V zajatí...

22.04.2021

Ľudia hovoria, že úprimnosť je dobrá voľba pre duševné zdravie toho, kto je úprimný a úprimnosťou sa môžu aj utužiť vzťahy.

Ako mladší som si hľadal priateľov v homosexuálnej komunite (znie to zvláštne - akoby sme boli tretie pohlavie, menšina na základe niečoho, o čom nikto nevie, ako vzniklo, na základe čoho sa formuje, silnie, slabne). Chýbal mi otec, brat, chýbal mi muž, s ktorým by som mohol zažiť elementárnu mužskú lásku bez erotiky (dodnes si neviem odpovedať na otázku, či vo všeobecnosti, nie v mojom živote, je erotika v rámci kontaktov rovnakého pohlavia "nadstavbová" alebo do nich nepatrí vôbec). Keď sme si už dlhšie písali, zdôveril som sa, že som ešte nič (erotické) s mužom nemal. Oni sa väčšinou zadivili, položili pár otázok a prestali komunikovať.

Najčastejšia otázka pred začiatkom konca bola, či som vlastne gay, ak nespávam s mužmi. Akoby som týmto rozhodnutím porušoval základné pravidlo gay komunity - Byť gayom ťa kvalifikuje homosexuálna prax. Zvláštne kritérium - nie to, čo cítiš, ale to, čo robíš... a máš robiť všetko, čo cítiš, inak nie si tým, kým si, si v zajatí samého seba. Robiť to už nie je len právo, ale aj povinnosť vnútorne slobodného a správneho gaya. Občas som sa pokúsil vysvetliť, prečo s mužmi nemám sex, ale zväčša to ostalo nepochopené. Bol som čudákom v komunite, ktorá je čudácka pre okolitý svet. Heterosexuáli unikali, pretože vo mne videli hrozbu.

Nuž, zvykol som si. Na čo som si ale nezvykol je to, ako k problematike homosexuality pristupujeme my kresťania. Nie sme povinní hlásať svetu, že homosexuálna prax je hriech - najmä nie tam, kde to nikoho nezaujíma, pred ľuďmi, ktorí názory kresťanov odmietajú už len z princípu. Na druhej strane, čo robíme, ak sa nás niekto priamo opýta na názor? Vtedy je to samé "hm," "vieš, Boh to chápe," "ja neviem, ako to má byť," "veď nech si žijú, ak nikomu neubližujú," "Boh je láska." Ono to totiž nie sú slová plné lásky a prijatia - ale sú to zväčša slová plné nezáujmu človeka o človeka, problém ktorého sa ma netýka, alebo plné strachu vyjadriť niečo, kvôli čomu by som mohol byť konfrontovaný. A už keď naberiem odvahu hovoriť podľa Písma, spojím to s pozoruhodnými definíciami homosexuality, v ktorých sa sám strácam. Začnem tým, že homosexualita je hriech, je neprirodzená, ale netuším prečo.

Pokiaľ pristupujeme k svojej viere s plnou vážnosťou, sme zodpovední za to, aký postoj šírime vo svojom okolí - aj k homosexualite a homosexuálom. Dokonca sme plne zodpovední za to, že tým smerujeme životy iných ľudí, najmä veriacich. Svojou nevedomosťou môžeme na jednej strane zraniť, oddialiť človeka od Boha, na druhej strane zavádzať falošným milosrdenstvom, ktoré má vyzerať ako zhovievavosť, ľútosť a spravodlivosť, čím ho rovnako odďaľujeme od Boha. Neprezentujeme mu Boha takého, aký je - slovom ani životom.

Tvrdiť niekomu, že jeho homosexualita je niečo ako choroba, ale taká skrytá, tajná choroba, je to vnútorné zranenie a navyše liečiteľné, keby sa všetci odborníci "nespikli," je zraňujúce pre každého, kto si ničoho z toho vedomý nie je.

Tvrdiť niekomu, že jeho homosexualita je niečo ako dar z neba a Boh chce, aby s niekým tvoril životného a/alebo sexuálneho partnera, alebo že Bohu to je jedno, lebo je tolerantná láska, je zraňujúce pre dušu toho človeka, ktorý Boha hľadá a ktorý nebude šťastný, kým sa jeho duša nestotožní s Božím plánom s človekom, kým nespozná Boha, nenapojí sa na Boha, netransformuje sa v žiare v Jeho lásky.

Pravdou je, že nemáme vedecky potvrdené, čo je ľudská homosexualita a ako vzniká. Musíme však rešpektovať názory dotknutých na ňu (nemôžeme hovoriť za nikoho a vnucovať mu svoje pohľady na vec) a jej žitie, či už kresťana alebo nekresťana. Každý mal možnosť slobodne sa rozhodnúť, ako bude svoju homosexualitu žiť, skúmať svoj stav či požiadať o sprevádzanie niekoho iného. A rozhodol sa. Nikto nemôže hádzať zodpovednosť na iného; na aktuálne nálady v spoločnosti, na cirkev, ani na odbornú verejnosť. Tak, ako som sa aj ja slobodne rozhodol po vypočutí si všetkých názorov a skúmaní svojho stavu. Nikto mi nebránil, nikto mi nedržal nôž pod krkom, neviedol ma žiaden odborník na homosexualitu (lebo taký neexistuje, zatiaľ je jediným vlastníkom pravdy o homosexualite Boh) ani náboženský fanatik. Nikdy som sa nerozhodoval na základe niekoho iného, niečoho iného vrátane väčšinových trendov, ale podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia, nakoľko viem, že tam kdesi v mojom vnútri sa skrýva pravda nielen o mne samom, ale je tam i hlas Boha. O tomto hlase nemám presviedčať celý svet. Stačí, že sám som pevne presvedčený o správnosti svojho rozhodnutia. Dnes už viem, na čo ma Boh dvadsať rokov trénoval ťažkými vzťahovými zraneniami a samotou. Pripravil ma rozpoznávať lásku a neuspokojiť sa s ničím iným. Lebo nech sa stane čokoľvek, nebudem sám. Iný život mi nedáva z Božej perspektívy zmysel a utvrdila ma v tom i moja skúsenosť. Za toto poznanie mi stojí každé poníženie, ktorého sa mi dostalo a ešte dostane najmä od homosexuálnych kresťanov a ex-kresťanov.

Ak potrebujeme z nejakého dôvodu ľuďom sprostredkovávať pohľad Boha na vec, pretože sa nás na neho pýtajú možno kvôli našej pozícii autority alebo len kvôli tomu, že sme kresťania, mali by sme prosiť o dar múdrosti, poznania a slova, schopnosť rozlišovať, spoznať pravdu a vedieť ju podať nezraňujúco i bez preukazovania falošného milosrdenstva. Potrebujeme si v pokore priznať, že možno nám nikdy nebude odhalená pravda alebo ju možno nikdy nebudeme vedieť podať iným ľuďom. Na to sa nestačí obrátiť na niekoho iného, kto by mal vedieť o homosexualite viac. Na to potrebujeme sami vnútorne dozrieť - premodliť to, mať živú vieru (ktorá je darom), otvoriť sa, prežiť si čosi v srdci tejto komunity, spoznať v nej konkrétnych ľudí v konkrétnych názorových táboroch, precítiť skutočné príbehy reálnych jednotlivcov, dať si čas spracovať všetky informácie, skoncipovať objektívne stanovisko, lebo len tak si budeme vedieť vybrať toho správneho človeka blízko jedinej pravdy, počúvať ho, vedieť identifikovať to, čo v ňom možno ešte nedozrelo, rozpoznať, či z jeho úst naozaj zaznieva múdrosť bez snáh o akýkoľvek boj či manipuláciu.

Na slobode...

Erik