Zamyslenie nad témou mesiaca (august 2017)

06.09.2017

Milí priatelia, môj návrat k poslednému letnému mesiacu sa bude týkať vládnej krízy. Politici nám nedali pokoj ani v auguste, keď sme si chceli užívať "uhorky"...

V prvom rade stojí za zamyslenie otázka, či toto patrí medzi citlivé témy a či to pre niekoho ešte je citlivou témou. Pamätám si časy, keď politika ľudí hecovala, boli kvôli nej rozhádané rodiny. František Mikloško napríklad spomína v knihe rozhovorov s Jánom Štrasserom, že mu nejaký "veriaci" odmietol v kostole podať ruku na znak pokoja. Tak "citlivo" niektorí vnímali rozdielne politické názory... To bolo za Mečiara. Dnes mám pocit, že politika ľuďom až tak "žily netrhá". Najmä cez leto nemá potenciál vykoľajiť z dovolenkového režimu. Hoci novinári sa snažia, ale tí to majú v náplni práce.

Predsa však hrozba (skutočná či domnelá) pádu vlády spozornela aj tých ľahostajnejších a hádam aj takých, čo to už "nevládzu" sledovať a nemajú nervy, keď sa zase politici hádajú a neriešia "naše" problémy. Pre mňa ako kňaza je dosť citlivou záležitosťou politicky sa "vyfarbiť" a napísať, na koho strane som, komu (viac) verím a podobne. Preto rovno napíšem, že nie je cieľom môjho zamyslenia zdôveriť sa ctenému čitateľovi, koho (by) som volil, alebo čo si myslím o Andrejovi Dankovi. Konštatujem však, že táto vládna kríza vo všeobecnosti nepovzbudí u ľudí dôveru v politikov, skôr narastie znechutenie...

ALE!!!

Politici nám sem nespadli z Mesiaca alebo z jahody, ani nám ich nedosadili Američania alebo Rusi. To my sme si ich zvolili. Ešte raz (pre istotu) opakujem - to my sme si ich zvolili! Oni nie sú "tí hore" = tí zlí, a my sme "tí dole" = tí dobrí. Politici sú ľudia spomedzi nás. Oni sú obrazom a odrazom našej spoločnosti. Sú takí, akí sme my sami, či sa to niekomu páči alebo nie. "My dole" nie sme o nič lepší ako "tí hore". Veď kandidovali spomedzi nás. Pre istotu ešte raz - naši politici sú občania Slovenskej republiky presne tak, ako sme nimi všetci ostatní, ktorí tu bývame a nie sme v politike. Áno, aj našich politikov vychovali "slovenské mamičky".

Súčasná vládna kríza je len viditeľnou ukážkou krízy vzťahov a komunikácie medzi ľuďmi. Pohoršovať sa a rozhorčovať nad tým, čo politici "predvádzajú", nie je namieste. Namieste je začať od seba, od svojej rodiny, od svojho kolektívu. Viem, je to také naivné. "Svetový mier" tým nevyriešime, ale vyriešime aspoň mier vo svojej duši.

Ak sa niekomu moje tvrdenia zdajú priodvážne, skúsme zopár testovacích otázok. V našich kolektívoch (na pracoviskách, v školách medzi spolužiakmi), v našich rodinách, farských a iných spoločenstvách - je väčšia dôvera ako medzi politikmi? Panuje väčšia úcta a rešpekt ako medzi politikmi? Riešime problémy vecne, otvorene, diskrétne? Sme slušnejší, ochotnejšie počúvame druhého? Tvrdím, že nie. Sme takí istí ako tí naši politici - podrazy, zákulisné ťahy, závisť, handrkovanie, vydieranie...

Aký je recept alebo riešenie? Nemám žiadne zázračné. Treba chodiť k voľbám (napriek všetkému!) a rozhodovať sa zodpovedne a rozumne. A samozrejme - kto cíti, že môže niečím prispieť do spoločného dobra a má na to schopnosti, nech sa uchádza o dôveru voličov a nech ukáže. Pretože politika nie je "pánske huncútstvo", je to spravovanie vecí verejných a niekto to robiť musí! A nehanbím sa napísať - pokojne sa zasmejte - že politika je najvyššia forma služby spoločnému dobru. To povedal pápež František.

V čase, keď ukončujem tento článok, vládna kríza ukončená nie je. Bude horúca (politická) jeseň? Ale veď takú prorokujú novinári každý rok. Meteorológovia sú v tomto opatrnejší. :-)

Autor: Ján Kliment