Veď toho všetci poznáme

09.08.2018

Jn 6, 41-51

Židia na Ježiša pri jeho učení viackrát šomrali, pretože nevedeli pochopiť, odkiaľ to všetko má. Niektorí ho poznali takmer od narodenia, či s ním dokonca vyrastali. Určite ho poznali ako vzorného syna, výnimočne milého človeka a niektorí možno aj ako celkom šikovného tesára. No urobili si o ňom vlastný obraz tak pevne, že neboli ochotní prijať, keď sa ukázalo, že Ježiš je omnoho viac, ako len "dobrým človekom".

Ako často zastávame voči ľuďom podobný postoj, aký mali židia voči Ježišovi? Poznáme nejaké ich výtržnosti z minulosti a okamžite si ich zafixujeme ako problémových a nechceme s nimi mať nič spoločné. Nedávame ľuďom nádej na zmenu a svojimi predsudkami ich namiesto podpory zmeniť sa k lepšiemu ponižujeme a berieme im akúkoľvek motiváciu bojovať.

A ako často sa staviame s podobným postojom aj k sebe samým? Občas odsudzujeme aj sami seba na základe vlastných chýb a namiesto toho, aby sme sa z nich poučili, upadáme do akéhosi sebaobviňovania a sebaľútosti.

Skúsme odložiť svoje predsudky bokom a učme sa voči ľuďom zaujať nie taký postoj, aký mali židia k Ježišovi, ale aký mal on k mýtnikovi, cudzoložnici či samaritánke. Snažme sa prinášať ostatným do života skôr prijatie a oporu, nie odsúdenie a beznádej.

Autor: Pavol Z.