NIE interrupciám na gynekologicko-pôrodníckych oddeleniach!

Ak štát nie je schopný svojou legislatívou odstrániť interrupčné zákroky z gynekologicko-pôrodníckych oddelení ich zákazom, mali by sme ako národ presadzovať ich odstránenie z nemocníc, pretože tam nemajú čo robiť. Umelé prerušenie tehotenstva (UPT) zdravej ženy a zdravého plodu je usilovanie ženy proti životu novej ľudskej bytosti a choro by sme ho mohli prirovnať k estetickému zákroku (žena nechce mať veľké brucho ani "parazita" v sebe, ktorý jej bude kradnúť pár mesiacov pohodlie a pri ktorom by nevedela, čo s ním má po pôrode robiť - hoci ako príliš mladá, chudobná alebo osamotená môže dieťa ponúknuť na adopciu, čo už ale také pohodlné nie je, vyžaduje si to zrelosť myslenia, obetu a vytrvalosť).

UPT z tzv. zdravotnej indikácie sú takisto veľmi diskutabilné. Často sa dejú na nátlak ženy, hoci je vysoká pravdepodobnosť toho, že sa dieťa narodí zdravé, že postihnuté dieťa zomrie prirodzene až po pôrode, alebo že žena v zdraví prežije tehotenstvo aj pôrod. Chýbajú nám silné osobnosti a morálne vzory, čo vidíme aj na správaní a rozhodnutiach masy ľudí. Chceme sa čím skôr zbaviť problémov, pretože nedokážeme niesť ich bremeno a často sa s ním ani nemáme s kým podeliť.

V prvom rade by som pre ženy túžiace po interrupcii navrhoval navštívenie psychológa alebo psychiatra, pretože ony často potrebujú pomoc. Dokonca by som to uložil ako povinnosť, pretože ich situácia má vždy riešenie, a to riešenie nemusí byť vždy také radikálne. Psychické následky a trauma z UPT, resp. uvedomenie si skutku naplno sa objavujú neskôr (po odznení aktuálnych problémov alebo po zmene myslenia), kedy je situácia už nevratná. Niekedy stačí vľúdne slovo a vyjadrenie podpory. Ďalší problém je tlmené až žiadne svedomie lekára, ktorý si vymýšľa alebo preceňuje diagnózu, aby bol zákonný dôvod vykonať interrupciu. Je to korektné voči žene, voči sebe, voči poslaniu lekára? Kam by sme došli, keby lekár plnil všetky požiadavky pacienta za odmenu? Dokonca mnohé reálne diagnózy pri dnešnom medicínskom pokroku minimalizujú riziko poškodenia či úmrtia.

Určite by si naše zdravotníctvo nechcelo brať na zodpovednosť ženy, ktoré by pre zatemnenie mysle či spupnosť odmietli navštíviť odborníka na dušu, a keďže by neexistovala možnosť uprosiť a podplatiť lekára kvôli vykonaniu UPT na gynekologicko-pôrodníckom oddelení ani inde, siahali by po babských receptoch, ako s tým skoncovať a ohrozili by i svoj život. Mali by existovať špecializované interrupčné strediská, kde by sa o tieto ženy "postarali?" Je voľba menšieho zla etická? Pracovali by tam iba takí lekári, ktorí neváhajú zapredať svoju dušu a dennodenne porušovať Hippokratovu prísahu. Ale boli by to skutoční lekári? Títo "lekári" by sa odstránili z nemocníc a odseparovali by sa od lekárov, ktorí chcú osobnostne rásť a zodpovedne si plnia svoje skutočné poslanie i povinnosti za každých okolností - i bez úplatku. Tí druhí, nazvime ich vrahovia, veľmi zle vplývajú na lekárov s dušou a tlačia na nich. Oni často v strachu zo straty práce a v obave pred mobbing-om, podľahnú kolektívnemu tlaku a vstupujú do osobnej temnoty.

Tak ako pacient nemôže byť do ničoho nútený, lekári nesmú vykonať žiaden zásah proti jeho vôli, svedomiu a presvedčeniu, tak nesmie byť do ničoho nútený ako lekár, a už vôbec nie do niečoho, čo nemá nič spoločné s prevenčnými, diagnostickými alebo terapeutickými postupmi, do niečoho, čo je ospravedlňovanou vraždou a násilným zásahom do organizmu.

Uplatnenie výhrady vo svedomí predstavuje základné ľudské právo, ktoré Drgonec definuje ako právo vyhnúť sa zákonnej povinnosti v mene vyššej povinnosti, ktorú ukladá svedomie. Za ústavný základ pre výhradu svedomia je možné považovať Čl. 24 ods. 1 z. zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky upravujúci slobodu myslenia a svedomia. Výhrada vo svedomí tvorí samostatnú koncepciu ochrany osobnostnej integrity zdravotníckeho pracovníka v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti a je upravená v dvoch základných predpisoch - v zákone č. 576/2004 Z. z. o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a v zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (PZS). Právo zdravotníckeho pracovníka uplatniť výhradu vo svedomí je explicitne upravené v Etickom kódexe zdravotníckeho pracovníka, ktorý tvorí Prílohu č. 2 zákona o PZS; a to v časti týkajúcej sa výkonu jeho povolania. Zákonodarca ho upravil takto (cit.): "Od zdravotníckeho pracovníka nemožno vyžadovať taký výkon alebo spoluúčasť na ňom, ktorý odporuje jeho svedomiu okrem prípadov bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia osôb. Ak zdravotnícky pracovník uplatní výhradu svedomia, je povinný o tejto skutočnosti informovať svojho zamestnávateľa a pri uplatnení výhrady svedomia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti aj svojich pacientov."

Kým sa však "právo" na interrupciu nevykynoží z oddelení nemocníc, nikto nebude rešpektovať právo mladého lekára na výhradu svedomia, ten bude pod nátlakom, nepriamo alebo priamo - nútený robiť to, čo robia ostatní, inak stratí prácu (najmä, ak pracuje na dobu určitú), zamedzí sa mu kariérny rast a zhoršia vzťahy v kolektíve.

Či už chceme alebo nie, interrupcie sa dejú na nemocničných sálach, ale aj mimo nemocníc, na tzv. interrupčných klinikách (sú súčasťou súkromných kliník jednodňovej chirurgie). Názov "Centrum diskrétneho abortu" by bol veľmi priamy a odpudzujúci. Lepší je komerčný názov so sloganom: "Levanduľa - zbavíme vás príťaže!" To zlé sa snažíme zakryť a ospravedlniť nie preto, že to považujeme za zlé, ale preto, aby pravda nedráždila ostatných a nepripravovala o zisk. Biznis je dobre zabezpečený vtedy, ak je zlo niečím maskované, napr. dobrom v inej veci (záchrana či skvalitnenie jedného života a zničenie života iného pod jednou strechou).

Odkaz pre primárov a riaditeľov nemocníc: "Nechajte lekárov robiť ich skutočnú prácu a nerobte z nich bezcitných vrahov zabíjajúcich v mene zdanlivého dobra, t. j. väčšieho komfortu ženy, ktorá vtedy vždy viac potrebuje odborníka na dušu ako odborníka na potrat. Nerobte zo svojich podriadených a mladých kolegov ovce, ktoré musia byť kolegiálne aj vo vraždení."

Odkaz pre ženy: "Skúste porovnať bolesť matky, ktorej trojročné dieťa dnes zomrelo na rakovinu a úľavu budúcej matky, ktorá sa dnes dobrovoľne zbavila svojho nenarodeného dieťaťa. Najprv premýšľajte nad darom života, ktorý vám nepatrí, a potom konajte."

Pre učiteľov na lekárskych fakultách: "Učte medikov a mladých lekárov úcte k životu, veďte ich k osobnej pokore. Lekárska etika nemá byť pre medika nutné zlo, ale cenný základ budúcej praxe. Vedieť sa správať k pacientovi a predvídať je rovnako dôležité, ako určiť správnu diagnózu a rozhodnúť sa pre čo najviac úspešnú terapiu na prvýkrát. Chráňte a rozvíjajte integritu mladých osobností. Lekár nesmie vraždiť a správať sa k pacientom ako k nesvojprávnemu odpadu či dojným kravám!"

(článok zverejnený na pôvodnom webe 15.03.2015 o 11:38, upravený)