Sebareflexia

"Kto som?"

Pred pár dňami som si položil túto otázku. Viem, kto som? Som, aký som bol? Mením sa? Ak áno, na základe čoho? Posúvam sa dopredu? Môžem byť na seba hrdý?

Je pre mňa dôležité mať popri profesijných cieľoch aj vyššie ciele. Trénovať aj ducha. Pretože iba vtedy začne dávať život dokonalý zmysel. Ale darí sa mi v tom? Posúvam sa dopredu, avšak nie vždy sa mi to podarí a nie vždy som na seba hrdý.

Za necelých 40 rokov života som prešiel zaujímavý kus cesty. Táto cesta ma učila vyjadrovať sa, otvárať sa novým možnostiam, prestať ponúkať jasné závery, viac načúvať, sprevádzať, nie ovládať.

Namieste je aj otázka: "Kto som pre iných?"

Asi všetkým možným. Nikto ma nemá prečítaného úplne, pretože každý ma stretol v určitej fáze mojej cesty a táto cesta i sebapremena stále nie sú na konci.

"To je ten, kto mi nepomohol!"

"To je ten, kto veľa písal o homosexualite!"

"To je ten konzervatívny!"

"To je asi nevyrovnaný gay!"

"To je ten konzervatívny!"

"To je ten negatívny!"

Čo všetko by ešte povedali ľudia o mne. Vnímam, hoci nepočujem. Počujem, hoci nereagujem. Kde je pravda? Zaujíma ľudí pravda?

Keď som začínal pracovať s náročnou klientelou, veril som, dával som do svojich snáh všetko. Veľmi skoro sa dostavili klamstvá, neúprimnosť, zatajovanie pravdy, využívanie dobroty. Čo zo seba vyžarujem? Krehkosť, zraniteľnosť, dôverčivosť, čo môže pôsobiť ako naivita, pozvánka k využitiu. Pre mňa dôvod na krízu, z ktorej sa dá veľa vyťažiť. Veď tých kríz nebolo málo. Vysielam krehkú zraniteľnosť a rany šifrované v jemnej feminizácii, ktoré sú odčítavané ako homosexualita. Je mnoho tých, ktorí ma nedokážu prečítať, i mnoho tých, ktorí vo mne čítajú zle.

Čo si odnášam z poslednej krízy, kedy mi moje zrkadlo začínalo hovoriť: "Začínaš pôsobiť prísne, nepríjemne, vzťahovačne, trestajúco?" Že mám viac milovať, viac púšťať, ochotnejšie čakať, veriť... jednoducho byť tu a dovoliť si vybíjať baterky vtedy, keď sú plne nabité, dovoliť si robiť chyby. Pretože kto ma nechce poznať, rýchlo ma odsúdi. Kto nie je pripravený sa na mňa napojiť, odíde, nech by som urobil čokoľvek.

Áno, nevedel som pomôcť každému. Bál som sa pomôcť každému. Áno, fascinuje ma ľudská sexualita, pretože v nej sa často zrkadlí stav duše človeka. Poznanie, že ľudská sexualita sa formuje mi otvorilo oči a dvere do ďalších kútov ľudskej duše, ktorú môžem so cťou a v dôvere skúmať, upevniť sa v rozhodnutí nezasahovať do sexuality, ale posilniť identitu, podoprieť integritu človeka so všetkými jeho ranami a špecifikami. Prestal som sa hanbiť pochybovať, tváriť sa hlúpo tam, kde sa múdro tvária všetci pre dobro veci. Radšej hlúpo a hľadajúco, ako múdro, ale mimo realitu. "Odkukaná múdrosť" je často len sladká nevedomosť, ktorá neponúka toľko slobody ako tisíce ciest poznania. Preto som toľko písal o homosexualite. Bola pôdou na môj rast, posun. Veľkosť muža spočíva v ochote skloniť sa pred poznaním konkrétneho človeka, ktoré môže byť úplne iné, ako je to moje. To je tá veľkosť človečenstva, ktorej som sa učil toľko rokov a ktorá mnohým ľuďom nielen že chýba, ale ani o ňu neusilujú. Nebyť spútaný a nedovoliť spútavať. Otvárať sa iba tým, ktorí chcú počúvať a poznávať moje srdce, držať sa hľadajúcich, nie vševediacich a znovu si nájsť cestu k Bohu...