Nešírme ani nehltajme bludy. Rozlišujme!

05.09.2019

Sexualita človeka je predovšetkým psychická. Sexuálny akt je už len vyvrcholením túžob, emócií, komplexnej náklonnosti, očakávaní, predstáv ovplyvnených vzťahom k sebe i k obom pohlaviam, naplnenosťou vo vlastnom pohlaví, sebavedomím, sebadôverou, vzťahovými a sexuálnymi skúsenosťami, traumami a sklamaniami z minulosti, ukotvenosťou osoby v tom, kým je a kam patrí..., na čo nadviažu neurohumorálne riadené fyziologické procesy. To, čo je psychické, je z veľkej časti determinované vonkajšími faktormi (a nepatrí to do oblasti biologického skúmania).

To znamená, že ide o faktory dynamické a ovplyvniteľné, nie vopred dané. To neznamená, že sexualita človeka je vecou voľby. K sexualite nás takisto nikto nevychováva, psychosexuálne sa formujeme najintenzívnejšie prvé dve dekády života a to tak, že vývin sexuality je neoddeliteľne prepojený s vývinom duše a automaticky naň nadväzuje. Nie každé dieťa je na vonkajšie vplyvy rovnako vnímavé a i to isté dieťa na ne nie je vnímavé celý svoj život rovnako (najviac v období vývinových medzníkov). Ak niekto hovorí, že sexualita môže byť dnes vecou voľby, nesprávne pomenúva nový fenomén dneška - deti sa vďaka pornu a tlaku homoideológie vo svojej sexualite a potom aj v životnom štýle niekam predčasne zaraďujú.

Nikto dnes nechce, aby niekto musel svoju sexualitu tajiť či hanbiť sa za ňu, ale zaobchádzať s ňou takto, ako je dnes pretláčané či dokonca odporúčané, nesmierne ohrozuje psychosexuálne zdravie najmä mladých ľudí a nedovolí im ani počkať, ani skúmať, ani rozlišovať, ani poznať samých seba, ani mať istotu v tom, kým sú a kam patria. To produkuje vnútorný chaos, nestabilitu a rozpad vzťahov.

Výber sexuálneho partnera pri zvieraťu je len o posúdení vonkajších znakov či zručností (zrakom, sluchom), čuchom detegovanej a mozgom vyhodnotenej pripravenosti na párenie, po čom sa prípadne spustí inštinktívny automatizmus spojený s kopulačným pudom. Ten sa môže vybaviť zásahom prostredia alebo nejakou patológiou aj pri nesprávnom objekte. Väčšinou však to, čo vnímame ako homosexualitu, je evolučná stratégia (zvyšujúca úspešnosť oplodnenia alebo prežitia potomkov, alebo vlastného prežitia), orgazmická hra alebo akt zmierovania či upevňovania svojho postavenia v hierarchii. Pri zvieratách, nech by ich správanie bolo akokoľvek presvedčivo homosexuálne, nikdy nešlo a nikdy nepôjde o skutočnú ľudskú homosexualitu.

Ján Poľa