Neboj sa, len ver!

28.06.2018

Mk 5, 21-43

Zdá sa, že volanie k Bohu je občas ako krik uprostred púšte. Modlíme sa a žiadame o pomoc, no vyzerá to tak, že na druhej strane nás nikto nepočuje. Pomaly nadobúdame pocit, že na nás Boh zabúda. Všade navôkol počujeme mnohé svedectvá ľudí, ako Boh vyslyšal ich modlitby, uzdravil ich z ťažkých chorôb, vyviedol z ťažkej finančnej situácie, či napravil ich rodinné alebo iné vzťahy. Tak prečo práve nás Boh nepočuje?

Jairus sa musel cítiť podobne. Žiadal Ježiša o pomoc. No po ceste sa Ježiš zastavil pri žene, ktorej už dvanásť rokov nikto nevedel pomôcť. Dcéra mu umierala, no Ježiš spokojne plnil prosby iným, akoby naňho úplne zabudol. A keď mu oznámili, že mu dcéra umrela, jeho nádej úplne pohasla. No Ježiš ho uisťuje a hovorí: "Neboj sa, len ver!" Túto vetu Ježiš adresuje každému z nás.

V knihe proroka Jeremiáša sa píše: "Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami - hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej." Boh nás uisťuje, že nás sprevádza, aj keď to necítime, a že nás počuje, aj keď sa to nám nezdá. Vždy vníma našu modlitbu, no občas pre nás má lepšie riešenie, ako si dokážeme sami predstaviť.

A nech by sa nám v živote stalo čokoľvek, vždy si spomeňme na Ježiša a jeho slová: "Neboj sa, len ver!"

Pavol Z.