Vráťme dôstojnosť LGBTI osobám a morálku do LGBTI komunít!

10.06.2019

Nuž, asi si musím zvyknúť na to, že inak ako LGBTI už ľudí s homosexuálnymi sklonmi označovať nemám, ale hlavne by som si rád zvykol na to, že liberálne krídlo začne spolupracovať s tým konzervatívnym pre dobro mladej homosexuálnej generácie.

Odporcom mojich predošlých a dlhoročných postojov by som rád odkázal, že som si dovolil byť a dovolím si byť kritický, pretože nezatváram oči a som v spojení s komunitou, ktorá je farebná v spektre problémov, žitia a vnímania homosexuality a vidím, že by sa každému v tomto spektre s každým jedným spôsobom vnímania a žitia svojej sexuality, zišlo zažiť aj iný prístup, aký sa mu ponúkal dodnes. Samozrejme, každú kritiku ľudí vnímam a môže ma posúvať ďalej.

Áno, takéto projekty, vďaka ktorým sa dajú do popredia skutočné hodnoty a tolerancia, potrebujú zažiť všetci mladí ľudia v spoločnosti, ale prečo nezačať pri niečom, kde nás to rozdeľuje či páli najviac?

LGBTI si zaslúžia viac.

Uvedomelí ľudia ocenia, ak sa prestanú organizovať málo obsažné podujatia, ktoré zaujmú skôr extrovertnú či príliš odviazanú časť homosexuálnych ľudí vrátane umelcov a zvedavých heterosexuálov. Pochodovať môžeme napríklad za pokoj v našej krajine. To by bolo milšie, obsažnejšie a nie tak intímne. Sexualita človeka, žiaľ, nikdy nebude niečo, čo sa musí oslavovať a jeho problémy už snáď vôbec nie. Niektoré vystúpenia a verejné vyjadrenia iba podceňujú až zhadzujú skutočnú hodnotu človeka alebo prikryjú jeho problémy kobercom zo zlatých nití. Ako napríklad minuloročný Gay Pride. Moderátor ho viedol tak, aby urobil z homosexuálov otrokov, ktorí sa potrebujú verejne vysmiať svojim "pánom" a ujsť z tyranského režimu do slobodného zahraničia. Dokázať diskutovať s homosexuálmi o ich skutočných problémoch v spoločnosti, rodinách a cirkvách, žiť v centre diania a načúvať je viac ako ísť raz ročne na festival sexuálnej inakosti alebo do divadla na gay film. Robiť veci, ktoré sa pozitívne dotknú a oslovia aj ľudí, ktorí na Gay Pride v živote neprídu. Robiť veci, za ktoré sa nebude musieť hanbiť ani jeden homosexuál, nezapájajúci sa do aktivizmu. Sme tu predsa aj na to, aby sme pomáhali rôznym ľuďom žiť ich život a nie, aby sme súperili, kto je lepší a kto to komu natrie viac. Hľadajme však kompromisy po dlhých spoločných debatách, lebo v spoločenskom živote neexistuje - Ak nebude po mojom, končím a všetkých vás zažalujem. A ešte sa aj verejne hodím o zem, aby celé Slovensko videlo, že sa ma ako hovorcu všetkých gayov a lesieb nikto nesmie dotknúť, inak príde odveta. Mám len svojich gayov a lesby, ostatní homosexuáli ma netrápia. Toto sa netoleruje ani na detskom ihrisku, nie to ešte medzi dospelými. Napriek tomu to ľudia vedia zhltnúť aj dospelým a z ľútosti či solidarity im začnú posielať peniaze. Pokiaľ má niekto moc a naučí sa ju používať, tak mu ostatní začnú zobať z ruky. Základnou zbraňou je ísť na city tým, ktorí o problematike vedia primálo až nič. A to je na Slovensku pri homosexualite väčšina.

Hovorme o homosexualite pravdu.

Rozprávať o tom, že homosexualita sa môže vnímať úplne normálne a že homosexuáli sú normálni ľudia, sa dá aj bez extrémizmu, zhadzovania iných a emocionálneho vydierania tých, ktorí homosexualite nerozumejú, iba vedia, že sa nejakej skupine asi deje krivda, lebo aktéri to tak chcú a potrebujú prezentovať. Je smiešne, ak sa hovorí o rešpekte a tolerancii a popri tom napľujeme na všetkých, ktorí majú iný názor. Pravda o homosexualite sa dá hovoriť bez toho, aby sme kohokoľvek zranili. Ani nevylučuje jej prijatie. Často to ale nie je nič na oslavu. Poznanie homosexuality je vždy začiatkom niečoho nového, ako aj plnohodnotnejšieho života. Pri akejkoľvek problematike je veľmi oslobodzujúce a smerodajné poznať pri nej samého seba, svoju anamnézu a poodhaliť korene svojho vnútorného stavu, hoci by sa s tým už nedalo nič robiť. Žiaľ, ani pri homosexualite to nie je iba o genetike a nikdy nebudem súhlasiť so zatajovaním pravdy pre dobro toho druhého.

Spájajme sa kvôli všetkým a pre všetkých.

Asi mnohí si pri mojich článkoch povedali, že kresťanom nikto nebráni mať pri homosexualite vlastné projekty. A tu vás hneď zastavím. Oba tábory zaujíma a často aj dráždi to, čo sa pri homosexualite robí v tom druhom. Tomu tak bolo a zrejme aj bude na veky vekov. Napríklad, na Slovensko prišiel Tim Long a liberálne krídlo spustilo vlnu kritiky. Občas som mal pocit, že virtuálne povstalo celé Česko a Slovensko a ľudia dvíhali nielen obočie a prst. Konečne ďalšia príležitosť brániť sa a kopať okolo seba, podnecovať k nenávisti bez akýchkoľvek bližších informácií o čomkoľvek a aspoň preventívne fúkať do pahreby, aby nevyhasla. Vedel som, kto to organizuje, a hoci som sa nezúčastnil, bol som pokojný, pretože osobne poznám pozývajúcich. Čo čert nechcel, každý ich zrazu poznal lepšie ako ja a Long už zrazu mal liečiť gayov na Slovensku.

Pohybujem sa medzi mužmi často oveľa mladšími ako ja a vidím, ako ich tieto žabomyšie vojny rania alebo podnecujú k nenávisti, často už len tak, preventívne, lebo kresťania sú nepriatelia. A všetci do jedného sú falošní a zaostalí! A chudáci tí homosexuáli, ktorí sa skutočne nemusia hanbiť za svoje životy, sa po prehrmení konfliktu museli opäť skrývať, lebo sa opäť defenzívne nakydalo na všetkých gayov.

Ešte stále si myslíte, že každý sa má ďalej hrať na svojom piesočku a nedívať sa cez plot na druhú stranu?

Ja si myslím, že je načase spolupracovať a vytvárať pre túto komunitu niečo, v čom sa dokážu spojiť oba tábory, pretože, okrem dobra pre mladých ľudí, pri homosexualite riešime aj spoločensko-politické otázky a potrebujeme ich riešiť ako tolerujúce sa časti celku, nie jeho rozhádané a rozdelené časti. Podporiť Pochod za rodinu pre muža s homosexuálnymi sklonmi nie je hanba, lebo pozná svoje korene a väčšinou miluje svojich blízkych. Aktéri Pochodu za rodinu môžu byť pozvaní na nejakú verejnú akciu či diskusiu liberálneho krídla LGBTI, ale nie tak, že tam budú pozvaní len pre konfrontáciu a výsmech ich obmedzenosti a obmedzenosti všetkých cirkví na Slovensku. Áno, v oboch táboroch je málo ľudí, ktorí by mali byť hovorcami všetkých v danom tábore, lebo už vnútorne dozreli a o problematike čo to vedia z každej strany - morálne vzácne, vzdelané a skutočne tolerantné osobnosti, ktoré si uvedomujú, že žiť homosexualitu a pochopiť ju i spôsoby jej žitia nie je vôbec jednoduché, že zachovať si pri pristupovaní k problematike národnú autonómiu, nie je pri takých tlakoch zvonku vôbec jednoduché. A pritom všade to začínalo túžbou po tolerancii a pokračovalo extrémizmom, čo naše malé Slovensko, chvalabohu, nečaká (nakoľko tu máme iba tri potenciálne morálne hrozby - náboženských fanatikov, LGBTI aktivistov a fašistov - paradoxne, všetkým ide o poriadok, ktorý udrží jedna skupina tak, že z ostatných urobí uniformných a rovnako mysliacich, ak nie podobrom, tak násilím). Zlodejov by som mal počítať tiež, ale kradnúť je už skôr národným športom, ako morálnou hrozbou. A možno, ak sa nám spoločný majetok rozpadne, ešte viac nás to vnútorne spojí. Nakoniec teda aj tí robia dobre, že kradnú (žartujem).

Ale čí je to problém, že sme si v každom tábore zvolili takýchto vodcov či zástupcov, ktorí sa za svet nepokoria, za svet nebudú rešpektovať iný pohľad a nebudú spolupracovať s tými druhými? Lebo chcú byť na nože. Myslia si, že takto tých svojich nezrádzajú a vybojujú pre nich oveľa viac. Lenže za akú cenu? Kde sa nachádzajú v týchto bojoch obyčajní ľudia? Zmätení mladí ľudia, ktorí možno dnes rozmýšľajú nad tým, či sú alebo nie sú "iní" a ako s tým naložiť? Dovolím si tvrdiť, že je to problém všetkých nás. Možno čitateľovi až teraz došlo, prečo som o homosexualite písal romány na pokračovanie, vraj nezmyselné a o tom istom, namiesto toho, aby som sa opaľoval na Bahamách, pil Sky Juice a nechal LGBTI aktivistov a iných fanatikov (ak niekoho označujem fanatikom, tak myslím každého človeka s klapkami na očiach) snívať na Slovensku ich krásny sen.

Nebuďme slepí ani naivní.

Viem, že na pódiách Gay Pride stoja aj ľudia, ktorých ovplyvnila homosexualita člena rodiny, ba dokonca dieťaťa. Je to ich spôsob vyrovnania sa s tým. Lenže takých rodín sú na Slovensku tisícky a festival na oslavu homosexuality ich dieťaťa im určite nepomáha. Sexualita nie je identita. Človek nepotrebuje oslavovať to, čo možno nezvláda a v čom potrebuje skutočnú podporu, nie cirkusové predstavenie.

Na čo sa môžu zamerať spoločné projekty?

Každý spoločný projekt má neignorovať komplexnosť príčin vzniku homosexuality, jej rôznorodého prežívania, rešpektovať rôzne prístupy k nej, ako i predstavy o jej žití v budúcnosti. Mladým ľuďom je potrebné rozprávať na stredných školách o sexualite, aj z toho dôvodu, že žiť homosexuálne predčasne neznamená, že je dotyčný skutočne homosexuálny. Sme ticho, lebo je nám to jedno? Sme ticho, lebo niekto povedal, že každý sa ako homosexuál narodil? Alebo sme ticho, lebo si myslíme, že každý sa raz nájde? Ľudská duša nie je počítač, ktorý reštartujeme, ak začne robiť veci, na ktoré ho nevyrobili. A začať žiť iný sexuálny a intímny život len preto, že človek správne nevyhodnotil vnútorne signály, len vie, že homosexualita je vrodená a nevinná odlišnosť, ktorá sa musí čím skôr aj žiť, aby človek náhodou nepoprel seba, výrazne komplikuje život. Poznám ľudí, ktorí mali v hlave kvôli tomu taký zmätok a cítili takú bezmocnosť, že to začali riešiť alkoholom alebo drogami.

Potrebujeme dávať ľuďom pocit slobody v tom, ako žiť svoju homosexualitu, ale to nie je možné dovtedy, kým im budeme predkladať jednu cestu a všetko ostatné považovať za škodlivé, ako aj tých, ktorí citlivo hovoria o inej ceste, vykresľovať ako úhlavných nepriateľov. Mladí ľudia sú príliš sugestibilní a ak im povieme, čo majú nenávidieť, aby ich to vnútorne "oslobodilo," budú to nenávidieť. A príde mi to hrozne nefér, keď tento fakt nejaká pro-gay alebo anti-gay skupina aplikuje do praxe, aby získala nových regrútov, zapálených pre vec.

Či to chceme prijať alebo nie, mladí chlapci s homosexuálnymi sklonmi potrebujú zažívať mužské vzory, ktoré ich aj skutočne milujú, načúvajú im a vedú ich. Môžeme si nahovárať, že si to gayovia vzájomne naplnia v partnerstvách, ale to si môžeme nahovárať vtedy, keď sme si o homosexualite včera pozreli prvý gay film s happy endom a inak sa v nej nezvykneme vŕtať. To sa nedá robiť tak, že dospievajúceho pošleme na letný tábor, kde zažije s mužmi čosi iné a oveľa hlbšie. To sa dá robiť, ak sa každý z nás začne viac zaujímať o dušu toho druhého a jej potreby. Alebo sa môžeme ďalej uspokojovať tým, že je to blbosť, lebo na Slovensku je 60% zranených mužov, a predsa len 6% gayov. Každý má inú dušu, každý zažíva čosi iné a homosexualita nie je jediný vzťahový a emocionálny problém. Každý, kto sa zaoberá problematikou homosexuality, prestáva vidieť náhodnosť jej vzniku.

Projekty pre otcov so synmi, našťastie, na Slovensku vznikajú a veľmi sa tomu teším. Stále by to však chcelo hovoriť mladým manželom o tom, čo ich deti od nich potrebujú zažívať.

Kontrolujme, moderujme virtuálny priestor, v ktorom sa vyskytujú naše deti presvedčené o tom, že sú homosexuálne a skrývaním sa za niekoho iného alebo prázdny profil nastupujú na cestu postupnej autodeštrukcie a vyradenia aj iných z prevádzky. Alebo sa aj naďalej uspokojujme tým, že to isté robia aj naši heterosexuálni synovia. Zatiaľ som si nevšimol to, aby po sebe vo virtualite takto šliapali heterosexuálni chlapci a našťastie, dievča, s ktorým chcú zažiť prvý sex nemusí prijať komunitnú kultúru, aby sa cítila hodná povšimnutia a nie je ani odkázaná na nejakú virtuálnu zoznamku, takisto ako ani chlapci. Takisto som si nevšimol, že by bolo pri mladých heterosexuáloch až toľko osobných problémov a diskomfortu vo vzťahu k sebe a iným ľuďom, vnútornej nevyrovnanosti a emocionálnej nezrelosti, no hlavne nenaplnených vzťahov s rovnakým pohlavím. Každé jedno virtuálne prostredie určené pre gayov, je erotické so svojou špecifickou kultúrou a vedením, zrejme ľuďmi, ktorí vlastné deti nikdy nemali, ale peniaze za pokazené životy iných im voňajú dobre. Takže sa skúsme prestať vyhovárať na to, že tomu je tak už všade a nemôžeme s tým nič urobiť. Ja verím, že Slováci ešte (neosprosteli) dokážu uvažovať, pýtať sa a tí, čo majú kopec peňazí, sa trošku začnú zaujímať aj o vrátenie dôstojnosti LGBTI osobám a morálky do LGBTI komunít a ich skutočnú podporu, ktorá čosi stojí. Samozrejme, aj inam, ale toto mi príde akútne, pretože na toto degenerujúce prostredie si rýchlo zvykne kopec mladých ľudí, najmä tých, ktorí iné možnosti nemajú, nemajú vštepené morálne zásady príliš hlboko, ani lásku a úctu k sebe a rýchlo začnú toto považovať za štandard. Vytvárajme pre naše deti nové, kvalitnejšie a hodnotnejšie nielen virtuálne priestory! Hlavne buďme s nimi v tom, čo robia...

Spoločne podporujme projekty osobnostného rastu a zachovávania duchovných hodnôt. Nevidím dôvod na to, aby sa liberálne LGBTI skupiny zaoberali iba svojimi cieľmi a v ničom inom nevideli cestu ani dobro. Takisto kresťania nejdú na liberálnych LGBTI svojou pravdou presviedčať a nastoľovať spravodlivosť, vypáliť Sodomu a Gomoru. Na pochopenie LGBTI požiadaviek a zamyslenie sa nad nimi nikto nepotrebuje odborné vzdelanie, ale všetci vieme, že jedna skupina sa bojí a druhá tvrdí, že nie je čoho. Ja sa môžem báť toho, že registrovanými partnerstvami sa nič nevyrieši, lebo na rovnoprávnosť je treba manželstvo s uplatnením práva stať sa v ňom rodičom. Nakoľko viem, že sa rozbehne obchodovanie s deťmi pod všelijakými krajšími názvami, nie som za tento návrh. Nemôžem garantovať nezneužívanie veľmi ústretového kroku voči liberálnym občanom, navyše to žiadny výkonný orgán nebude vedieť kontrolovať. Navrhoval by som preto iné spôsoby, aby sa na Slovensku naozaj všetci homosexuáli cítili slobodnejšie a šťastnejšie. Medzi mladými ľuďmi by som diskutoval o následkoch rôznych politických rozhodnutí voči LGBTI a takto ich prinútil používať vlastný rozum a nie povzbudzoval k tomu, aby všetko slepo a radostne prijímali, no nepoznali veci a súvislosti detailnejšie. A hlavne sa zaujímal o to, čo cítia, ako žijú a chcú žiť, nie ako žiť musia kvôli konzervatívnym či liberálnym extrémistom. Iste, aj tak nezabránim tomu, aby sa veci diali ilegálne, aby mladí ľudia netrpeli, ale ja ako človek a občan budem môcť pokojnejšie spávať, pretože som čosi podstatné urobil pre ďalšiu generáciu a pokúsil sa ochrániť tých najzraniteľnejších.

Nestačí len rešpektovať iné žitie homosexuality, treba aj pomáhať tým, ktorí sa rozhodli žiť inak. Neviem odhadnúť, koľko homosexuálov na Slovensku nemá partnera kvôli náboženskému presvedčeniu a koľko pre iné dôvody, napr. sú ženatí. Títo muži takisto potrebujú podporu a bolo by veľmi milé, keby ju dostali aj od liberálnych LGBTI skupín. Myslím si, že až vtedy by sme ukázali svoju ľudskosť, lásku, toleranciu a hrdosť na svoj osobnostný rast, nie sexualitu, ktorú si nikto z nás nevybral a nevybudoval dobrovoľne. Nakoľko by sme vedeli človeka podporiť v tom, čo je morálne správne, prípadne ho držať v jeho rozhodnutí, napriek tomu, že my žijeme inak. To, že sme sa v nej prepracovali tam, kam sme nechceli, je už druhá vec. Prípadne si ani neuvedomujeme, že nežijeme plnohodnotnejší život, lebo nič iné ani nepoznáme, a možno nám to ktosi ani nedovolil poznať. Pokiaľ však niekomu neustále omieľame, že žije zle a že zlyhal, že mať partnera je to najkrajšie, o čo sa mohol pripraviť, asi sa mu bude ľahšie opúšťať rodina, veď načo by sa už snažil, keď toto, čo žije, nie je ideál, a tamto by bol. Tu sa natíska otázka, ako má kresťan podporiť liberálneho člena LGBTI. Napadá ma iba jedno - milovať, spoločne hľadať pravdu a rešpektovať sa, hoci obaja by zahlasovali v referende za čosi iné. Asi je ťažké pochopiť, že kto ma má rád, možno mi nedá všetko kvôli tomu, že je už vnútorne ďalej ako ja. Ale ja si aj napriek tomu môžem urobiť život takým, akým ho chcem mať. Vraj na to nepotrebujem mať papier ani súhlas ostatných.

Vychovávajme a veďme k tolerancii a vzájomnému rešpektu, no hľadajme aj dobro.

Rád by som si prečítal aj vaše návrhy prístupov k problematike homosexuality, konkrétnych projektov, ako aj dôvody, prečo by mali liberálny a konzervatívny tábor spolupracovať.