Reakcia na rozhovor s autorom knihy o homosexualite - Cesta muža

05.02.2022

Rozhovor s autorom (pod pseudonymom Peter Smrek) knihy Cesta muža, v ktorej píše o homosexualite, ma priviedol k niekoľkým zamysleniam.

V prvom rade sa teším, že autor dostal zelenú od kresťanského vydavateľstva a že sa vôbec podujal knihu napísať. Mne po napísaní knihy bolo viackrát naznačené, že ak kniha nemá logo kresťanského vydavateľstva a nie je cirkevne schválená, nemá veľkú hodnotu. Prijal som to, veď nie kvôli tomu sme ju so spoluautormi písali, aby jej dal hodnotu niekto iný ako čitateľ. Usiloval som sa o to, avšak nikomu som sa nikdy nevnucoval, iba hľadal pravdu. Možno keby som sa viac snažil a vydavateľa nakoniec našiel či požiadal o cirkevné schválenie, nie je vylúčené, že vydanie knihy by sa predĺžilo o rok až dva roky. A toľko času som nemal, pretože už včera bolo neskoro. Nikto by mi však v cirkvi oficiálne neschválil knihu, v ktorej sa píše, že máme aj homosexuálnych kňazov, ktorí svoju homosexualitu nielen že nezvládajú, ale narábajú s ňou až démonickým spôsobom.

V druhom rade ma zarazilo to, že autor napriek množstvu identických myšlienok nájdených v knihe Homosexualita bez farieb dúhy v rozhovore úplne odignoroval jej existenciu a viac ako 10-ročnú snahu jedného z jej autorov byť blízko v cirkvi tým, ktorí to potrebujú a homosexualita sa ich bytostne týka. Mal na to plné právo, ktoré rešpektujem, hoci by možno ľudskejšie, ak už nie kresťanskejšie, bolo spojiť sa so mnou ako s autorom knihy Homosexualita bez farieb dúhy, či moju osobu a aktivity odignoroval právom, nakoľko ma na milión percent pozná priamo alebo aspoň sprostredkovane. Ako chceme v cirkvi poskytnúť tým najzraniteľnejším zázemie, ak my ako "sprievodcovia" sa v nej takto trieštime, obchádzame, ignorujeme, nevieme sa vystáť? Túto otázku kladiem aj sebe. Ale vždy som sa pred definitívnym rozhodnutím usiloval o spoluprácu a starostlivo skúmal osobnosť i prieniky vo víziách. Nehovorím, že som nikdy nezlyhal, ale dialóg s autorom by som určite ocenil. V cirkvi sa máme usilovať o jednotu a prestať sa tváriť, že druhého nevidím (lebo ho nechcem vidieť). Zo skúseností viem, aké jednoduché je niekoho z aktivít cirkvi "vysáčkovať," ak sa zdá byť tým vplyvnejším v cirkvi nepohodlný či rizikový.

Ďalšie otázky sa mi v mysli vynorili pri prirovnaniach "homosexualita ako kríž" či "homosexuálny partnerský vzťah ako ľudská slabosť." To druhé vo mne hneď evokuje - No tak ak je homosexuálny partnerský vzťah slabosť, tak si poďme aspoň užiť. Z toho sa aspoň môžeme na druhý deň vyspovedať. Pokiaľ budeme toto podsúvať mladým veriacim v cirkvi, tak spolu s tým im budeme nahovárať aj to, že homosexualita je utrpenie, ktoré, ak neprijmú, budú nešťastní, ako homosexuáli nikdy nebudú celiství, v homosexuálnom partnerstve pred očami Boha len dokážu svoju slabosť..., čo nakoniec môže vyústiť do zúfalstva a myšlienok na samovraždu. Ja tieto prirovnania úplne chápem, avšak inému a bez dostatočne empatického vysvetlenia rezonujú v srdci dlhodobo a spôsobujú to, čo spôsobujú.

A ak už pán Smrek napísal túto knihu a tvrdí v rozhovore to, čo tvrdí, je jeho povinnosťou byť dostupný a odpovedať na otázky ľuďom, ktorých sa jeho slová dotkli a ktorých cez svoje tvrdenia k niečomu zaviazal. Myslím tým ľudí, ktorí sú naozaj hľadajúci, nie provokujúci argumentačne slabo vybavených autorov rôznych produkcií.

Som skutočne znepokojený z ľudí na Slovensku, ktorí sa v cirkvi venujú homosexualite a ľuďom s takýmto prežívaním.