Na Slovensku už dávno nie je iba Linka Valentín

18.11.2017

Možno si nedávno počul od kňaza na spovedi, že existuje Linka Valentín a môžeš si ju vyhľadať na internete. Alebo ti modliaci sa ľudia pred nemocnicou strčili do ruky leták (ako sa to stalo mne) s rôznymi linkami pomoci, medzi ktorými si, kývajúc hlavou, našiel aj e-mail na Linku Valentín. Je tomu tak preto, lebo mnohí nevedia, že už existujú aj iné združenia či jednotlivci, ktorým záleží na životoch osôb s homosexuálnymi sklonmi a ktoré sa usilujú nepoužívať slovo "pomoc." Vždy sa hľadá spôsob, ako sa približovať aj k tejto komunite ľudí a skutočne napĺňať ich potreby. Spôsob, ktorý ide s dobou a nezaspal pri svojom zrode. Vytvára sa niečo nové, či už pre mužov alebo pre ženy. Ide o podporu a možnosť vytvorenia skupiny, spoločenstva. Ide o veriacich ľudí, ktorí sa nezameriavajú na sexualitu človeka, ale na budovanie spoločenstva a priateľstva. Príkladom je Priestor prijatia - nielen modlitbové spoločenstvo, kde je možné zažiť prijatie aj v rámci Katolíckej cirkvi a dozvedieť sa o ďalších aktivitách.

Dotknuté osoby sa skôr dostanú k medializovaným združeniam, ktoré sa len tvária, že poskytujú skutočnú morálnu podporu a snahu o zachovanie, ochranu a rozvoj integrity iného človeka. Sú to české weby pre gayov a lesby v Čechách a na Slovensku a rôzne pro-gay organizované skupiny, napr. Inakosť, Gay Christians, Q-centrum a i.

Úplne bez podmienky konkrétnej sexuálnej preferencie, vierovyznania, sexuálneho či partnerského života, sú skupiny OrareM alebo aj iné nezávislé skupiny, ktorých vznik, organizácia a realizácia stretnutí je v réžii konkrétnych ľudí v konkrétnom meste. Jednoducho nie je možné čakať, že iný bude tvoriť, pozývať a ty sa pravdepodobne ani nepridáš, lebo konkrétne toto nebude pre teba. Najlepšie ti bude tam, čo aktívne pomôžeš vytvárať a nie tam, kde musíš pasívne prijímať vraj roky zabehnuté a fungujúce. Každý človek môže dávať návrhy, tvoriť nové či vylepšovať pôvodné (pokiaľ ti niekto umožní zasahovať do pôvodného a ty predsa len nie si horúca hlava a tvrdohlavý človek). Kritizovať či pasívne čakať na niečo, by bolo asi najjednoduchšie. Členovia každej budúcej skupiny stretnutí sa potrebujú nájsť a zmobilizovať (vytvoriť si tajnú g-mailovú alebo facebookovú skupinu a nájsť útulné miesto na spoločné príjemné osobné stretnutia). Inak by predsa skupina nebola nezávislá a svojpomocná. A keby sa málokomu do niečoho chcelo, nemala by ani zmysel.

Niekto by mohol povedať: "O čom točíš? Načo by sa mali homosexuáli a bisexuáli stretávať?" Stretávať sa vždy znamená nechcieť sa izolovať a podľahnúť sebaklamu, chcieť vnútorne rásť, skvalitňovať svoj život pravidelným pravdivým pohľadom na seba, očisťovaním sa od škodlivých nánosov, pozorovaním, premýšľaním nad vecami, úprimným vyjadrovaním emócií, autentickým napĺňaním potrieb, spätnou väzbou a motivovaním sa inými. V skupine sa nemusí vždy len rozprávať, môže sa robiť čokoľvek (relax, práca, šport, hra...).

Už dávno neplatí to, že homosexuálne osoby v partnerstvách sú nepriatelia. Rásť môžeme všetci, bok po boku, ale tí v partnerstvách sa potrebujú naučiť rešpektovať ostatných, ktorí sa rozhodli inak (možno pre Boha, službu iným) a je vítané, keby ich v tomto rozhodnutí či presvedčení dokázali i podporovať. Opak čakať nemôžu, nakoľko je to pre niekoho proti jeho osobnému a/alebo náboženskému presvedčeniu. Vtedy ale môžu čakať priateľstvo, toleranciu, ochotu poznať, počúvať, zdieľať a podporovať v iných veciach. Úctu si ani v katolíckych kruhoch nikto nevydobyje len tým, že (navonok) nemá alebo nechce mať partnera. Straty úcty a rešpektu sa nikto nedočká kvôli tomu, že má partnera, ktorého miluje. Stratiť úctu a rešpekt ale môže každý, kto sa správa obmedzene, fanaticky, infantilne, je sexuálne a inak neovládateľný a pod. Takýto človek potrebuje najprv pomoc (ošetriť akútny stav - precitnúť, vidieť seba v pravde a možnosti, ako dosiahnuť zmenu), aby vedel existovať sám o sebe i v akejkoľvek skupine zdravo (potrebuje sa naučiť vyjadrovať emócie a napĺňať potreby autenticky). V skupine je okrem mlčanlivosti dôležité jedno zásadné pravidlo, bez ktorého sa nikam nepohne - každý musí zhodiť svoje masky a zabudnúť na potrebu vládnuť či ovládať.

Je iba v rukách dotknutých, čo vznikne, ako to bude fungovať, kto bude pozvaný a či vôbec má vzniknúť niečo, o čom nemusí vedieť celé Slovensko, ale pre každého člena lokálnej skupiny to bude celým svetom. Spoločne tomu dáte podobu, presne takú, akú ju chcete mať a nemusíte to robiť ani vedome či kontrolovane.

Osobne mám mnohé výhrady voči Linke Valentín, ale moji kamaráti či známi sa zúčastňujú jej aktivít a takisto si uvedomujem, že na východnom Slovensku už hotových aktivít so zázemím nie je veľa (jedine sa zapojiť do iného programu nesúvisiaceho s homosexualitou, kde ale skupina, bohužiaľ, nemusí byť pripravená počuť a prijímať homosexualitu a rôzne problémy s ňou spojené). Tam, ako aj v iných častiach Slovenska, sa žiada mobilizácia ľudí, ktorí potrebujú zažiť vo svojom živote niečo nové, vystúpiť z nekonečného kruhu. Heslo nie je: "Spája nás homosexualita!" ale "Skupina nám pomáha poznávať a prijať vlastnú identitu, uzdravovať vnútro, odhaľovať zakopané či skryté talenty a silu ďalej na sebe pracovať s nádejou a úsmevom." Raz sa mi podarilo vymyslieť aj vtipné motto: "Nikto z nás nie je osve normálny, ale spolu sme najnormálnejší." :-)

Nikto nechce riskovať, že jeho príbeh či vnútorné rozpoloženie bude pre poslucháčov desivým a odpudzujúcim príkladom. Takisto nikto nepotrebuje zažiť od iných pritakávanie na niečo, čomu nerozumie. Musí byť vytvorený bezpečný priestor zabezpečený nielen prijatím, ale aj nevynášaním zo skupiny (čo je pre nás Slovákov asi najťažšie splniteľná podmienka). Prijatie neznamená, že naše stretnutia budú vždy len o vyjadrovaní a prijímaní smútku, bolesti, nemohúcnosti. To by dlho nikto nevydržal. Potrebná je aj nádej a skutočná radosť (chuť posúvať sa dopredu, prijať a odovzdať lásku - nie žiadostivosť ani závislosť, ale i niečo nové pre seba a skupinu) viacerých členov skupiny, ktoré sa prenesú i na ostatných. A ak neveríš v samoregulujúcu silu a dynamiku skupiny, najprv ju skús zažiť (pokiaľ do toho pôjde každý naplno a úprimne, a budete spoločne pracovať na negativizme či častej bolestnej alebo zúfalej atmosfére, zažiješ to)! :-) Takisto sa pokús ísť v priateľstve až na doraz - daj do toho všetko, lebo v ňom je väčší poklad, ako si o tom možno negatívnymi skúsenosťami presvedčený, a je to jediná perspektívna odpoveď na tvoju samotu. Ono sa v skutočnosti od partnerského vzťahu líši len tým, že vynechávate erotické prejavy. Ničím iným.