Privádzajme ľudí k Ježišovi

04.09.2018

Mk 7, 31-37

Bez ohľadu na to, kde žijeme alebo z akej spoločenskej vrstvy pochádzame, počas života sa často stretávame s rôznymi ťažkosťami a nástrahami. Niekedy ich zvládame lepšie, inokedy horšie. Mali by sme pamätať na to, že vždy je tu pre nás Ježiš, ktorý nám ponúka pomoc. Rovnako, ako uzdravil hluchonemého z evanjelia, môže pomôcť aj nám, nech už v živote bojujeme s čímkoľvek. Nie vždy to musí prebehnúť podľa našich predstáv. Ponechajme Mu slobodu, nech v našich životoch koná podľa svojej vôle. Bohužiaľ, občas sa stáva, že od Ježiša niečo žiadame a zároveň mu dávame aj detailný popis, ako si riešenie predstavujeme. Nerobme z Ježiša obchodníka, ktorý za dostatočný počet modlitieb urobí, čo si predstavujeme. Prijmime Ho do svojho života ako svojho Pána a s dôverou mu odovzdajme všetko, čo nás ťaží. On vie najlepšie, čo s tým.

Čítanie z tejto nedele nás môže pobádať aj k evanjelizovaniu. Všimnime si, že hluchonemý človek z evanjelia neprišiel za Ježišom sám. Priviedli ho k Nemu (asi jeho blízki) a prosili Ho, aby naňho vložil ruku. Môžeme si z toho vziať príklad a tak isto sa snažiť privádzať ľudí k Ježišovi. Asi najlepší spôsob, ako to uskutočniť, je dávať osobný príklad. Začať by sme mohli tým, že aspoň my kresťania, ktorí kráčame s Ježišom, budeme jeden k druhému lepší a chápavejší. O prvých kresťanoch čítame, že boli jedno srdce a jedna duša. Neboli medzi nimi núdzni, pretože o všetko sa delili. Pohania mali voči tomu obdiv, hovorili o nich: "Pozrite, ako sa milujú!" Vďaka tejto vzájomnej láske sa cirkev mohla rozrastať, napriek tomu, že bola prenasledovaná. Byť kresťanom znamenalo riskovať život, no im to stálo za to. A nielen tím, ktorí už boli kresťanmi, pridávali sa ďalší.

Ako je to v súčasnosti? Stále sa o nás kresťanoch hovorí, ako sa navzájom milujeme? Stále sa cirkev rozrastá, alebo ľudia z kostolov skôr odchádzajú? Myslím si, že s tým, ako to dnes vyzerá, nemôžeme byť spokojní. Mali by sme sa sami seba spýtať: "Ako to môžeme zmeniť? Ako môžeme privádzať ľudí k Ježišovi?" Začnime každý sám od seba. Nefrflime na pápeža, kardinálov, biskupov, kňazov, ani na ľudí, s ktorými máme na rôzne (možno aj cirkevné) záležitosti odlišné názory. Nečakajme zmenu od iných. Pýtajme sa, čo môžeme robiť my osobne, aby sme ľudí oslovovali a privádzali k Ježišovi. Neostaňme len pri filozofovaní, nespoliehajme sa len na vlastné sily, ale prosme o múdrosť Ducha Svätého.

Autor: Ján M.