Láske sa treba učiť - objavovanie sexuality pre deti do siedmych rokov?

Súhlasím s tým, že štvorročné až sedemročné deti potrebujú mať posilňovanú vlastnú identitu, zažívať kvalitné vzťahy a emocionálne väzby.

Nemyslím si, že sa pred predškolákmi a prvákmi na základnej škole má otvárať téma sexuality ako takej, a to v tom prípade, ak dieťa nebolo konfrontované s erotickými obrazmi, príbehmi, narážkami až pornografickým materiálom priamo alebo sprostredkovane cez rovesníkov či starších a nebolo ani svedkom sexuálnej aktivity rodičov. Treba tiež brať do úvahy, že každé takéto dieťa môže byť potenciálnou obeťou sexuálneho zneužívania a zastrašovania (napr. členom rodiny). Je však na rodičoch, aby pred dieťaťom nevolili oslavu, ale ani démonizovanie sexu a iných erotických aktivít. Na to, aby som ako rodič zistil, či sa niekto nedotýka pohlavných orgánov dieťaťa alebo sa pred ním "nehrá" so svojimi nepotrebujem dieťaťu prednášať o sexe a predčasne v ňom vzbudzovať zvedavosť, ale môžem sa ho to priamo opýtať s tým, že mi to musí povedať za každú cenu, keby sa to náhodou dialo, vysvetliť mu, že nikto nemá právo s ním takúto činnosť vykonávať, nemá právo ho v tomto zastrašovať ani zaviazať mlčaním.

Myslím si, že do veku siedmych rokov života stačí, že dieťa vie, že už teraz disponuje v budúcnosti plne funkčnými pohlavnými orgánmi (teda že tieto orgány budú mať aj inú funkciu, hoci teraz ešte o nej nevie a nemusí vedieť), ktoré sú už teraz súčasťou jeho identity, odlišujú ho od opačného pohlavia a nemusí sa hanbiť za žiadne zmeny, ktoré sa v rámci nich udejú ani sa ich báť.

Po siedmom roku života je dôležité deťom vysvetliť pubertálne zmeny, ktoré sa o pár mesiacov až rokov začnú diať (u dievčat totiž môže fyziologická puberta nastúpiť už v ôsmom roku života a u chlapcov v deviatom až desiatom roku života). Až vtedy by sa deťom malo začať hovoriť o základoch sexu (prečo sa tie pubertálne zmeny dejú a aký majú význam v dospelosti), sexuálnej orientácie - primerane veku a mali by to robiť iba rodičia. Partnerskú lásku zvyčajne deti odčítajú od správania rodičov, ale treba im hovoriť o tom, že láska, akú vidia a vnímajú má aj svoju intímnu fyzickú podobu vyjadrovanú bozkami, objatiami až spojením pohlavným orgánov. Toto spojenie je tretej strane zahalené (aj deťom) ako najintímnejší akt lásky.

Predovšetkým je potrebné deťom vysvetliť to, že hoci budú v puberte schopné pohlavného aktu, ešte nebudú vnútorne pripravené tento akt spojiť s partnerskou láskou v emocionálnej zrelosti a že pozitívne city, ktoré budú prežívať k svojim prvým láskam ešte nebude zrelá láska fyzicky dospelých ľudí ochotných prijať a vychovávať dieťa i napĺňať potreby toho druhého.

Je potrebné podávať tieto informácie veľmi citlivo, aby sme dieťa nezranili, aby ich dieťa nepochopilo ako svoju menejcennosť (asi nie som dosť dobrý/á, neviem milovať...), prílišnú či nanucovanú odlišnosť (nemôžem robiť to, čo robia ostatní) od rovesníkov, ktorí koncom puberty už bežne zažívajú so svojimi "láskami" pohlavný styk.

Dieťa sa potrebuje naučiť vnímať iné vedenie rodičov a z neho plynúcu vlastnú inakosť ako výhodu, predpoklad kvalitnej formácie, vzniku vzácnych osobnostných kvalít, nie ako svoj hendikep. Takisto je potrebné dieťa nenechávať v mylných predstavách o vzťahoch, sexe, láske, ktoré získava cez filmy, seriály, videá a rovesníkov, najmä pri všetkom tom, o čom rodič nemá prehľad ani nad tým nemá kontrolu. Máme viesť dieťa k otvorenosti a úprimnosti, nech v sebe nepotláča to, čomu nerozumie, čo ho prekvapilo, zneistilo a nech nenadobudne pocit, že lepšie sa objavuje mimo korigujúceho vplyvu rodičov.

(Poznámka: Názory iných nájdete v článku na Postoji.)

Napriek vyššie uvedenému, rodičia sami rozhodujú o tom, akými knihami sa budú riadiť pri výchove svojich detí. Slovenská Katolícka cirkev sa potrebuje naučiť nie zakazovať, ale vecne kritizovať a ponúkať riešenia, byť iniciatívnejšia. Pokojne sa mohla vydať kritika knihy, ale nie zákaz. Nemôžeme ľudí strašiť ani z nich robiť ovce. Ideálne by bolo, keby sme sami vytvorili orientačné postupy pre rodičov, ako sa postaviť k otázkam sexuality a ako ich pred dieťaťom odkomunikovať. Rodič sám vie, kedy je ten správny čas. Toto nemôžu odporúčať autori kníh, ani škola nemôže preberať iniciatívu skôr, ako je to vhodné. Škola však má nielen vzdelávať, ale aj mravne vychovávať. Vo veciach sexu a sexuality potrebujeme rešpektovať individuálny prístup v láskyplnom vzťahu a povzbudzovať rodičov k tomu, aby oni boli tými, ktorí budú dieťa citlivo a postupne vovádzať do sveta dospelých aj v intímnych otázkach.