Žiť na púšti

18.06.2018

Lk 1, 57-66. 80

V evanjeliu nachádzame popis nezvyčajných udalostí, ktoré sprevádzali príchod Jána Krstiteľa na svet. Ľudia sa divili, dokonca sa ich zmocnil strach. Nie je na tom nič zvláštne, aj my máme tendenciu reagovať podobne, keď rôzne udalosti neprebiehajú podľa našich očakávaní. Napriek tomu, že nie všetkému rozumieme, dôležité je nestrácať dôveru v Boha. On vie, čo robí.

Nemýľme si však postoj človeka, ktorý dôveruje Bohu, s pasivitou: "Nič nemusím robiť, Boh sa predsa postará." Niekedy by sme najradšej mali všetko hneď, ideálne bez námahy. Všimnime si, že Ján "žil na púšti." Možno aj vďaka týmto drsným podmienkam a nehostinnému prostrediu z neho vyrástol cnostný muž, ktorý neváhal položiť život za pravdu.

Askéza prináša ovocie. Nie je síce príjemná, ale je užitočná. Dovolím si tvrdiť, že pre úspešný život nielen užitočná, ale priamo nevyhnutná. Vďaka nej si môžeme osvojiť mnohé cnosti a oslobodiť sa od nerestí a rôznych zbytočných vecí, ktoré nás zotročujú. Nie každý má síce možnosť žiť na púšti, ale každý sa môže vedome vystavovať nepohodliu. Možnosti sú takmer neobmedzené: pôst, obeta, odopretie si nejakého pôžitku, skoré vstávanie, otužovanie...

Nesnažme sa však všetko dosiahnuť sami, akoby sme Boha nepotrebovali. Často to s nami vyzerá tak, že v časoch krízy sa ešte modlíme, ale keď máme úspechy, na Boha si ani nespomenieme. Človek by mal byť dostatočne pokorný na to, aby si priznal, že nie všetko závisí len od neho. O Jánovi Krstiteľovi čítame, že "Pánova ruka bola s ním." Snažme sa preto žiť v Pánovej prítomnosti bez ohľadu na to, ako momentálne vyzerá naša situácia.

Autor: Ján M.