Zamyslenie nad témou mesiaca (september a október 2017)

10.11.2017

Milí priatelia, po mesačnej odmlke sa chcem obzrieť spolu s vami za uplynulými dvoma mesiacmi (september & október) v zmysle - zaujalo ma a je to aspoň trošku "citlivé".

V septembri to bol nástup do školy (aké banálne). Totiž učím predmet náboženská výchova na ZŠ aj SŠ. Bez mučenia priznávam - hneď od začiatku školského roka odpočítavam, koľko ešte zostáva do konca. Učiť na škole nie je moja obľúbená "športová" disciplína, hoci ani trochu nepochybujem o potrebe robiť to. Vždy v septembri sa omieľa termín "reforma vzdelávania". Tento rok uzrel svetlo sveta projekt Učiace sa Slovensko. Okrem iného je tam návrh, aby sa etika (etická výchova) stala povinným premetom a náboženstvo (náboženská výchova) iba nejakým krúžkom. Nuž moja skúsenosť na nemenovanej strednej škole je taká, že kedykoľvek mám spojenú hodinu (tzn. okrem mojich "nábožkárov" sú tam aj etikári, ktorým nedošiel vyučujúci) a spýtam sa etikárov, aké témy riešili naposledy na svojom predmete, zakaždým (myslím tým naozaj VŽDY, 100%-ná "úspešnosť") bola odpoveď: NIČ, my to máme ako voľnú hodinu. Ak by sa presadila reforma Učiace sa Slovensko, na onej strednej škole by sa voľná hodina stala povinným vyučovacím predmetom... Ja netvrdím, že moje hodiny NBV sú úžasné, ani netvrdím, že všade na Slovensku na etike nič nerobia. A viem si predstaviť, že mnohé hodiny NBV za veľa nestoja. Iba si dovolím zafilozofovať, že každá reforma (aj vzdelávania) začína od seba - rozumej od osobného prístupu vyučujúceho. Ak sa on do toho nevloží a ak nebude mať rád deti, reforma nebude.

Na konci mesiaca sme žili (teda ako kto) blahorečením dona Titusa Zemana. Sklamali ma dve veci - svetské médiá tomu veľa nedali a dosť (nie úplne) túto udalosť ignorovali. A sklamali ma aj katolíci, ktorí sa príliš "nehecli" a prišli v počte len cca 25 000. V Šaštíne na Národnej púti bolo ľudí viac a Šaštín je pritom každý rok. Blahorečenie sme tu zažili po 14 rokoch. Škoda. Možno boli na príčine oberačky, možno slabá "propaganda". Keď som na hodine NBV ukázal mojim stredoškolákom obrázok Titusa Zemana, veru len pramálo žiakov poznalo tú tvár (resp. meno) a ešte menej vedeli, o čo ide. Chápem, že mládež nečíta (nesleduje) katolícke médiá, ale kde boli svetské? Aha, to som sa už posťažoval. Pomaly začnem byť ako tí katolíci, ktorí stále nariekajú, že nikto ich nemá rád a všetci im ubližujú. :-)

Na konci októbra sme žili (opäť ako kto) osobnosťou Martina Luthera. Mimochodom, dopadol medzi mojimi stredoškolákmi rovnako ako Titus Zeman (ak nie horšie), a to aj medzi žiakmi evanjelického vierovyznania (aj takých mám na katolíckom náboženstve). Hoci pri Lutherovi mám dojem, že sekulárne médiá sa snažili výrazne viac ako pri Titusovi. Čo napísať k 500. výročiu reformácie? Pôsobím v luteránskom kraji (na myjavských kopaniciach), musím si dať pozor na jazyk. Vieme, kto je tam "doma". :-) Myslím si však, že nie je čo oslavovať. A poznám minimálne dvoch uvedomelých luteránov, ktorí si myslia to isté. Ale rozhodne si treba pripomínať, aby sme sa poučili a neopakovali chyby z minulosti. Áno, v Cirkvi boli rôzne neduhy a nešváry v tej dobe, len slepý to nevidí. Ale ako to bolo s tou reformou? Aha, každý musí začať od seba. Platí, že zmeniť môžem len seba, nie druhého. Iste, môžem a mám mu pomôcť, ale zmeniť (reformovať) sa musí každý sám. Ak sa vám zdá, že píšem v inotajoch (v súvislosti s Lutherom), nemýlite sa. To pre istotu. Diplomacia. :-) Pre mňa ako brezovského farára je to príliš citlivá téma.

Držte sa!

Autor: Ján Kliment