Psychosociálne vs. biologické faktory pri homosexualite (1.)

10.06.2019

Dnes neštandardné, inak staronové postoje... 

Hoci to o sebe nezvyknem hovoriť, v tomto článku to bude zrejme vhodné spomenúť. Áno, som gay, hoci sám sa považujem za muža, ktorého sa homosexualita týka. Pretože odmietam žiť typickú gay kultúru a odmietam sa identifikovať cez niečo, čo ma necharakterizuje. Skôr mi správanie iných "teplých bratov" robí hanbu. Vtedy si poviem: "Ak je toto chlap, ktorého mám rešpektovať, v podstate len za negativistické fňukanie alebo uletené, premotivované, nedomyslené 'happy vízie‛, radšej odletím na dúhovej vlajke na pustý ostrov."

Keby sa ma nejaký portál pri registrácii pýtal nie na biologické pohlavie, ale na to, ako sa identifikujem, asi by som sa naštval. A práve to sa včera udialo. Niekedy sa mi zježia vlasy na hlave, keď si uvedomím, kam až sme zašli pri problematike sexuálnych menšín.

Možno teda čitateľa bude zaujímať to, ako ja, atypický gay, vnímam svoju homosexualitu a to, čo sa okolo nej deje v spoločnosti i v cirkvách.

Keď si do najznámejšieho internetového prehliadača zadáte slovo homosexualita, ponúkne vám ďalšie slová, ktoré ľudia v súvislosti s týmto pojmom hľadajú. Tak napríklad, aká je motivácia ľudí, ktorí si k prvému slovu vložia slovo výskum? Dokázať nejakému zadubencovi, že je vrodená alebo ochota hľadať a prijímať aj iné príčiny? Tie biologické (genetické, epigenetické, hormonálne, imunologické..., teda endogénne, zväčša prenatálne), ktorých je toľko, že sú viac tipom, ako faktom, určite všetci poznáme. Poznáme ale aj iné? Dnes nie je tajomstvo ani výmysel, že vývin ľudskej sexuality je úzko spojený s formovaním pohlavnej identifikácie. Keďže sexuálna príťažlivosť nie je len o erotickom cítení a prežívaní, ale je to o duši človeka, je málo pravdepodobné, že by sa z ničoho nič vyskytla a stala sa hotovou vecou už pred narodením. O to skôr, že ľudský mozog sa vyvíja aj po narodení, ako píšu vo svojej knihe aj naši susedia - českí terapeuti Vladislav Chvala a Ludmila Trapková - Žena a muž v rodine (2014): "Pritom nič nie je tak nepravdepodobné ako predstava, že sa človek ako homosexuál už narodí, keď vieme, akým zložitým vývinom ešte len musí prejsť do svojej dospelosti. Donedávna sme nevedeli, že interakcie s okolím majú vplyv na utváranie mozgu už od prvých hodín po narodení. Preto je predstava, že by sa človek ako homosexuál alebo transsexuál narodil, takpovediac neudržateľná." V oblasti psychiky a sexuality nie sme stroje, ktoré sa naprogramujú pri výrobe. Naša sexualita sa vyvíja cez identitu, vzťah k sebe a k obom pohlaviam a túto identitu, tento vzťah k rovnakému i opačnému pohlaviu získavame počas života v jeho nesexuálnej fáze.

Mňa osobne veľmi zaujal prvý mediálny pokus oznámiť Slovákom, že homosexualita je vrodená. Udialo sa to v roku 1993 v denníku Národná obroda, kde sa písalo: "Vedcom sa podarilo objaviť gén podmieňujúci sexuálnu orientáciu." Avšak v pôvodnom článku Hamer a kolektív hovorili čosi iné: "Ak budeme môcť objaviť gén homosexuálnej orientácie, až potom môžeme začať zisťovať, čo tento gén spôsobuje." Napriek tomu svoj článok v časopise Science označili odvážnym nadpisom: Evidence for Homosexuality Gene. Odvtedy poznám a "milujem" gay lobing, pre ktorý veda nemohla pri homosexualite prinášať objektívne výstupy a dochádzalo k ohromnej kontrole toho, čo sa k bežnému občanovi má dostať a čo nie. Inak by sa snahy aktivistov, ktorí začali čerpať peniaze z verejných zdrojov, ohrozili, nakoľko vyňatie homosexuality zo zoznamu porúch na základe úzu, nie ďalšieho vedeckého bádania, bolo veľmi čerstvé a laici ani verejná mienka sa ešte nechystali meniť svoj negatívny postoj k homosexualite. Dnes sa už negatívnym postojom zaoberať nemusíme, a predsa obrovské mravčie úsilie médií nevinne a uniformne znázorňovať homosexualitu vo filmoch, rozprávkach, seriáloch, správach, článkoch, hrách. Úspešne! Už deti na ZŠ bojujú za práva sexuálnych menšín. Zámer "nestranných" médií alebo homosexuálnych umelcov? Potreba či posadnutosť?

Sandersov genetický výskum o dvadsať rokov neskôr (Cambridge, 2014) už musel pripustiť fakt, že genetické príčiny sú ďaleko od určujúcich a predstavujú skôr časť multifaktorálnej príčinnej súvislosti, a to tak genetickej, ako aj životného prostredia.

Záleží však dnes ešte niekomu na tom, ako vzniká homosexualita? Asi ani nie. Už nás skôr trápi to, kedy budú na Slovensku legislatívne uznané registrované partnerstvá, prípadne rovno manželstvá a adopcie detí homosexuálnymi pármi.

Tak poďme ďalej. Google nám ponúka tému Homosexualita zvierat. Táto téma bola koncom dvadsiateho storočia tiež veľmi horúca, nevyvrátiteľne podporujúca teórie vrodenosti homosexuality u človeka. Bublina sa však po roku 2000 zmenšovala, v podstate sa postupne odhaľovali podvodné, príliš zjednodušené a s človekom ťažko spojiteľné tvrdenia a podobné výskumy sa prestali financovať. Až v roku 2015 úplne spľasla aj vďaka Melisse Hogenboom, žurnalistke a reportérke BBC. Tá prišla na to, že vedci sa pri mnohých druhoch zvierat mýlili. Lenže skutočne sa mýlili alebo šlo o zámer utvrdiť širokú verejnosť v tom, že vylúčenie homosexuality zo zoznamu porúch, ako aj podpora požiadaviek novej, z popola aj právne povstávajúcej entity ľudstva, boli a sú dobrým ťahom? Nuž, odbornú verejnosť zmiasť nemohli, pretože etológovia a psychológovia veľmi dobre vedeli, že porovnávať akt zvieraťa s hlbokou erotickou a emocionálnou náklonnosťou človeka je nekorektné. A to, že údajní vedci neskúmali príčiny, pozadie ani dobu sexuálneho kontaktu zvierat s nesprávnym objektom, ako ani ich zdravotný stav či mozog, už nikoho netrápilo.

Sexuálne správanie a preferencia laboratórneho potkana sa vyvíja pár dní po narodení, čo by v prenesení na životný cyklus človeka bolo v prvých rokoch života, pôsobením faktorov prostredia, ktoré dokážu nasmerovať vývin rôznymi smermi.

A čo tie omyly? Samec chrobáka sa pári s iným samcom chrobáka, pretože na jeho tele ešte registruje zvyšky feromónov samice, s ktorou sa pred chvíľou páril. Pri mnohých druhoch vtákov sú si samce a samice tak podobné, že si ich vedci jednoducho pomýlili. Samice albatrosa sa spoja pri starostlivosti o potomkov, ak už samec zmizol (bol "neverný" alebo zahynul). Iba takto majú mláďatá väčšiu šancu prežiť. Iné druhy vtákov sa podobne vyznačujú silným rodičovským alebo sexuálnym pudom, ktoré ich nútia vytvárať krátke či dlhšie spojenectvá s inými vtákmi rovnakého pohlavia v rámci druhu, alebo i mimo neho. Dnes sa už tí objektívnejší vedci domnievajú, že zvieratá, ktoré praktizujú sexuálne aktivity i mimo času párenia (plodenia potomkov), napr. delfíny, makaky, šimpanzy, sú schopné prežívať orgazmus, čo využívajú pri hrách, rituáloch, ako signál zmierenia či všeobecne v komunikácii. Čiže žiadna homosexualita a už vôbec nie taká, akú môže prežívať jedine Homo sapiens.

anonymný autor