Nenechajme si v cirkvi nič diktovať alebo rovno z nej vyžeňme nepriateľov?

19.07.2020

Nakoľko pod článkom 

Nenechajme si diktovať v Cirkvi cudzie predstavy. "Pápežka" Anna?

nie je možná diskusia, dovolím si na neho aspoň takto stručne reagovať. 

Reagovať by sa dalo na kadečo, ale zameral som sa hlavne na tieto vyjadrenia:

"V Cirkvi sa čoraz častejšie ozývajú hlasy, ktoré požadujú, aby katolícka Cirkev prehodnotila svoj postoj k homosexualite. Argumentuje sa tým, že aj homosexuáli sú ľudia a necitliví prístup k homosexuálom zo strany jednotlivých cirkví si vyberá na duševnom zdraví homosexuálov krutú daň."

"Ale jednej veci nerozumiem. Prečo homosexuálni katolíci nevystúpia, z katolíckej Cirkvi, ktorá ich /podľa ich vlastných slov/ svojím netolerantným spôsobom depce, démonizuje, tabuizuje, demagogizuje zažitými stereotypmi a predsudkami, takže si vyberá na ich duševnom zdraví krutú daň? Prečo sa nestanú členmi iných denominácií, ktoré majú k homosexuálom, lesbám, transgender ideológii či adopcii detí homosexuálnymi pármi diametrálne odlišný prístup ako dnes katolícka Cirkev.

Alebo ešte lepšie, prečo si nevytvoria vlastnú cirkev s celou hierarchiou, dogmatikou, učením o láske a tolerantnosti, úzko prerastenej s enviromentálnymi praktikami? Je totiž podstatne jednoduchšie a rýchlejšie založiť si vlastnú cirkev, ako čakať dovtedy, kým katolícka Cirkev homosexuálnu agendu prijme."

V západnej spoločnosti je už bežné, že vznikajú rôzne dúhové odnože učenia konkrétnej cirkvi. Ale častejšie dochádza k triešteniu tej ktorej cirkvi práve na tejto téme. Odídenci s inými postojmi potrebujú byť v spoločenstve a utiekať sa k Bohu i naďalej. A či to už bude nová registrovaná cirkev alebo len neoficiálne odlúčené spoločenstvo v rámci jednej cirkvi, je asi jedno. Problém v materskej cirkvi sa tým nerieši, iba sa rozštvrtí a v každej časti to vybuchne v inom čase. Explózie síce budú miernejšie, ale v konečnom dôsledku spôsobia rovnakú nejednotu a chaos ako jeden masívny výbuch.

Článok pripadá asi väčšine kresťanom "v pohode," no mne taký nepríde. Celkový dojem z neho - My by sme vám radi pomohli, máme vás radi, ale hlavne pre vás bude jednoduchšie, ak si pôjdete vlastnou cestou. My sa meniť nemusíme a vy sa do kože aj tak nikdy nebudete chcieť vmestiť. My sme pravoverní, vy chcete byť odpadlíci.

Ja by som sa skôr opýtal, aký obraz o cirkvi propagujeme svojím správaním a či v nej podľa neho je naozaj dosť miesta pre všetkých.

Článok jednak zatvára dvere pred dialógom kvôli tomu, že by mohol byť zložitý a nekonečný. A potom vyháňa "iných" ľudí z priestoru, ktorý im nepatrí, ak s ním nie sú spokojní. Lenže cirkev je aj pre tých s iným názorom a iným žitím svojej homosexuality. Dôležité je, aby sa obe strany naučili vedľa seba žiť, rešpektovať sa a aby sa z Písma neurobila kniha mýtov a relativizmov. 

Inými slovami - ja ako kresťan nemôžem inému kresťanovi vyčítať to, čo robí a pripomínať mu, čo je správne - najmä ak som pre jeho dobro neurobil nič a objektívne morálne sa ani nemám stavať do pozície smerujúceho a pretvárajúceho niekoho iného. A ja ako osoba, ktorá odmieta učenie cirkvi, by som nemusela toto učenie prezentovať ako objektívne zlé, škodlivé a diskriminujúce, kým cirkev nepristúpi na moje požiadavky. 

Cirkev je často hodnotená cez správanie kléru a laikov, no, žiaľ, ani spoločnosť, ktorá ma zamestnáva a dáva mi živobytie nemôžem hodnotiť ako celú zlú iba preto, že práve ten môj kolektív je nepodarený alebo iný zamestnanec z inej pobočky si o sebe myslí, že je hovorca centrály. Áno, z pohľadu dotknutého človeka, pokiaľ mu existencia v cirkvi spôsobuje utrpenie, má právo odísť a nikto mu to nemôže zazlievať, ale nikto zvnútra mu to nemá servírovať ako najlepšiu možnosť pre neho, pretože to nebude najlepšia možnosť pre neho, ale pre tých, ktorí sa považujú za správnych kresťanov.

Možno podľa litery ako kresťania vieme, čo je správne, ale čo z toho, ak tak nežijeme v tých istých alebo iných oblastiach života? Pokiaľ tak žijeme, nepôsobíme dvakrát šťastne a tým pádom ani nemôžeme zaujať inak ako moralizovaním... Je veľmi málo autentických a skutočne šťastných kresťanov so zdravým myslením a prístupom k Bohu, životu a iným ľuďom.

Ja by som skôr chcel ľudí pozvať k budovaniu takého prostredia cirkvi, ktoré bude otvorené aj pre tých, ktorí sa rozhodli inak, aby sa títo ľudia už nemuseli preventívne brániť, útočiť ako zranení cirkvou alebo unikať. Nemyslím si, že je správne meniť Písmo či tradíciu cirkvi, zdôrazňovať jednu skupinu hriechov či štýlu života a niečo iné bagatelizovať, ale skúsenosť ukazuje, že je potrebné sústrediť sa na to, čo nás spája, rešpektovať to, čomu veríme a viesť dialógy či diskusie s nesmiernou úctou, akoby sme svoj čas venovali niekomu, kto je nášmu srdcu blízky. Sám som sa viackrát nechal uniesť manipuláciou, prekrúcaním, klamstvami o mne, ponižovaním, posudzovaním a averziou ľudí voči mne či mojim názorom, ale toto cesta nie je. Spoločná cesta predpokladá vzájomné a vrúcne odpustenie (obe strany si máme čo odpúšťať) a začať sa na toho druhého dívať s väčšou láskou, úctou a pochopením.