Základné pojmy a otázky v rámci problematiky homosexuality

10.11.2018

Čo je homosexualita?

Relatívne trvalá nedobrovoľná erotická a emocionálna náklonnosť k rovnakému pohlaviu. Nemá nič spoločné s pedofíliou a nie je ani transsexualitou či transvestizmom, za ktoré je mylne zamieňaná. Homosexualita ako stav nie je výmysel, amorálny atak na väčšinu ani súbor neetických požiadaviek či praktík LGBTI aktivistov, ako ich poznáme (samozrejme, ani všetkých našich aktivistov nie je možné hodiť do jedného vreca a viac-menej nešíria lož či polopravdy z vlastnej vôle, ale opakujú a šíria to, čo odpozerali od západnej spoločnosti, cez čo si môžu napĺňať svoje ego, potrebu sa zviditeľniť a konečne získať rešpekt a podporovateľov, rozvinúť mesiášsky syndróm, niekedy si kompenzujú svoju dlhodobú "neviditeľnosť"). Pokiaľ niekto robí z homosexuality propagandu a manipuluje iných klamstvami, aj v podobe vymývania mozgov na rôznych zoznamovacích portáloch a magazínoch, podporuje izolovanosť, šíri škodlivé predstavy o živote a vzťahoch, budovanie gay kultúry, ktorá odporuje realite, dehonestuje podstatu, dôstojnosť človeka, kradne mu vnútornú slobodu výmenou za zištný záujem o neho, je to jeho zodpovednosť, nie požiadavka homosexuálnych jedincov. Problém je, že mladí ľudia sa už do tohto absurdného prístupu k homosexualite, k iným mužom, ženám, svojmu životu i spoločnosti narodili a považujú ho za normu. Za tento krivý obraz sú ochotní položiť svoj život. Nechcime však tento obraz napraviť primitívnymi poznámkami (pri neznalosti problematiky), ktorými naša spoločnosť nešetrí.

Je možná zmena?

Môžeme sa donekonečna naťahovať v otázke, či je homosexualita vrodená alebo získaná. Podstatné je, že je relatívne nezmeniteľná v heterosexualitu. Terapia homosexuality je zakázaná, no i v časoch, kedy tomu tak nebolo, ju odborníci nevedeli robiť, čím ešte viac ubližovali dotknutým ľuďom. Napriek tomu sa nikdy nemalo zasiahnuť do ľudskej slobody zamedzením možnosti slobodnej voľby terapie niečoho, čo sa formovalo od jeho narodenia, ruka v ruke s ďalším vývinom jeho mozgu, identity pôsobením nevhodných faktorov alebo nepôsobením kľúčových faktorov.

Je homosexualita trest Boží?

Ťažko bude trest Boží smerovať k človeku, ktorý nič zlé neurobil. Sú osoby s homosexuálnymi sklonmi, ktoré nikdy nemali nič sexuálne s osobou rovnakého, a dokonca ani opačného pohlavia. Homosexuálny muž sa v našich podmienkach s odmietnutím homosexuálneho partnerstva a sexu, často zrieka aj priateľov, lebo heterosexuálny muž s ním hlboký kontakt nenaviaže a iný homosexuálny muž uprednostní možnosť mať pravidelný sex s partnerom alebo iným človekom. 

Ani osoby, ktoré sa rozhodli pre homosexuálny styk či rovnakopohlavné partnerstvo, nie sú bez vnútorných zranení a prešli si obdobím, v ktorom svoj stav odmietali prijať a rozvíjať. Na zlepšenie rodinných či priateľských vzťahov minuli nemálo energie a času, a napriek tomu sa im takmer nič z toho nevrátilo späť. Nakoniec sa pokúsili zažiť pocit šťastia, prijatia a lásky v homosexuálnom partnerskom vzťahu a pokúšajú sa o to znovu a znovu. Pokiaľ niekto pri tejto alebo inej problematike cituje Písmo s úmyslom zraniť iného človeka, povýšiť seba či odlíšiť sa od zlých, podnietiť nenávisť, šíriť dezinterpretácie, ten propaguje znetvoreninu Boha, nemiluje človeka a pácha samovraždu svojej vlastnej duše.

Ako sa na homosexualitu díva Boh?

Homosexualitu môže Boh vnímať ako hendikep, a iba na človekovi záleží, ako ho použije. Boh iba čaká a jeho láska nie je podmienená našimi rozhodnutiami. Človek má široké spektrum možností a rozhodnúť sa môže pre ktorúkoľvek z nich. Mal by to však robiť až po hlbokom pravdivom poznaní seba i problematiky. Prijatie Bohom sa nám dostáva nezaslúžene. Napriek tomu, že rešpekt iných ľudí si potrebujeme zaslúžiť inak ako feminizovaním mužov, zdôrazňovaním homofóbie a prehliadaním vlastných chýb i prešľapov komunity, nikto nemá právo odsudzovať či šliapať po integrite alebo nútiť nepripraveného človeka k akejkoľvek zmene (zovňajška či správania). Súdiť homosexuálne skutky bude iba Boh, ako aj hriech každého z nás, ktorý nie je v jeho očiach o nič menší. Ba čo viac - Boh nás bude súdiť aj za to, koľko ľudí sme posunuli k zatrateniu. Boh vždy nájde skutočného vinníka. Pred ním sa už zodpovednosti za to, čo sme urobili alebo neurobili smerom k iným, nezbavíme.

Sú homosexuáli promiskuitní?

Mnohé homosexuálne osoby, ako aj mnohé heterosexuálne osoby, nežijú sexuálne zdržanlivo. Homosexuáli o to viac, že ich usporiadané partnerstvá by aj tak neboli akceptované okolím ani cirkvami. Neviazané sexuálne kontakty a nevera, či sa to niekomu páči alebo nie, sú kvantitou porovnateľné pri rôznych sexuálne aktívnych skupinách oboch pohlaví s rôznymi sexuálnymi preferenciami. Nezvládanie osobnej sexuality sa neviaže na konkrétnu erotickú preferenciu a prejavuje sa rôznymi spôsobmi.

Sú homosexuálne osoby nezrelé a vnútorne prázdne?

Znaky nezrelosti osobnosti a rôzne vážne nedostatky, akými sú napr. infantilnosť v dospelosti, nedodržanie slova, neochota meniť seba, neváženie si samého seba, hazardovanie so zdravím, zotrvávanie v závislostiach, zraňovanie iných, ako aj vnútorná nestabilita, sa môžu týkať každého človeka, no viac sa týkajú osôb, ktoré nezažili hlboký osobný vzťah s milujúcimi a milovanými vzormi rovnakého pohlavia. Chybujúci otec je pre syna veľkým hendikepom. Homosexuálne osoby majú v porovnaní so svojimi heterosexuálnymi rovesníkmi bohatší vnútorný svet, a preto aj sklamania vo vzťahovej a emocionálnej oblasti sa na nich podpisujú výraznejšie.

Je homosexualita identitou?

Sexualita je len časťou identity a dovolím si tvrdiť, že by u konkrétneho človeka nemala byť verejne diskutovaná, rovnako, ako sa nikto verejne neobnažuje a nedovolí, aby ho obnažil niekto iný. Je to súčasť intimity každého človeka aj s jeho zraneniami, ktorá potrebuje byť chránená (ospravedlňovaný nepotrebuje byť sebaklam a nič, čo človek nutkavo robí tajne) a zdieľaná iba s blízkymi osobami. O sexualite ako takej je potrebné rozprávať na rôznych fórach a podujatiach najmä mladých ľudí, a to s poznaním, úctou a rešpektom.

Aká má byť úloha cirkví v pastorácii homosexuálov?

Už je neskoro, ale keby predsa len niekto mal záujem byť užitočný v službe alebo chcel zmeniť svoj život, potrebuje sa nebáť robiť správne veci a nečakať, kedy niečo iniciuje niekto iný. Povinnosťou cirkví je podporovať tých, ktorí sa slobodne a pre iné ako náboženské dôvody, rozhodli vzdať sa homosexuálneho partnerského vzťahu a homosexuálnych erotických úletov, nakoľko žiadny človek nesmie zostať sám. Zapojiť sa do budovania kvalitných vzťahov s inými ľuďmi potrebujeme všetci. Nie je povinnosťou cirkví hájiť záujmy homosexuálnych párov a ľudí praktizujúcich neviazaný sex (nakoľko nekonajú v súlade s Božou vôľou), ale nesmú ich ani odsudzovať, démonizovať ich rozhodnutia, pretože samy v ich pastorácii zlyhali.

"Áno" homosexuálnym partnerstvám, manželstvám a adopciám?

Zmena či doplnenie zákonov je vecou celej spoločnosti daného štátu, najmä, ak sa bytostne dotkne nielen menšiny, ktorá o niečo žiada, ale aj celej väčšiny. Každý má právo vyjadriť sa, odpustiac si nenávistné prejavy, avšak máme problém s nemanipulovaním ľudí a výsledkov prieskumov ohľadom homosexuálnej problematiky a získať tak skutočne objektívny obraz o pohľade celej spoločnosti na túto tému a jej ďalší národný osud. O ňom nikdy nerozhodneme správne, pokiaľ problematiku nebudeme poznať takú, aká naozaj je a akú ju nepozná dokonca väčšina osôb, ktorých sa osobne týka. Žiaľ, mnohé krajiny už rozhodli v záujme menšieho zla a v nesúlade s pravdou a za následky ponesú plnú zodpovednosť. Vždy budeme žiť v spoločnosti, v ktorej sú tendencie obmedziť pravdu a modelovať verejnú mienku tou entitou, ktorá je aktuálne obdobie v kurze. Ťažko odhadnúť následky. To, že nakoniec zvíťazí zdravý rozum, nikdy nebola istota. Vieme len to, že zatiaľ každý sociálno-politický systém a vláda skupín, ktoré sa príliš snažili manipulovať ľuďmi a presviedčať ich o dobre a nevinnosti či opodstatnenosti svojich návrhov, padla. Celý tento príbeh sa začal nevedeckým úzom pod nátlakom, že homosexualita nie je diagnózou. Tým sa otvorila Pandorina skrinka s ďalšími ústupkami a ich následkami. Zánik spoločnosti, rodiny ani kresťanstva nám síce nehrozí kvôli dokonalej taktike LGBTI organizovaných skupín, ako ovládnuť myslenie človeka, pretože spoločnosť sa neúnosne zliberalizovala, demoralizovala a dehumanizovala komplexne. Odbočenie od prirodzených zákonov a ignorovanie podstaty však neostane bez následkov. 

Iba pokorný bojovník dokáže v sebe spracovať to, že niektoré veci sa nemôžu legalizovať len kvôli tomu, že niekto nevidí či nechce vidieť inú, a hlavne správnu cestu pre svoje dobro, dobro a prosperitu ďalších generácií. Pokorný bojovník vždy obetoval svoj záujem pre vyšší cieľ. Zákon nás má chrániť, no my si môžeme aj tak urobiť po svojom. Nehádžme však svoju zodpovednosť za to, že nie sme šťastní vo svojom živote, na systém, zákony, náboženstvá či spoločnosť.