Sú homosexuálni kresťania v organizovaných skupinách na Slovensku hrozbou?

19.11.2017

Hoci sa nikdy nebudem tváriť, že som sympatizantom LGBTI skupín, ktoré sú chtiac-nechtiac na našom malom Slovensku zároveň aj lobistickými skupinami, predsa len by som sa chcel zastaviť pri skupine Gay Christians Slovakia, o ktorej som sa viackrát okrajovo zmieňoval a dotkol sa niektorých jej členov. Zaslúžia si preto moje ospravedlnenie a vysvetlenie. Väčšina z nich sú ľudia, ktorí nikdy neintrigovali, len si jednoducho našli túto skupinu a v nej časom aj svojich priateľov. Rovnako by som sa mohol a chcem sa ospravedlniť aj členom iných LGBTI skupín na Slovensku, ktorí nepretláčajú svoje požiadavky akoukoľvek formou násilia, útlaku a netolerancie, iba s úctou a rešpektom vyjadrujú svoje názory či požiadavky. Pár čiernych oviec, ktoré intrigujú a robia rozbroje, sa nájde všade. Takisto všade sa v rámci väčšieho celku nájdu jednotlivci či malá skupina samozvancov, ktorí pod hlavičkami združení šíria polopravdy, informácie vytrhnuté z kontextu až bohapusté lži a zasievajú do sŕdc iných jednotlivcov a skupín pochybnosť, odpor, nenávisť či túžbu po pomste.

Významným zdrojom osobného skepticizmu v tomto smere sú aj moje negatívne skúsenosti, na základe ktorých vnímam gay a gender lobistické skupiny (nemyslím teraz na konkrétnu skupinu, aby som opäť niekoho neurazil) ako parazitický superorganizmus, ktorý je postavený na bolesti iných a žije z nej. Len tak si viem vysvetliť to, prečo potrebujú uniformitu, odboj, zatemniť svojim členom myseľ (aby žili v sebaklame a zamilovali si ho), štvať ich proti iným a zapchať ústa kritikom za každú cenu a všetkými prostriedkami. Obyčajný člen skupiny často nechce nikomu zle, ale už samotným členstvom je súčasťou skupinového plánu, ktorý ani nemusí detailne poznať, ktorému nemusí celkom rozumieť a ktorý má svoju dynamiku v čase (môže a bude sa časom meniť zmenou taktiky či drsnejšími odpoveďami na kritiku alebo nezdar).

Je pochopiteľné, že sekulárne LGBTI združenia na Slovensku majú aj jasný politický cieľ, vlastnú ideológiu a propagandu a v ceste im stoja všetky naše početnejšie cirkvi. Ale ako kresťan by som sa radšej na chvíľu zastavil pri Gay Christians Slovakia, ktorí sú predsa len v čomsi iní - záujmom o Boha.

Čo mi na tejto iniciatíve, nie ľuďoch, prekáža? Snaha tváriť sa, že ide o niečo naše - slovenské a s iba šľachetnými a správnymi cieľmi, ktoré už sami o sebe správne nemôžu byť, ak sa na ceste k nim odmieta viesť dialóg či robiť kompromisy. V našich podmienkach je veľmi ťažké nespôsobiť označením "skupina kresťanských homosexuálov" chaos (neuviesť do omylu, nezavádzať), pokiaľ na Slovensku sme väčšinou buď katolíci, evanjelici, reformovaní, alebo pravoslávni. Lenže táto skupina nemá nič spoločné ani s jedným týmto vierovyznaním a bude len šťastím, ak ostatní členovia budú rešpektovať mňa ako katolíka, ktorý sa odmieta zapájať do politických hier a súhlasí s tým, že jeho homosexualita je zranením. Iniciatíva Gay Christians je celosvetovo neskutočne rozštiepená.

Aj keby dochádzalo k neprijímaniu homosexuálnych osôb v rámci miestnych cirkevných komunít, vždy tu ide predsa o tie osoby, ktoré nepotrebujú meniť cirkvi ani svet, ale spojiť sa a existovať v rámci cirkvi, do ktorej sa narodili alebo ktorú si vybrali, čeliť problémom spoločne a spoločne rásť. Napĺňať to, čomu veria ako rodina a nezaoberať sa tými, ktorí síce navonok niečo vyznávajú, ale v praxi konajú inak. Ak som katolík, rozmýšľam nad tým, prečo mi moja cirkev nedáva zelenú v homosexuálnom partnerstve. Ak na to neprídem alebo sa nestotožním s daným faktom, nemusím byť katolík, ani sa nebudem hrať na katolíka v inom spoločenstve pseudokatolíkov.

Mnohí členovia prišli do inej "kresťanskej" skupiny už zranení z materských a typicky slovenských cirkví. Títo ľudia hľadajú naplnenie pôvodného. Potrebujú nejako spracovať svoje zranenie, ku ktorému prišli v konkrétnej cirkvi. To znamená, že nemajú ambíciu bojovať proti Bohu a cirkvi, ale túžia zažiť pozitívnejší prístup a prijatie tam, kde sú (hoci dnes je ľuďom vlastnejšie utekať). Davová psychóza však robí divy a občas stvorí nového nepriateľa konkrétnej cirkvi, ktorý bol predtým jej členom. Spájať a odpúšťať sa zmení na rúcať staré a vytvárať nové pravidlá. Obávam sa, že ani Gay Christians Slovakia nejde o to, aby sa ľudia vracali do svojich cirkví a usilovali sa ju robiť lepšou a otvorenejšou svetu a skutočným potrebám ľudí. Je ťažké usilovať sa o spájanie, pokiaľ je vzdialená základňa ideologicky orientovaná, vychádza z cirkví a náboženských spoločností, ktoré na Slovensku a v strednej Európe snáď ani neexistujú, a pokiaľ sa to tvári, že to nadväzuje na národné kultúrne a náboženské korene. Tu sa vytvára viac priestoru na odboj, ako na zmierenie a návrat. Najmä, ak si viacerí uvedomia, akí boli v Katolíckej cirkvi nešťastní a obmedzovaní za niečo, čo si nevybrali dobrovoľne. V skutočnosti ide o hnev za to, že "nemáme žiť v homosexuálnom partnerstve, mať v ňom či mimo neho sex. Ako nám to niekto môže odopierať a tváriť sa, že je to slovo Božie? My obmedzenej Katolíckej cirkvi dokážeme, že ho mať máme, ba dokonca musíme mať!" Potom sa už do toho pridá "právo" homosexuálneho manželstva, adopcie a iné vrtochy.

Asi najviac zo všetkého sa mi nepáči spájanie sa s gender aktivistami, ktorí šíria už totálne nezmysly s úmyslom sugestívne pôsobiť na malé deti (na Slovensku sa ľudia bežne spájajú, hoci sa až tak nemusia, lebo pri tak malom počte členov ani nemajú na výber). Gay a gender propaganda potom už spoločne bojujú za niečo, čo nemá nič spoločné s kresťanstvom ani s jeho najliberálnejšou odnožou, pretože sa dostávajú do sporu so samotnou morálkou.

Nebránim Katolícku cirkev, v ktorej máme všetci aj pri iných sporných témach maslo na hlave, ale chcem poukázať na nezmyselnosť existencie podobných "kresťanských" skupín na Slovensku. Lebo ak nám už ide o zmenu, tak tá sa lepšie uskutočňuje zmysluplnými odbornými diskusiami vo vnútri cirkví, nie štiepením a pôsobením zvonku. V Katolíckej cirkvi existujú spoločenstvá a priateľstvá homosexuálnych osôb, ktoré nie sú perzekvované, majú možnosť spoločne rásť a svojím príkladom mnohé vylepšovať aj v spoločenstvách, čo sa zákonite odrazí i na celej miestnej cirkvi. Dokonca už sú prijímané aj homosexuálne páry (ako realita a prejav slobodného rozhodnutia každého človeka). Tak o čo ide iným skupinám? Mohlo by ísť o permanentné striedanie nedostatku pokory a tolerancie? Alebo o prevahu individualizmu, túžby meniť ostatných, ovládať masy s nízkym morálnym kreditom? Dostávame sa k odpovedi na titulnú otázku článku: Najväčšou hrozbou je pre seba človek sám, najmä, ak žije v sebaklame, nehľadá Božiu vôľu a rozhodne sa bojovať proti prirodzenosti. Vtedy je jednotlivec nebezpečný rovnako ako celá skupina a nezáleží na tom, akého boha si zavolá na pomoc. Pretože tí, ktorí hľadajú pravdu o sebe, Božiu vôľu a chránia prirodzený zákon vo svojom srdci i v srdciach iných, nech už sú prítomní v akýchkoľvek skupinách, nakoniec sa stretnú v jedinej, nakoľko Boh je len jeden a má celkom jasné požiadavky na človeka.