Poďakovanie za záujem, reakcia na kritiku

Dovoľte mi sa aj v mene spoluautorov poďakovať za doterajší záujem o nedávno publikovanú knihu na skutočne náročnú tému.

Ďakujem za pozitívne ohlasy, ale aj za konštruktívnu kritiku.

Tá sa zatiaľ týkala môjho postoja k terapii. Je to veľmi široká téma. Nechcem nikomu podsúvať svoje názory, ale moja skúsenosť je taká, že naša psychiatria a psychoterapia, naši odborníci na dušu, terapeutické prístupy, dostupnosť a prístup ku klientom majú stále obrovské medzery, niekde sú len v plienkach.

Často sa stáva, že niekto sa ma opýta na terapeuta, ktorému by som sa zveril ja sám a ja mu nedokážem odporučiť nikoho konkrétneho. Myslím teraz na riešenie akéhokoľvek vnútorného problému, ktorý niekoho trápi. Tým nechcem povedať, že taký na Slovensku nie je.

Niektorí tvrdíte, že zmena sexuality je možná. Ja s týmto tvrdením odmietam koketovať v praktickej rovine. Žiaľ, mnohí laici si terapiu predstavujú ako tabletku, ktorú budú užívať pár mesiacov a ich sexualita sa zmení. Treba si uvedomiť už len samotný fakt, že homosexualita nie je medicínska diagnóza. To isté čaká transsexualitu a postupne ďalšie neheterosexuálne preferencie.

Sexualita je súčasťou osobnosti človeka a zasahovať do osobnosti človeka nie sú žarty. Väčšina ľudí, ktorí majú záujem podstúpiť takúto terapiu, žijú v nepriateľstve so sebou, so svojou sexualitou hnaní strachom, náboženstvom, intoleranciou okolia. V takomto nastavení vyhľadávať nejakú podzemnú terapiu a vstupovať do nej je extrémne nebezpečné. Adaptujú sa na heterosexuálne správanie, homosexualitu len potlačia. Nejde u nich o autentickú zmenu, ale o zmenu motivovanú sebaklamom, strachom, odporom, hnevom a vinou.

Nebezpečné je podsúvať ľuďom rôzne články a videá o tom, že niekto sa z homosexuality uzdravil a teraz je ženatý. Ja osobne nepovažujem manželstvo so ženou za akt uzdravenia z homosexuality. Dotyčný človek nevie kedy a môže byť tam, kde bol aj s malými deťmi na krku. Ľudský mozog nie je nejaký počítačový program. Nikdy o ňom nemôžeme vyhlásiť, že už je "hotový" a nemenný.

Sú ľudia, ktorým dlhodobá terapia, podporné skupiny a podpora prostredia pomôžu naplniť to, čo si so sebou nesú z minulosti ako bremeno, ranu či nenaplnenie, avšak nepoznám terapeutov na Slovensku, ktorým by som v oblasti vedenia neheterosexuálnych klientov plne dôveroval. Za kľúčové považujem terapeutické vedenie detí, ktoré sa dnes príliš skoro kamsi v sexualite zaraďujú, ale väčší úspech môže dosiahnuť zdravá silná väzba s dospelou osobou rovnakého pohlavia. V našej spoločnosti je nedostatok zdravých, morálne ukotvených a odvážnych mužov. Pociťujú to všetci a doplácajú na to najviac homosexuáli, ktorí sa kvôli tomu ocitajú v životnej pasci.

Chcel by som tých "odvážnych" terapeutov so skreslenými predstavami o sexualite človeka a "terapeutov" (s ešte viac skreslenými predstavami o sexualite človeka), ktorí sú ochotní robiť tajnú a cenovo dostupnú terapiu homosexuality, aby s ľuďmi neexperimentovali a zároveň dôrazne žiadam väčšinu terapeutov na Slovensku, aby sa homosexualitu usilovali poznať, aby rešpektovali všetky príčiny jej vzniku, spôsoby jej žitia a neviedli svojho klienta priamo ani nepriamo do homosexuálneho sexu alebo partnerstva, lebo na to nemajú žiadne vedecké podklady. Ide len o úzus spoločnosti, že takáto cesta by mala byť cestou voľby. Poznám mnohých mladých ľudí, ktorí veľmi dobre vedia, prečo sú homosexuálni a ak aj skončia v homosexuálnych úletoch alebo v partnerstve, je to iba preto, že už nevládzu byť sami, bez akejkoľvek podpory rozvíjať to mužské v sebe, pomoci napĺňať svoje potreby autenticky s rešpektovaním ich vnímania vlastného vnútorného stavu, ktoré v žiadnom prípade nemôžem označiť za egodystonické či ako dôsledok niečej manipulácie. Pokiaľ k tomuto pristupujeme inak a zrejme mainstreamovo, či už na poli odbornom alebo laickom, páchame obrovskú krivdu a škodu.

Mne osobne sa veľmi páčili riadky v tomtoročnom článku o homosexualite z genetického pohľadu v časopise Science o tom, že sexualita človeka je komplexná a že genetické príčiny sa roky zneužívali na dosiahnutie sociálnych výhod pre LGBTI komunitu. Šokovalo ma, že "šikovní" ľudia vrátane slovenských odborníkov za pomoci LGBTI spriaznených médií dokázali ešte aj tento článok prekrútiť a napísať vlastný rafinovaný výklad "na upokojenie" svojich priaznivcov. Mrzí ma, že laici veria tomu, ak sa zrazu psychiater stane genetikom, pokiaľ rozpráva to, čo chcú počuť.

Prakticky nám môže byť jedno, či je už vzniknutá homosexualita vrodená alebo získaná, pokiaľ je relatívne nemenná. A to "relatívne" vždy veľmi opatrne podčiarkujem. Nemennosť je častejšie daná realitou človeka, s ktorou on sám nemôže nič urobiť, nedostupnosťou iných prístupov, myslenia, kvalitných intrasexuálnych vzťahov, ako absolútnou nemennosťou čohokoľvek v duši pri dlhodobom pôsobení podporných faktorov, autentickom napĺňaní potrieb a možnosti vyjadrovať primárne emócie. Ale ak vieme, že existujú aj iné ako genetické príčiny (a my to vlastne vieme už desaťročia, tento článok nepriniesol nič nové), malo by byť našou povinnosťou ich skúmať, pretože ak by bolo možné aspoň čiastočne zabrániť jej vzniku tým, že by sa rodičia i kolektívy vyhli vysielaniu predisponujúcich vplyvov smerom k vnímavému dieťaťu alebo spoločnosť by deťom prestala robiť reklamu na homosexualitu, považoval by som to za veľký úspech a začiatok objektívneho prístupu k sexualite človeka, ktorý globálne, ale ani v našej spoločnosti nikdy neexistoval (od nenávisti ku gayom sme skočili do normalizovania homosexuality). Avšak v našej extrémistickej krajine dokážeme hrať slovný ping-pong len medzi krajnými extrémami, takže v blízkej budúcnosti nevidím priestor pre iný prístup k sexualite, kvalitné dialógy a spoločné približovanie sa k poznaniu tak komplexného javu, akým homosexualita je a vždy zostane.