O homosexualite na webe ďalej, ale bezo mňa?

02.08.2017

Nakoľko som problematike homosexuality venoval takmer desať rokov svojho (ešte stále) mladého života, je čas ukončiť moju verejnú prezentáciu názorov o nej, nielen pre pokoj v mojej duši či otvorenie priestoru pre iné aktivity. Na prelome rokov ešte vyhodnotím dotazník, a potom, ďalšie prípadné články o téme, už nebudú mojím dielom.

Akési spoločenské či davové smerovanie pri problematike homosexuality je mi už dlhšiu dobu jasné a z môjho pohľadu je vopred prehraté sa voči nemu stavať. Je to akoby ste sa chceli postaviť proti šíreniu chrípky v čase každoročného prepuknutia epidémie. A očkovať sa proti nej, keď "to" už prepuklo a stalo sa nekontrolovateľným, je neskoro. Spolitizovaná sexualita už nie je epidémia, ale pandémia.

A čo my? Budeme sa klaňať homosexualite a ospravedlňovať sa cez ňu, naplno žiť svoje tajné životy alebo trpieť kdesi v kúte, zväzovaní strachom a neschopnosťou pre seba urobiť čosi viac. Naplno sme uverili pseudovedcom a propagande a žijeme podľa toho. Hoci sa hlásime ku kresťanstvu, skutočné kresťanské tradície a hodnoty považujeme za niečo prekonané, konzervatívne. Zvykli sme si na svoje masky a klam je pre nás pravdou, za ktorú sa budeme biť. Dnes sú dve formy homosexuálneho správania: 1. Skutočná homosexualita ako hendikep, ktorý zatiaľ nedokážeme terapeuticky či farmakologicky meniť vo väčšine prípadov. 2. A potom je tu novodobý fenomén - naučená homosexualita začínajúca experimentmi už v mladom veku vplyvom podľahnutia reklame na voľné mravy a normalizovania homosexuálneho správania.

Naďalej apelujem na ľudí, ktorým ich osud či viera nie sú ľahostajné, aby sa chceli stretávať a tvoriť skutočnú rodinu s jedinečnými a uzdravujúcimi väzbami. Tvorte nielen kresťanské, ale najmä živé spoločenstvá a buďte v nich maximálne otvorení a úprimní pred Bohom, sebou samými i ostatnými. Len takto môžete skvalitniť svoje životy.

Myslenie ľudí je už dokonale ovládnuté aj pri iných citlivých problematikách. Chvalabohu za malý počet ľudí, ktorí stále dokážu rozlišovať a vyjadriť jasný zrelý pohľad nezmanipulovaného jedinca.

Akoby sme sa zamerali len na uspokojovanie potrieb. Iste, všetky potreby sú dôležité, ale ak ich nasledujeme slepo či s klapkami na očiach a prestávame túžiť, kam smerujeme? Do prázdna. Ak sa na seba dívame len cez perspektívu potrieb, začneme sa používať, seba vyprázdňovať a výrazne ochudobňovať svoju osobnosť i vzťahy s ostatnými. Túžba chráni, vychováva, vedie k trvalej a príťažlivej premene, ktorú chceme zveľaďovať a opatrovať si ju celý svoj ďalší život. Je nadčasová, je večná, je hnacím motorom pre našu dušu prahnúcu po šťastí a pokoji, a živnou pôdou pre skvalitňovanie našich vzťahov. Na to, aby sme vedeli či znovu zažili to "túžiť," potrebujeme vidieť nielen seba v pravde. A to nám dnešná doba berie. Je to niečo, proti čomu bojovať nedokážem. Ja nie som ten, kto má otvárať oči. Som ten, kto chcel ponúknuť inú cestu. Tú cestu, o ktorú nie je záujem, lebo je ešte neprebádaná, na prvý pohľad nedostatočná, riziková...?

Kto predsa len bude mať záujem, môže sa ozvať, kým som tu. Ale už nepovažujem za dôležité písať o problematike. Život nám vždy ponúka aj inú cestu, ale záleží od nás, či sme vnútorne dozreli na to, aby sme na ňu vykročili alebo o nej aspoň začali uvažovať. Potom je to o tom, akých ľudí máme okolo seba a či sme ešte ochotní hľadať ich, ak stále nemáme takých, ktorí by boli skutočnou oporou a mali čo ponúknuť.

Ak je niekto presvedčený o tom, že jeho šťastie je v homosexuálnom partnerstve, nechcem mu stáť v ceste. Idealizovať si akýkoľvek vzťah ja viac škodlivé ako prospešné, ale pre bezhlavo zamilovaného, dlhodobo trpiaceho, klamaného alebo osamelého človeka je nepredstaviteľné odopierať si to, za čím ho ťahá srdce alebo pud. Nikto sa nehrnie poznávať skutočnú lásku, až kým ho k tomu "nedonútia" životné okolnosti. A kde medzi mužmi bude sexuálny kontakt, tam sa v ich vzťahu časom spáli všetko pekné; všetko, čo mohli vybudovať, dosiahnuť, keby..., keby si nevybrali jednoduchšiu cestu.

Kiež by tu šlo len o homosexualitu, o neustále snahy a nátlaky homosexuálov na posúvanie hraníc a generovanie ústupkov voči ich aktivitám. S homosexuálnou propagandou úzko súvisí gender ideológia a nové spôsoby obchodovania s deťmi či darovania detí. Dnes už robíme nepredstaviteľne amorálne veci pod rúškom akéhosi neznámeho a nelogického vyššieho záujmu, nad ktorými len pokrčíme plecami alebo ich zo strachu z obvinenia z akejsi fóbie či intolerancie odsúhlasíme.

Na záver sa chcem poďakovať dotknutým osobám, že so mnou mali trpezlivosť. Mrzí ma, že som pre nich a kvôli nim nedokázal vybojovať viac. Pokiaľ sa niekto bude chcieť stretnúť osobne alebo mi napísať o svojom živote, vždy tak môže urobiť alebo sa o to aspoň pokúsiť. A takisto, ak niekto nájde alebo napíše zaujímavý článok k problematike homosexuality, svoju tvorbu alebo vierohodný preklad z cudzieho jazyka, mi môže zaslať ako dokument po jazykovej úprave (ospravedlňujem sa, ale nemám kapacitu dopĺňať interpunkčné znamienka či redigovať príspevky), aktuálne články iných autorov nájdené na internete zasa zaslať spolu s menom autora a odkazom. To, čo totálne odporuje morálnym princípom a poslaniu webovej stránky, samozrejme, nebude publikované.