Nie reštrikciám! Áno edukácii rodičov a učiteľov v oblasti sexuality detí bez ideologického pozadia!

09.07.2021

Pozrime sa na postoj EÚ k Maďarsku trochu inak. Pred výzvou vedieť sa vysporiadať s masívnou a v mnohých ohľadoch slepou až nelogickou LGBT+ propagandou nestoja iba Maďari alebo Poliaci.

Na prvý pohľad znie výzva v názve článku veľmi jednoducho. Realita je taká, že dopátrať sa ku kvalitným informáciám v oblasti sexuality si často vyžaduje heroický výkon. A už keď horko-ťažko získame objektívne informácie, nájdeme ľudí, ktorí ich vedia podať a dokážu viesť plodné diskusie, narazíme na nevôľu mnohých rodičov a učiteľov si tieto informácie aspoň vypočuť. Navyše médiá často rôzne takéto iniciatívy prekrútia, aby vyvolali vlnu odporu a mohli tak ďalej živiť v ľuďoch potrebné kolektívne falošné vedomie rastúcej homofóbie, ktoré je, zdá sa, jediným pohonom LGBT+ verejných aktivít a istota pri presadzovaní rôznych požiadaviek bez ohľadu na reálny základ sexuality človeka a potreby či videnie problému všetkých, nielen vybraných skupín neheterosexuálnych jedincov.

Nie je jednoduché hovoriť s dieťaťom o sexualite všeobecne, nie to ešte o neheterosexualite, či už dieťa vykazuje, alebo nevykazuje známky minoritného sexuálneho sklonu. Je dôležité vedieť, v ktorom veku čo povedať - sexuálna výchova musí byť šitá na mieru a vedená rodičom. Dnes je však dôležité s dieťaťom preberať aj tézy a obrazy LGBT+ organizovaných skupín o neheterosexualite a citlivo ich pred dieťaťom korigovať. Ešte predtým si my dospelí a rodičia potrebujeme uvedomiť, že nie je jedno, od koho bude (naše) dieťa nasávať informácie pri našom mlčaní, že aj mnohí odborníci dnes hypotézy prezentujú ako fakty a odmietajú hovoriť o ideologicky nepohodlných možnostiach a tiež si nemôžeme mýliť slepú (selektívnu, neobjektívnu) a valcujúcu propagandu s cielenou podporou.

Je nielen nevhodné, ale aj duševné zdravie a kvalitu vzťahového a intímneho života ohrozujúce, aby dieťa do 18. roku života vyrastalo na pornografickom materiáli, experimentoch alebo na homosexuálnych zoznamkách bez akejkoľvek kontroly či dozoru dospelého. Niektorí politici si myslia, že ak v ich krajine zastavia propagáciu neheterosexuality, deti si nenájdu informácie a lídrov inde. Takisto je každé dieťa schopné odkliknúť vstup na rôzne stránky potvrdením svojej plnoletosti. Akékoľvek reštrikcie sú skôr pôvodcami napätia v spoločnosti, neprinášajú riešenie, ako komunikovať homosexualitu a inú sexualitu pred deťmi skutočne otvorene, odborne, triezvo a zrozumiteľne, viesť deti k tomu, aby si z množstva informácií vedeli vybrať tie najvierohodnejšie a nepodliehali dezinformáciám. Navyše to opäť môže viesť k tabuizovaniu témy. Problémom nie je kvantum informácií ani zavádzanie detí médiami. Problémom je, že sa v tých informáciách strácajú aj rodičia alebo výchovno-vzdelávacie inštitúcie, alebo oni ako vzory sú ochotní im zverené deti formovať na "biologické zbrane" a poslušných vojakov ideológie. Toto nie je pritiahnuté za vlasy a nie je to ani sci-fi predstava budúcnosti. Deje sa to už dnes na rôznych zoznamkách pre homosexuálnu komunitu, kde sú aj nedospelí jedinci trestaní, ponižovaní, ignorovaní rovnako sexuálne orientovanými, ak čo i len trochu plávajú mimo ideologického prúdu.

Pokiaľ nebudeme informovať rodičov, tí nebudú vedieť, aký postoj k problému dieťaťa zaujať, akú formu podpory mu poskytnúť (povedať dieťaťu, že od 15. roku života môže experimentovať, aby vedelo, kým je, nie je forma podpory) a ako dieťaťu rozprávať o neheterosexualite vo veku, kedy ho začne zaujímať. Cieľom rôznych vzdelávacích a antidiskriminačných aktivít dnes už nie je to, aby "sa nikomu neubližovalo," aby sa poskytovali odpovede dospievajúcim a pýtajúcim sa deťom, ale je ním to, aby deti od útleho veku vyrastali v presvedčení, že sexualita je výlučne vrodenou modalitou a že zo všetkých neheterosexualít si titul prirodzenosti a prax zaslúži jedine homosexualita. Transsexualita si prax zaslúži tiež, ale uvidíme, či tiež dosiahne titul prirodzenosti a kto potom bude hradiť premenu na opačné pohlavie, ktorá sa dnes v niektorých krajinách deje už pri nedospelých deťoch, čo je z môjho pohľadu hrubo neetické a nevedecké. Náklonnosť k maloletým stále nezažíva zlaté časy, ale už sme v odborných kruhoch ochotní pripustiť, že ide o sexuálnu orientáciu so zakázanou praxou.

Bol som veľmi milo prekvapený, keď som sa dozvedel, že dnes dospievajúce deti na stredných školách, ktorých aktivity chcú byť nielen vzdelávacími, ale aj výchovnými, samy prichádzajú s tým, že by sa chceli stretávať a zdieľať dilemy v oblasti sexuality v skupine v priestoroch školy, nakoľko mnohé z nich ich nemôžu otvárať v rodine. Ubezpečilo ma to v tom, že škola môže byť druhou rodinou, bezpečným priestorom s učiteľmi ako náhradnými rodičmi, ak sa chce, ak sa v nej skutočne zaujímame o vnútorný svet detí a záleží nám na kvalite ich života i osobnostnom raste. Zároveň ma upokojilo vedomie toho, že nič nie je stratené a že stále sú medzi nami ľudia, ktorí nie sú posluhovačmi žiadnej ideológie, nechcú deťom nič vnucovať, a hoci nemusia disponovať kvantom vedomostí o problematike, ich prvoradým cieľom je zamerať sa na to, čo chce povedať dieťa (vypočuť a nezraniť), nie dávať mu rady z internetu bez akýchkoľvek skúseností s homosexuálnou komunitou, bez poznania vývinu sexuality, jej zákonitostí a širších súvislostí.

Ukazuje sa teda, že nutne potrebujeme zaviesť vzdelávacie kurzy ohľadom výchovy a sexuality tak pre rodičov, ako aj pre učiteľov, pretože deti si nielen v tejto citlivej téme, ktorá nie raz môže byť príčinou bolesti dieťaťa v rodine, alebo ktorou si dieťa nevhodným uchopením samo môže spôsobovať bolesť či rôzne komplikácie zaslúžia kvalitné, objektívne informácie overené praxou, nie lacný obsah článkov či reklamné spoty, ba dokonca zasievanie nenávisti a krivdy do srdca mladého neskúseného človeka, ktorého vnútro je i bez toho nie raz v plameňoch neistoty, bolesti, strachu, hnevu a pochybností.

Málokto si uvedomuje, že tieto aktivity sú preventívne v dvoch stupňoch. Prvý stupeň hovorí o tom, že nezranená identita dieťaťa môže vnímavému dieťaťu zabezpečiť aj zdravý vývin sexuality. V tomto prípade by rodič mal byť informovaný pred počatím prvého dieťaťa, nakoľko nezvratné procesy v duši dieťaťa môžu nastať už v prvých rokoch jeho života. Druhý stupeň hovorí o tom, že chránime dospievajúce potenciálne homosexuálne dieťa pred zranením kvôli nepochopeniu, neprijatiu jeho stavu, odmietnutiu ho sprevádzať a vychovávame deti, ktoré ako heterosexuálne nielen že nebudú nikoho šikanovať kvôli inakosti, ale budú tiež ochotné pomáhať napĺňať potreby a podieľať sa na liečbe, riešení aj prevencii vzťahových zranení homosexuálnych jedincov práve kvalitnými vzťahmi a silnými emocionálnymi väzbami s nimi. V tomto prípade by mal byť rodič informovaný v prvých rokoch života dieťaťa bez ohľadu na to, akým smerom sa vyvinie jeho sexualita.