Staňme sa anjelmi

Lk 21, 25-28. 34-36

Ďalší zo série apokalyptických textov, ktorý zároveň varuje, aby nás príliš nepohltili pozemské starosti, či skôr naháňanie sa za zabezpečovaním si vytúženého životného komfortu. Lebo hoci sa počas života možno ešte nedočkáme druhého príchodu Krista, určite sa dočkáme vlastnej smrti, ktorá môže prísť kedykoľvek. Samozrejme, náš život nemá byť plný strachu ani prežívaním v rezignovanosti či pesimizme. Ide o to, aby sme nežili tak, akoby koniec nášho života nemal nikdy nastať, a teda aby náš život smeroval aj k vyšším cieľom cez budovanie hodnôt, po ktorých túžia aj ateisti. Veď kto by nechcel byť milovaný, alebo kto by netúžil po odpustení od milovanej osoby?A takisto - kto by netúžil stráviť svoj život po boku duševne zrelej osoby, ktorá nevidí najvyšší cieľ a istotu v úspechu, bohatstve či sláve, ale vidí ich inde - zhromažďujúc si poklady v nebi. Takto myslí a koná každý človek, ktorý vidí seba v pravde a potreby iných ľudí a má vnútornú túžbu niečo s tým urobiť. To je každý človek, ktorý sa snaží zmeniť a obohacovať aj iných, hoci nie vždy mu to vyjde.

Apokalyptické texty nás nepotrebujú strašiť, ale chcú nám niečo odhaliť. Odhaliť pravdu o svete i o sebe samom. Svet nie je večný, obmedzené sú i zdravie a sily človeka. Určite nechceme, aby ukončenie našej fyzickej existencie bolo hrôzostrašné. Nezabúdajme preto na Boha a dobré skutky ani vtedy, keď je nám dobre, keď si myslíme, že už nič horšie prísť nemôže, alebo aj vtedy, keď nikto z nášho okolia sa o to extrémne nesnaží a buduje si okolo seba múr. Nevieme, aký bude náš koniec, ale ak sme sa spoliehali na Boha počas celého života, aj udalosti pred našou smrťou nebudú také dramatické. Najmä však nebude nič brániť nášmu stretu so Stvoriteľom, nič nebude prekážkou pre vstup zo smrti do nového života. Buďme plní dôvery, pracujme so sebou, darujme svetu zo seba to najlepšie, aby bolo z čoho postaviť náš príbytok v nebi, kde skutočné poklady neničí ani moľ, ani hrdza.