Prečo sú homosexuálni kresťania, ktorí žijú svoje presvedčenie autenticky, biblicky i v živote nesprávne orientovaní a nezasluhujúci si podporu?

29.07.2020

Tlak spoločnosti na cirkvi je nepopierateľne gigantický, v histórii existencie rôznych cirkví je dnes zrejme najväčší (nevyrovná sa mu ani ideologický tlak počas totalitného režimu). Je to až nátlak plný rafinovanosti, dezinterpretácií a výsmechu, ktorý už mnohé cirkvi v zahraničí neustáli, nezvládli. Vedeli totiž, že keby pri otázke homosexuálnych partnerstiev neurobili minimálne kompromis, rozpadnú sa, ľudia v nich, rozdelení na dva tábory, sa znenávidia do špiku kostí. Lenže mne to stále nepripadá ako kompromis. Skôr ide o tendenciu jedného tábora ovládnuť druhý a ešte pred tým ho zahnať do kúta. Najprv pošpiniť cirkvi a tým si otvoriť cestu k ich likvidácii nielen zvonku, ale aj zvnútra (od "papierových" kresťanov).

Padla výčitka, prečo sú cirkvi iba pri homosexualite také striktné. Je to bizarné, ak sa to pýta niekto, kto sleduje dianie v cirkvách len jedným polozatvoreným okom a zvonku. Alebo inak povedané, presne toto takouto otázkou o sebe odhaľuje. Ale sú tu i ďalšie otázky, ktoré sa pýtam ja:

Prečo sa médiá o homosexualitu nezaujímajú aj inak ako jednostranne a donekonečna stavajú homosexuálov do pozície obetí cirkví ako obohraná platňa? Prečo neukážu to skutočné, nie intoleranciou spoločnosti podmienené utrpenie osôb s homosexuálnou preferenciou alebo prečo neukážu to, aké amorálne prostredie vytvárajú nie kresťanské virtuálne priestory pre homosexuálne cítiacich, koľko "vyšpičkovanej" nenávisti, intolerancie inakosti a koľko posadnutosti sexom a povrchnosti považovaných za normu sa vyskytuje na týchto zoznamkách už medzi 15 - 16-ročnými chlapcami? Kedy sa začneme zaoberať ich vnútorným stavom, svetom, skutočnými príčinami ich duševnej nepohody a rozvratu hodnôt bez toho, aby sme všetko hádzali na intolerantnú spoločnosť či cirkvi? Kým niekto opäť nespácha samovraždu, aby sme vinu mohli hodiť na cirkev? Ide o čas.

Moderátorka spomína homosexuálne osoby, ktoré spolu žijú v bezhraničnej láske aj 30 rokov. Po prvé, verím tomu, že so žiadnym homosexuálnym párom dlhodobo nežila v jednej domácnosti a nie je ani terapeut homosexuálnych párov, súdi len podľa prvého dojmu a podľa toho, čo homosexuálne páry chcú svetu zo svojho súkromia odprezentovať. Po druhé, asi sama uznáva, že homosexuálne páry spolu nežijú celý život a musia sa tak či onak naučiť žiť plnohodnotne aj v stave single vybudovaním kvalitných priateľstiev a medziľudských vzťahov do neštandardného maxima.

My kresťania sa, možno pre niekoho - žiaľ, nevieme oprieť o nič iné, ako o obraz Boha v Písme a ja len čakám na moment, kedy ľudia pochopia, že i keby sme z Písma - podotýkam už z Nového zákona, nie Starého zákona - vymazali každú homosexuálnu súlož a dokonca fakt, že Pavol rozlišuje smilstvo (v ponímaní dnešného sveta nemanželský sex) a homosexuálnu súlož ako dva hriechy, nie jeden a neexistuje ani náznak dovetku o tom, že akákoľvek súlož s pozitívnymi citmi (označovanými ako láska) a obojstranným súhlasom je v poriadku (potom aj súlož s milenkou s pozitívnymi citmi nazývanými láska je pred Bohom v poriadku), tak Písmo ponúka celkom jasný návod aj na život homosexuálneho kresťana, ktorý bude mať vždy slobodu v rozhodnutí patriť alebo nepatriť do nejakej cirkvi, hľadať a poznávať autentického Boha alebo kreovať súkromnú predstavu o bohu, žiť v nej a ponúkať ju iným ako lepšiu alternatívu na základe subjektívnych pocitov a neschopnosti byť naplnený autentickým Bohom. To, že túto jasnú predstavu múti a ľudí mätie a zavádza Prostredník, Polcková, Pavlús, Kocúr, Ščepková, Patarák a iní LGBT+ mediálne známi aktivisti, je čisto ich zodpovednosť a z môjho pohľadu ohromná neprofesionalita, neférovosť a nepokora. Pretože ak som čo i len trochu pokorný, hoci nie autentický kresťan, tak musím o homosexualite povedať aj to, že sú ľudia, ktorí sú si jasne vedomí toho, že sa takí nenarodili a nebudem z nich verejne robiť bigotov, neuvedomelých, zmanipulovaných, egodystonických jedincov, klamárov a dobrovoľných mučeníkov či obete cirkví alebo ich ignorovať.

Preto, prosím, nepranierujme cirkvi za to, že sa v mnohých vieroučných otázkach a témach snažia svedomito držať jedného smeru. Pokiaľ si niektorý duchovný zasluhuje kritiku svojho správania alebo svojich vyjadrení, buďme ako akási morálna polícia adresní, negeneralizujme vyjadrenia jednotlivca a nešikanujme ľudí kvôli tomu, že sa držia svojho náboženského presvedčenia a ani sa ho nepokúšajme nazvať diskriminačným postojom. Asi si nevieme predstaviť, ako tým v spoločnosti sťažujeme a komplikujeme život autentickým kresťanom, ktorí sú už i tak dosť odsudzovaní za svoje vierovyznanie, nepotrebujú byť súdení ešte aj za to, že ho žijú autenticky. Pomáhajme im ho žiť ďalej autenticky. Nestavajme sa do pozície sudcov a tvorcov noriem ešte aj v tom-ktorom náboženstve. 

V spoločnosti panuje názor, že ktoré kolektívne pocity prevládajú, toto je správne. To ale neplatí v cirkvi a už tobôž nie, ak tie kolektívne pocity sú výsledkom ideologického nátlaku, nie vecnej diskusie o tom, čo je homosexualita v mnohých prípadoch naozaj. Môj odkaz tej názorovo zdanlivo väčšej časti spoločnosti - Kĺžete pri homosexualite po povrchu až tak, že ubližujete. Ja homosexualitu žijem, ale všetci viete lepšie ako ja, o čom je, či a prečo trpím a ako to vyzerá vo vnútri našej komunity, ktorá sa dnes formuje a buduje si vzťahy najmä cez virtualitu - aký je to bolestivý pohľad a ako aj mňa zranili iní homosexuáli. Nie som a nebudem taký jediný dovtedy, kým neprestanete zavádzať, podnecovať k nenávisti a deformovať osobnosť mladých homosexuálov svojou nevedomosťou, bezobsažným súcitom, "múdrymi" a siláckymi rečami bez poznania reality a bez ochoty zahrnúť láskou a pozornosťou aj tých homosexuálov,  ktorí sú dnes z pohľadu násilnej ideológie nepohodlní, zaháňaní do kúta a manipulovaní názormi akejsi "slniečkárskej" väčšiny ako nositeľky pravdy, pokoja a lásky!!!

Erik (34)