Zamyslenie nad témou mesiaca (december 2017 a január 2018)

29.01.2018

Každý človek na Slovensku si všimol, že v decembri sme mali Vianoce a k tomu nejaké "sprievodné" sviatky ako Mikuláš, Silvester/Nový rok... Sú to sviatky, ktoré nejakým spôsobom slávia všetci bez rozdielu náboženského presvedčenia.

Počas sviatkov sa konajú rôzne podujatia, do ktorých sa zapája veľa ľudí. Napríklad taký Mikuláš. Firmy, školy, cirkvi organizujú "tradičné" mikulášske rozdávanie darčekov pre najmenších. Jeden môj kamarát robí Mikuláša roky rokúce a po Novom roku mi vyrozprával zaujímavú skúsenosť. V ten deň obišiel v nemenovanej dedine štyri (!!!) mikulášske posedenia. Samozrejme v hlavnej úlohe. Mikulášsku akciu robila materská škola, základná škola, obecný úrad a miestny futbalový klub. Bola to riadna zaberačka, nezastavil sa od doobedia do samého večera. Nuž a povedal mi, že má silný dojem, že sa akosi vytráca "kúzlo Mikuláša", že už to nie je "ono". Už tam nie sú rozžiarené detské očká túžobne očakávajúce, čo povie Mikuláš a čo mi dá. Bodaj by - veď niektoré deti boli na troch zo štyroch zmienených Mikulášoch (alebo aspoň dvoch). Vraj sa nedalo nepostrehnúť, že tieto deti len rutinne prevzali ďalší balíček... Čo s tým? Neviem, poraďte. Ale viem, že to nie je v poriadku.

Ja som pre zmenu ako brezovský farár absolvoval rôzne charitatívne podujatia - kapustnica pre sociálne slabšie rodiny, štedrá večera v nocľahárni, návšteva domova sociálnych služieb a posedenie s brezovskými rodákmi. Určite sú to všetko šľachetné podujatia a treba ich podporiť. Ľudia, ktorým sú určené, sa zaiste potešia. Ale uvedomil som si jednu vec - je to len raz do roka. Rezonuje vo mne nasledovná otázka - Čo vieme, môžeme a chceme robiť pre slabších, núdznych a odkázaných po ostatné dni kalendárneho roka? Viem, nedajú sa tieto akcie organizovať každý mesiac. Ale určite sa dá niečo iné. Skúsme nad tým porozmýšľať, každý sám za seba. Ako hovorí Ježiš: "Chudobných máte vždy medzi sebou." (Mt 26, 11)

Autor: Ján Kliment