Moje bremeno je aj Ježišovým bremenom

Na konci 11. kapitoly Matúšovho evanjelia sa dočítame, že máme na seba vziať Ježišovo jarmo a učiť sa od neho, lebo je tichý a pokorný srdcom; a nájdeme odpočinok pre svoju dušu. Ježišovo jarmo je totiž príjemné a jeho bremeno ľahké.

Ak vnímame jarmo ako ťažobu, nedáva to veľký zmysel. Ale ak vnímame jarmo analogicky k jarmu ťažobných či hospodárskych zvierat v minulosti, potrebujeme ho vnímať ako pomôcku, ktorá chránila telo, šetrila sily, smerovala a odľahčovala. Tak ani Ježiš nedovolí, aby nám naše ťažoby spôsobovali obrovskú bolesť, aby sme kvôli nim vybočili z cesty alebo na nej padli a viac sa už nepostavili. Potom už dáva zmysel aj tá druhá časť - že s Ježišom sa to zvláda ľahšie, ako by to bolo bez neho, hoci pôjde o rovnaký problém. Je ešte jeden dôvod, prečo to ide ľahšie - pretože on je tou druhou bytosťou, ktorá položila svoju hlavu do nášho jarma a ťahá "náklad" spolu s nami.

Toto pre nás môže byť povzbudením, že tak ako Ježiš urobil a stále robí pre nás naše bremeno ľahším, aj my môžeme odbremeňovať iných ľudí. Nepotrebujeme na to žiadne tituly ani veľké múdrosti či slová pochopenia. Stačí vložiť sa do toho jarma a niesť ho aspoň časť cesty spolu s tým druhým.