Zatratí ma Boh, ak ako homosexuálny kresťan budem mať erotický kontakt s mužom?

20.03.2021

Zopár faktov na úvod

My v Písme nemáme žiadnu oporu pre homosexuálny erotický kontakt ako Bohu milú či Bohom odporúčanú - požehnanú aktivitu. Nemáme tam ani náznak toho, že je jedno, ako sa milujeme a čo spolu robíme, ak sa milujeme. Nedočítame sa v Písme ani to, že hriešny je len násilný či mimopartnerský homosexuálny styk. Tiež sa nedá stavať na tom, že tí, čo nám zanechali Písmo nepoznali homosexualitu ako sexuálnu orientáciu a tak dobre, ako ju poznáme my dnes, pretože v súčasnosti, napriek vedeckému pokroku, sme pri výskume homosexuality dokázali pokročiť akurát v tom, že sme ju prestali vnímať ako diagnózu. Nič dokázateľné, nevyvrátiteľné sme o nej nezistili. Už na začiatku jej skúmania sme urobili akýsi úzus na základe ničoho overiteľného, zato pod spoločenským tlakom a po spolitizovaní témy z toho istého nulového východiskového bodu čerpáme dodnes. Avšak za tie desaťročia sa homosexualita stihla opriasť mýtmi, ktoré sú považované za nevyvrátiteľné fakty. Je viac než zrejmé, že aj za Ježišových čias neexistovala homosexualita len ako z núdze cnosť, ako "perverzná hra hodná smrti," ale existovala aj s citovou náklonnosťou medzi mužmi (aj medzi ženami?), ktorí svoje priateľstvo, city a erotické aktivity skrývali pred okolím. Som presvedčený o tom, že Ježiš by sa zastal aj homosexuálnej menšiny, keby ju tak vnímal a ich vtedy ešte súkromné aktivity považoval za dobré. Napriek tomu v celom Písme neexistuje zmienka o takejto výnimke ani podpore. Dočítame sa v ňom o rôznych podobách vzťahu muža a ženy, medziľudských vzťahov a o prejavoch veľmi silného priateľstva medzi mužmi, ktoré bolo síce intímne, ale v žiadnom prípade si títo muži k sebe "nelíhali." 

Dokonca apoštol Pavol píše o smilstve a súloži mužov, čo zrejme nebolo jedno a to isté. Napriek tomu, že aj on vedel o homosexuálnej láske (ak sa homosexualita vyskytovala v tak hojnej miere, ako je tomu dnes - za predpokladu, že vzniká prenatálne ako prirodzená variácia sexuality a nemá nič spoločné so stále častejšie a viac narušenými rodovými rolami a rodinnou dynamikou).

Niektoré veci si v cirkvi prešli od doby stredoveku svojím vývinom a zmenila sa ich interpretácia či prax. No vzťah muža a ženy s možnosťou plodiť potomstvo je tak jasne definovaný a Bohom podčiarknutý od prvých strán Písma, že pokiaľ v celom Písme nemáme ani náznak odobrenia homosexuálneho styku plného lásky medzi dospelými ľuďmi, nikdy sa to nemôže zmeniť, pri žiadnom spoločenskom či vedeckom progrese ani pod vplyvom žiadnej ideológie. A už vôbec sa podľa Písma tieto zväzky nemôžu urobiť rovnocennými. Ak by sa to tam aj chcelo rafinovane vložiť, musela by sa preformulovať podstatná časť Písma.

Možno nemáš vedomosť a možno si sa nechal presvedčiť falošnými prorokmi, ktorí do tvojho srdca vniesli pochybnosť

Zo skúseností vyplýva, že mladý kresťan, ktorý nenachádza odpovede na to, prečo homosexuálny kontakt nie, nenachádza ani vnútorný pokoj. A ďalej z nich vyplýva, že mladý kresťan, ktorý nemá stabilné a hlboké vzťahy s inými kresťanmi, v ktorých by pravidelne reflektoval seba a cez ich podporu budoval vzťah s Bohom, nezažíva vnútorné spojenie s cirkvou, ktorá mu aktívne ponúka možnosť sebarealizácie a poskytuje pocit dôležitosti, skôr či neskôr končí v homosexuálnom partnerskom vzťahu alebo v sexuálnych aférach.

Dnes sa LGBT+ pseudokresťanské organizácie usilujú o to, aby kresťania mohli mať homosexuálny pohlavný styk legitímne a tak si verbujú vlastných kňazov a svoje skupinky veriacich, s ktorými budujú hnutie odporu voči väčšinovej cirkvi. Netvrdím, že v ich výrokoch nikdy nie je pravda, že sa nemohli cítiť v cirkvi neprijato, ale je v nich aj množstvo klamstiev, ktoré sú motivované kadečím, prevažne však vlastnou bolesťou, krivdou a neprijatím autentického Boha.

Je náročné udržať si postoj kresťana, ak si od svojho detstva vnímal a počúval, že cirkev je zlá, neprajná, pokrytecká, že ak sa homosexualita nedá zmeniť, tak nemôže byť voľbou, musí byť vrodená a tým pádom Bohom daná. Hlásajú to nielen mnohí kritici zvonku, ale aj viacerí kritici zvnútra cirkví. Len v tomto jednom vyjadrení je viacero absurdít. Nie všetko, čo sa formovalo od útleho detstva komplexom faktorov je zmeniteľné jednoducho, ak vôbec a akoukoľvek terapiou a napriek tomu to nie je voľba. A keby akýkoľvek vrodený či získaný hendikep mal byť Bohom daný, takého Boha by azda rešpektoval málokto so zdravo kritickým myslením. V žiadnom prípade sa nemôže sexualita človeka prirovnávať k farbe očí, nakoľko farba očí ani minimálne nepodlieha psychosociálnym faktorom a možným zmenám počas života. Navyše nevieme s istotou povedať, prečo nám dnes stúpa počet ľudí s neheterosexualitou a či tomu naozaj tak bolo vždy, len sa o tom nehovorilo kvôli tabuizovaniu sexuality. Nemáme žiadne dôkazy o tom, že homosexualita je iba variant sexuality, pretože v prírode je to absolútne nedokázateľné a nespojiteľné s ľudskou sexualitou. Aktivovaný rozmnožovací či rodičovský pud zvieraťa pri inom objekte či s iným objektom (často dočasne či v neprirodzených podmienkach) nemôže byť interpretovaný ako analógia ľudskej sexuálnej a emocionálnej náklonnosti k rovnakému pohlaviu. A či to v ľudskej ríši pomenujeme ako prenatálne či postnatálne vzniknutý hendikep alebo prirodzený variant, bolo a bude iba na nás. Zatiaľ sme sa ako ľudstvo pri tejto téme rozhodovali bez dôkazov.

Rozprával si sa o téme s rôznymi vzdelanými ľuďmi, ktorí dokážu rafinovane, ale zaujímavo prekrútiť Písmo a navyše sa tvária, že im ide o tvoje dobro. Nebolo preto ťažké naletieť falošným prorokom, ak si, navyše, Písmo ešte nestihol poznať dobre a skôr, ako si spoznal dobrú stránku cirkvi, niekto iný ti neustále podsúval negatívny obraz o nej, bez ohľadu na to, či bol pravdivý alebo absolútny.

Možno je dobré, že cirkev stráca svoju moc, ak ju niektorí chceli použiť na zastrašovanie, manipuláciu, zneužívanie, pre rast svojej dôležitosti, kariérny rast, posilňovanie nezaslúženého vodcovstva. Nie je však dobré, ak Písmo stráca svoju dôležitosť, relativizuje sa. Práve toto je dôvodom upadajúceho kresťanstva na Slovensku, jeho pretvárania na folklórne hnutie s knihou, ktorú ako celok nemusím brať smrteľne vážne, skôr orientačne, podľa nálady a vnútorného nastavenia, nastavenia spoločnosti si z nej vybrať to, čo mi vyhovuje (a presviedčať o tom ostatných). Nie chyby cirkvi. 

Keď sa svet vysmieva z hriechu alebo z cirkvi, ktorá odmieta požehnávať homosexuálny zväzok, je náročné vyjsť z davu a argumentovať. Cirkev údajne požehná latrínu, ale nepožehná manželstvo gayov a lesieb, mysliac si, že homosexualita je voľba. Opäť spŕška lží, ktoré majú pobúriť mladého kresťana s inými postojmi a urobiť ho smutným, odtrhnúť ho od spoločenstva rafinovanosťou a jedovatým jazykom, podsúvať mu, že len inde mu bude dobre. Tie iné postoje sa dnes nazývajú liberálne. Stávajú sa synonymom uvedomelosti. Konzervatívne zasa majú byť ekvivalentom zaostalosti. Opäť rafinované taktiky, ako vniesť do tvojho srdca pochybnosť, aby si sa hanbil za to, že si si vybral autentického Boha so všetkými prostriedkami, ktoré ti zanechal, aby si ho mohol úspešne poznávať a čerpať z neho celý svoj život.

Boh nemôže prísne súdiť niekoho, kto nemal vedomosť (avšak mal si Písmo, ktoré si mohol študovať a v ňom si overiť rôzne, často protichodné tvrdenia ľudí). Ježiš povedal, že beda tomu, kto pohorší (aj oklame, zvedie) maličkých. A tak v tomto prípade bude miera tvojej viny azda najmenšia. Spomínam to preto, lebo prípady falošných teológov alebo teológov samoukov dnes nie sú ojedinelé. Tí šíria svoju, dobre sa počúvajúcu pravdu pod rúškom voľnejšieho prekladu Písma. Ich filozofia je postavená na nekresťanských náukách s heslom: "Rob všetko, čo cítiš a čo je v medziach svetského zákona a Boh ti to s láskou dopraje."

Možno máš poznanie, ale nevládzeš

V tomto prípade už tvoje rozhodnutie mať homosexuálny kontakt nebude tak jednoducho ospravedlniteľné, ale stále s možnou minimálnou mierou viny. Boh bude totiž hriech každého posudzovať individuálne a vzhľadom k podmienkam, ktoré mal alebo nemal vytvorené cirkvi na to, aby aj vďaka nim mohol byť naplnený Boží plán s konkrétnym človekom. Takisto aj s ohľadom na to, aký charakter mala jeho homosexualita a s čím všetkým bola spojená.

Túto celkom pozitívne znejúcu informáciu komplikuje fakt, že už máš poznanie, vieš, aký je Boh, čo vyžaduje, poznáš Písmo, nepodliehaš tlaku názorov ľudí okolo seba ani tlaku verejnej mienky ("pro-LGBT culture," anti-ekleziálne smerovanie). Možno aj to je dôvod, prečo odmietaš homosexuálny partnerský vzťah, ale neodmietaš sexuálne kontakty s kamarátmi alebo úplne neznámymi ľuďmi. Lenže vieš, že toto od teba Boh nechce. Nechce od teba ani to, aby ti akousi cenou "útechy" ostalo porno, sexzoznamky, erotické čety. Boh chápe, že nevládzeš, ale ak máš poznanie o tom, kto je Boh, čo vyžaduje a čoho je schopný v tom najpozitívnejšom zmysle slova, dá sa ešte pochybovať o tom, či budeš šťastný? Dá sa budovať hlboký vzťah s Bohom v homosexuálnom partnerstve či sexe mimo neho? Dá sa kvalitne existovať bez Božieho požehnania? Dá sa budovať kvalitný vzťah s Bohom so zanedbanými vzťahmi s ľuďmi? Nie je ťažké odpovedať, ak máš čistú myseľ, aktuálne netrpíš depresiou, hlboko zakorenenými zlozvykmi či sexuálnou závislosťou.

Áno, chýba ti láska, dotyk, zdieľanie intimity a preto nevládzeš, preto padáš. Lenže toto nebolo v Božom pláne, aby sa ľudia cítili osamelo a ani nie je v Božom pláne, aby jediným liekom na osamelosť, túžbu po láske a napĺňanie intimity bolo heterosexuálne manželstvo, homosexuálne partnerstvo a... a nič viac, všetci ostatní by vlastne boli odsúdení na peklo na zemi. Vnímam to tak, že Boh je spravodlivý k všetkých sexuálnym orientáciám, čiže všetkých s nimi pozýva rovnako k rovnakému cieľu, k hlbšiemu spojeniu s ním a zvlášť neheterosexuálne osoby pozýva k relatívne včasnému hľadaniu zmyslu života a napĺňaniu svojho poslania. Vníma, že práve nezadané osoby, osoby ťažko skúšané vnímajú život inak, majú zrelšie, vyššie ciele, motívy a často silnejšiu túžbu byť soľou zeme a svetlom sveta, potrebu zmeniť niečo v sebe a cez seba meniť aj svoje okolie.

Sú ľudia, ktorí nie sú schopní manželstva a ak vezmeme do úvahy, že kresťan by nemal žiť v homosexuálnom partnerstve, to neznamená, že Boh ho trestá, núti do samoty, ženie do celibátu či dokonca zasväteného života alebo do zmeny sexuálnej orientácie. Boh chce, aby si svoj stav použil pre dobro iných ľudí a aby si čerpal zo vzťahov s týmito ľuďmi pre seba. Pretože to podstatné, čo ťa naviac páli, je absencia lásky, nie nedostatok sexu. A čoho sa môžeš napiť plnými dúškami aj ako kresťan a žiť z toho nie je sex, ale je to láska. V dobe egoizmu, individualizmu Boh potrebuje aj teba na to, aby si miloval, aby si vnímal potreby iných, aby sa nestalo, že sa každý uzavrie do partnerského vzťahu, všetci tí mimo párov zostanú nepovšimnutí, smutní až v depresii a páry zostanú žiť najmä jeden pre druhého a pre svoju rodinu. Toto nie je obraz Božej rodiny ani podľa plánu Boha so stvorením, s cirkvou. Milovať sa nie je bezduchá fráza kresťanov ani privilégium manželov, dokonca ani milovať sa do krajnosti. Boh nechce, aby si veril klamstvu o tom, že sex je základná potreba, ale chápe, že máš svoje túžby, rôzne silné libido, prechádzaš rôznymi obdobiami, vzťahmi s ľuďmi, krízami, ktoré nie je možné dopredu naplánovať, rovnako ani to, ako ich budeš zvládať. A hoci je to v mladom veku nesmierne ťažké, ak vrazíš čas a energiu do lásky, máš vyhraté na celý život. Chci však tých ľudí milovať tak, ako ti to ukázal Ježiš, ak si mu uveril a postavil ho vo svojom živote na prvé miesto. On nechce, aby si žil v samote. Nečaká, že nebudeš padať. Ale tiež nečaká, že budeš rezignovať, ak si si vedomý toho, že s Bohom máš cestu, máš cieľ, dospeješ k pravde, k šťastiu už tu na zemi a napokon k večnému životu. Iniciuj vznik spoločenstiev, kde to bude žiť a kde sa nebude žízniť. Pozývaj doň osamelých ľudí. Nebude to z tvojej strany len veľké, hoci pre teba možno prázdne altruistické gesto, dávanie sa ani obeta. Bude to prúdiaca láska od nekonečného zdroja lásky a medzi vami všetkými smermi. 

A ak už budeš Bohom premenený, naplnený, pripravený, nezávislý či oslobodený od presvedčenia, že ťa musí niekto milovať a ty s ním musíš mať sex, inak nezažiješ šťastie, budeš môcť s niekým aj bývať v spoločnej domácnosti a takto s ním/nimi zažívať blízkosť, zdieľanú intimitu, riešiť bežné záležitosti života, bežnú prax dňa, chod domácnosti a rásť aj duchovne. Už budete dvaja či traja, ktorí začali tvoriť spoločenstvo vo vašom meste, nakoľko sa potrebujete otvoriť aj ostatným, neurobiť zo svojho vzťahu súkromný vzťah. Kým sa človek neodpúta od seba, nepochopí, že návod na jeho šťastie nevlastní niekto iný, nesústredí sa na potreby iných, nezažije od iných ani skutočnú lásku, ani napĺňanie svojich vyšších potrieb. S Bohom nič nie je také čierne, dokonca ani nemať s niekým milovaným intímny pomer, len treba dať šancu Bohu a tým správnym ľuďom, aby v tebe mohla pracovať jeho/ich láska a postupne ťa premieňala, dávala ti silu, živila ťa. Pretože iba to, ak si túto šancu nedáš sám alebo ju nedostaneš, ťa môže odviesť od Boha, od toho, čo skutočne napĺňa a čo je spásonosné.

Záver

Nezabudni na to, že Boh ťa miluje, že Boh nemôže za nešťastie ľudí, ktorí sa nevedia milovať, ale nezabudni ani na to, že ty sám nemôžeš pristupovať k jeho milosrdenstvu ako k automatu, používať svoju slabosť ako výhovorku na všetko či porovnávať frustráciu zo sexuálnej zdržanlivosti s úzkosťou z nedostatku lásky. Neprežiješ iba bez lásky a láska nepozná hranice rodinného stavu. Tu ide o to, či chceš alebo nechceš. Nie o to, či budeš alebo nebudeš padať. Keď apoštoli čakali od Ježiša zázrak, povedal: "Vy im dajte jesť." To znamená, že nemáš pasívne vyčkávať, čo bude a to čakanie si osladzovať niečím šteklivým. Už dnes môžeš využiť dary, schopnosti, ktoré ti Boh dal a ktoré môžeš použiť nielen pre iných, ale aj na skvalitnenie svojho života, nechať sa obohatiť ľuďmi, ktorých ti Boh poslal do cesty do času, nepustiť sa tých, ktorých ti poslal už na celý život, aby boli chvíle kríža na ceste za ním znesiteľnejšie.

Ľudia si dnes nedokážu doceniť dar môcť sa pred niekým úplne otvoriť bez toho, aby to museli splácať sexuálne, a tak ho často zahadzujú. Chvíle úprimného rozhovoru občas vymenia za chvíle tajnej rozkoše nie kvôli tomu, že by to ozaj potrebovali a vedeli používať, ale kvôli tomu, že rezignovali, z lásky k zakázanému, z lásky k sebe (to zakázané sa vlastne stalo ich koníčkom, tým jediným, čo ich motivuje, napĺňa a prečo vlastne žijú). Mal som možnosť poznávať ľudí cez ich sexuálne správanie a určite v mnohých prípadoch nešlo o nevinné vzájomné naplnenie sexuálnej potreby, ale o obyčajné použite toho druhého bez mihnutia oka, dokonca niekedy až o démonické správanie (dodnes to neviem vysvetliť, nebol to vždy prejav závislosti a neviem, či na to má psychológia vhodnejšie pomenovanie).

Problematika nestability homosexuálnych partnerských vzťahov je takisto neopomenuteľná, veľmi široká s množstvom príčin a nemožno brať na ľahkú váhu ani to, že množstvo homosexuálov napokon nenájde v celoživotnom hľadaní rovnakopohlavnej partnerskej lásky zmysel svojho života ani naplnenie. Čo poznám stabilné homosexuálne zväzky, zárukou tejto stability je pevné priateľské puto, ktoré nestojí na tom, či spolu žijú sexuálne a nepadá na tom, či spolu nežijú sexuálne.

Nezabudni ani na to, že cesta za Kristom nebude nikdy bez tŕnia. To tŕnie ťa však nemá udusiť ani otráviť, ale robiť ťa vždy o niečo viac hodným víťazného venca. Áno, aj z hnoja hriechov, omylov, vzbury môže napokon po daždi milostí vyrásť pekná záhrada, ale je rozdiel, prečo si tam ten hnoj vozil, aké množstvo a ako dlho, na ktoré miesto si posunul Boha, komu/čomu si dal a na ako dlho v živote prvenstvo a či nestačilo len "nechať ležať zem úhorom" (nechať sa premieňať Božou aj ľudskou láskou) a ušetril by si si kopec rán, bolesti a pochybností ohľadom svojej večnosti.