Vytrvalosť v modlitbe

22.10.2018

Mk 10, 46b-52

Zo skúseností vieme, že v našom živote často nastávajú situácie, v ktorých vlastnými silami nič nezmôžeme. Potrebujeme Ježiša. Práve vďaka tomuto vedomiu našej ohraničenosti Ho často o niečo prosíme. Vieme, že niektoré veci bez Neho nikdy nedosiahneme. Nie vždy sme však v našich prosbách vytrvalí. Keď niečo nedostaneme hneď, máme tendenciu na vieru zanevrieť. Niekedy nám k tomu "pomôžu" aj ľudia, ktorí nás od viery odrádzajú. Možno sú to spolužiaci alebo kolegovia, ktorí sa z viery a náboženstva vysmievajú. Niekedy si sami vytvárame výhovorky, že dnes je taká doba, dnes sa kresťanstvo nenosí. To všetko len preto, aby sme v očiach iných nevyzerali zvláštne alebo staromódne. Podobne bol na tom aj slepý Bartimej z evanjelia. Žil síce v úplne inej dobe, ako je tá naša, ale keď volal na Ježiša, aj jeho ľudia okrikovali, aby mlčal. On však nedbal na to, ako vyzerá v očiach okolitých ľudí. Nezáležalo mu na tom, čo si o ňom myslia. Nepodvolil sa tlaku, ktorý bol na neho kladený, naopak, ešte silnejšie a s dôverou volal na Ježiša. Vidíme, že nie nadarmo. 

Pokúsme sa nasledovať jeho príklad. Volajme vytrvalo a s dôverou na Ježiša bez ohľadu na to, ako sa na nás bude pozerať okolie. Buďme si istí, že rovnako ako Bartimeja, ani nás Ježiš v náročných situáciách nenechá napospas osudu. Možno nezasiahne práve tak, ako si to predstavujeme, ale nebojme sa. S dôverou sa Mu odovzdajme. On vie najlepšie, čo robí.

Autor: Ján M.