), môžu trpieť depresiami alebo pomýšľať na predčasné ukončenie svojho života.

Zaráža až desí ma opovážlivosť, drzosť, emocionálna a morálna otupenosť, rezignovanie po sklamaní a videní reality v cirkvi niektorých kňazov či potreba ospravedlňovať seba i svoje klamstvá. Často neprejavujú žiadnu ľútosť, hrajú divadlo pred kolegami, biskupom, veriacimi (ba dokonca vykonávajú exorcizmus), mnohými ľuďmi manipulujú a nemajú ochotu čosi na sebe meniť. Len malé percento z nich skutočne nemá silu na zmenu seba a prijali by pomoc. Nechcem, aby takýto kňazi pracovali najmä s mladými ľuďmi dovtedy, kým neprestanú byť pokrytcami, klamármi alebo manipulátormi. Všetci sme slabí, ale pokiaľ už nedokážeme pomenovať veci pravdivo a chcieť na nich pracovať, rútime sa do priepasti aj s tými, ktorých sme do toho zatiahli.

Robím to s láskou a pochopením, nie s hnevom či túžbou po pomste

To, čo robím, je pozvanie na rozhovor a spoločné uvažovanie o ďalšej ceste. Svoj podiel viny na vzniknutej situácii má často nielen kňaz či seminarista, ale aj dospelý laik. O miere zodpovednosti a viny pri dospievajúcich a mladých dospelých jedincoch sa však dá polemizovať, pretože nemuseli vedieť odhadnúť situáciu, mohli byť dostatočne zranení a nedostatočne emocionálne zrelí i schopní pristupovať k situácii triezvo i s nadhľadom. Je pre mňa dôležité viesť rozhovory a nesúdiť ani netrestať. Každý má dostať druhú šancu, šancu napraviť omyly a zmeniť svoj život. Pokiaľ tú šancu premárni, potom je nevyhnutná sankcia, pretože takýto kňaz či seminarista nie je zrelý ani schopný vykonávať kňazské povolanie. 

Nesúdim seminaristov ani kňazov. Seminárna formácia nie je dostatočná a aj tak by nepokryla každý problém každého seminaristu. Chlapci/muži už vlastne nesmú rozprávať o svojej sexualite, pretože by boli zo seminára vylúčení, no žiaľ, niekedy zostáva praktizovaná sexualita "len" za múrmi kláštora alebo seminára, inokedy si chlapci/muži idú "užiť" von. Mnohí sú príliš mladí a nezažili kvalitné a láskavé otcovské vedenie so záujmom o ich srdce i chlapskú dušu. Niektorým chlapcom/mužom sa už ťažko cúva, ak sú vo vyššom ročníku. 

Takisto nesúdim kňazov, ktorí si už zvykli na svoj štandard a úctu ľudí. Myslia si, že keď prídu o svoju prácu, stratia všetko. Zostali by na úrade práce a ľudia, ktorí ich "milovali," by o nich ani nezakopli. Áno, sú to mýty a tieto mýty potrebujeme začať búrať. Pretože každý uvedomelý laik/duchovný si bude vážiť odvážneho a úprimného klerika, ktorý odmieta byť pokrytcom, žiť dvojaký život a nebudú ho súdiť za to, že sa rozhodol legitímnymi a morálne čistými krokmi zmeniť svoje rozhodnutie. Takýto človek má právo požiadať o pomoc, má mu byť pomoc poskytnutá, aby sa vedel čím skôr znovu postaviť na vlastné nohy v inom povolaní, prípadne so životným partnerom. Ešte silnejšiu podporu a podnecovanie k úprimnosti si vyžaduje človek, ktorý chce vytrvať na ceste za kňazstvom alebo v kňazstve, napriek uvedomovaniu si vážnych otázok, ktorým bude musieť čeliť.

Apelujem na kňazov, aby chceli zmeniť seba v danom povolaní alebo zmeniť povolanie, aby si uvedomovali svoju zodpovednosť a aby k tomu nepristupovali ľahostajne. Určite im pomôžu dobré kontakty s biskupom, avšak nepomôže im to pred Bohom. Mrzí ma, že kňazi sa obhajujú tým, že to majú ťažké, sú osamelí, nemilovaní dostatočne a že im aspoň niektorí ľudia poslúžia aj takto. No to možno bol obľúbený a úspešný argument v stredoveku, dnes sme sa poznaním, v slobode, možnosťami a verím tomu, že i morálne posunuli ďalej (oproti stredoveku), laici si takisto prechádzajú svojimi ťažkosťami, a napriek tomu mnohí z nich stoja so vztýčenou hlavou a čistým morálnym kreditom. Nemôžeme byť morálnymi vodcami a radcami pre nikoho, pokiaľ sami veľmi vážne nezvládame svoj život ani svoje povolanie, znevažujeme svoje poslanie a egoisticky využívame iných ľudí. 


Poznámka: Prosím, v prvom rade sa pokúste sami kontaktovať svojho biskupa (pokiaľ chciete odhaliť skutky daného seminaristu/kňaza, riešte vec s cirkvou - ja nie som poverený cirkvou, ktorá má svoje postupy) a ak potrebujete odbornú pomoc, kontaktujte aj psychológa. Pokiaľ šlo o trestný čin znásilnenia alebo pedofílie, vec postúpte orgánom činným v trestnom konaní alebo iniciatíve v rámci Katolíckej cirkvi (Centrum na ochranu maloletých). Vyššie uvedené kontakty slúžia iba na iniciáciu rozhovoru so seminaristom alebo s kňazom, ktorý NEPÁCHA/NESPÁCHAL trestný čin, ale vedome udržiava/l milenecký kontakt a je podozrenie, že takéto kontakty bude udržiavať aj ďalej (romániky alebo sexuálne úlety ako zámer). Pokiaľ pôjde o manipulátora bez sebareflexie a ochoty na sebe pracovať, alebo to bude potrebné z iného dôvodu, môžeme ísť za biskupom, prípadne inou kompetentnou osobou spolu a oznámiť mu/jej daný skutok.  

Dôvodom zverejnenia vyššie uvedených kontaktov je vedomosť o homosexuálnych úletoch alebo románikoch (a to, že mi ich oznamujete prostredníctvom webu), ktoré seminaristi alebo kňazi udržiavajú a laik odmieta vec postúpiť biskupovi alebo inej kompetentnej osobe. 

Laik zvyčajne odmieta poskytnúť meno kňaza a vzniknutú situáciu NEMÁ s kým riešiť. Svedok seminaristu alebo kňaza kryje alebo na neho chce bez dôkazov žalovať.

V tomto prípade však nehrá rolu to, či klerik má erotický kontakt s mužom alebo so ženou. 

Oznamovateľom nemusí byť iba dotknutá osoba, ale aj svedok - iný seminarista, kňaz, laik.