Kritika Patarákových prístupov k homosexualite a vyjadrení o homosexualite

04.09.2018

Terapeuta Michala Pataráka netreba špeciálne predstavovať. Je to osobnosť, ktorá sa vo svojom blogu netají tým, že o homosexualite má čo povedať.

Dlho som premýšľal nad tým, či sa vôbec do kritiky pustiť, ale, napokon, prečo nie. Nebude to však len kritika, nakoľko nie je možné, aby sa vám nič nepáčilo na tvorbe niekoho alebo samotnom tvorcovi. Pán doktor Michal Patarák má moju úctu, rešpekt a veľmi si ho vážim. Asi najviac zo všetkých aktivistov, ktorí svojimi vyjadreniami verejne podporujú homosexuálov k boju podľa vzoru západných krajín. Zrejme s označením "aktivista za práva homosexuálov" nebude súhlasiť, ale takto jeho horlivosť, ktorá nemá nič spoločné s jeho odbornosťou, pôsobí. Páči sa mi aj jeho tvorba mimo témy homosexuality. Veľmi dobre vieme, že odborník na homosexualitu na Slovensku nie je nikto, no každý by mohol využiť svoje tituly a postavenie a pasovať sa za neho. Pokiaľ ale viem, pán doktor sa verejne za odborníka na homosexualitu nepasoval. Musím sa priznať, že jeho osobnosť a charizma ma fascinujú. Fascinuje ma jeho systematická práca, vytrvalosť a taktika získavania si najmä mladých ľudí. Má môj veľký obdiv za to, ako si dokázal získavať konzervatívnych kresťanov a po tom, ako si získal ich dôveru a status kresťanského terapeuta, zmenou taktiky oslovil liberálnych kresťanov i ateistov. Nezabudol pri tom na homosexuálne orientovaných, ktorých na Slovensku nie je málo a verejná mainstreamová podpora ktorých sa vždy zíde. Istota, s akou prezentuje svoje pohľady, používanie vedeckých výstupov, práca s dušou človeka, spoluúčasť na jej bojoch, sú v jeho podaní jedinečné a v spojení s jeho titulmi a členstvom v Slovenskej psychiatrickej spoločnosti sú veľmi silnou zbraňou, ktorú sa pri homosexualite rozhodol použiť ako vážený a empatický záchranca ukrivdených homosexuálnych kresťanov i ateistov. Bol som na jednej jeho prednáške o výchove a sexualite. Pritiahol pozornosť mladých ľudí sebaistým vystupovaním, hranou skromnosťou, jednoduchosťou a nenásilným humorom, a hoci dokopy som sa o problematike nič nedozvedel, to, ako sa hral so slovami, obrazmi, bolo neuveriteľné. Pán doktor má ten dar, dar ťahať za sebou masy ľudí. Je to osobnosť v pravom slova zmysle, ktorej neprítomnosť by sme mnohí pocítili a ktorý v iných oblastiach urobil a robí veľa dobrého. Najviac si pána doktora v jeho článkoch vážim za to, že chce nášmu národu v mnohých problematikách otvárať oči, nechce, aby sme sa nechali manipulovať nikým a ničím, a v jeho podaní ani cirkvami či náboženstvom.

Blížim sa k podstate svojej kritiky. Nekritizujem pána doktora ako osobnosť, za vyjadrenia k mnohým iným témam a za jeho prácu, ale za to, ako slovenskému národu podáva informácie o homosexualite, bez upozornenia typu: "Som síce odborník, ale nie na homosexualitu." Rád sa díva, ako pri ňom iní zhltnú všetko aj s navijakom.

Obávam sa, že o homosexualite z vlastných skúseností a pozorovaní naozaj nevie takmer nič, iba kopíruje či odovzdáva tvrdenia pseudovedcov - mimochodom, nie terapeutov - ktorí sa iba domnievajú, a to iba v záujme pro gay politických a mimovládnych skupín (alebo, ak chcete - homolobby), ktoré potrebujú udržať verejnú mienku o homosexualite, inak by sa zrútili politické a ekonomické systémy mnohých krajín. Je však možné, že len nechápe alebo nechce pochopiť, ako "poctivo" i "pocitovo" sa už desaťročia robí veda pri homosexualite.

Nakoľko homosexualita prestala byť diagnózou za vedecky neštandardných okolností a podmienok, považujem za neseriózne rôznym spôsobom brániť poznaniu odborníkmi, ktorí nie sú odborníkmi na homosexualitu a ktorých vyjadrenia by mohli laikov zavádzať už len z titulu ich medicínskeho či psychologického vzdelania. Upozorňujem, že o homosexualite sa na medicíne ani na psychológii neučí a terapia homosexuality sa na Slovensku nevykonáva! Naši slovenskí terapeuti a psychológovia väčšinou nemajú šajnu o tom, čo je homosexualita.

Viac by som si pána doktora pri vyjadreniach o homosexualite vážil, keby sám urobil nejaký výskum a pozdieľal sa s psychoanalýzami a kazuistikami osôb s homosexuálnymi sklonmi, aby takto úspešne vyvrátil to, čo tvrdia terapeuti, ktorí s homosexuálnymi jedincami pracovali celú svoju terapeutickú prax, a ktorých výstupy náš pán doktor úspešne ignoruje.

To, že sa snaží hovoriť o homosexualite z teologického hľadiska, a celkom scestne, ma presvedčilo o tom, že potrebuje "bojovať" a využiť všetky dostupné prostriedky. Vie, ako ísť na Slovákov, ktorí sa radi nechajú kŕmiť autoritami s atraktívnymi titulmi. Každý dobrý terapeut vie, ako na človeka a potrebuje si dávať obrovský pozor na to, aby jeho výstupy napokon neboli manipuláciou - dostať ľudí tam, kde ich mať chcem, hoci v dobrom. Naozaj nemám pocit, že by vážený člen inteligencie slovenského národa, chcel ľuďom ukázať obe strany mince a ponechať na nie hlúpu Slovač, nech sa sama rozhodne, čomu uverí.

Vždy ma zaujímal skutočný motív pána doktora zaoberať sa homosexualitou nie ako odborník, ale ako laik, a tým možno miasť ľudí. Motívom môže byť prosba známych a priateľov, ktorí sa obracajú aj na známe a vplyvné osobnosti, aby tie bojovali za nich. Možno osobná nespokojnosť so smerovaním konzervatívneho či "prekatolicizovaného" Slovenska, a možno potrebuje práve tú konzervatívnu časť národa z času na čas "prefackať," umierniť, provokovať, a popri tom nasýtiť aj svojich priaznivcov, nakoľko aj sám ho poznám ako majstra slova, trochu šoumena, trochu bohéma, ktorý si neuveriteľne užíva každých svojich 5 minút slávy od svojich fanúšikov.

Niektorí spájajú jeho "boje" s tým, že možno sám niečo podobné prežíval alebo prežíva. To si však nemyslím a do jeho súkromia sa ani neopovážim liezť.

Nuž, prečítajte si niekedy jeho výstupy o homosexualite a posúďte sami. Opäť iba môj skromný názor, ale myslím si, že pokiaľ sa pána doktora homosexualita netýka, pokiaľ sa jej ako odborník nevenuje, lebo terapii homosexuality sa ani venovať nemôže, a takisto ak ako iba posúvač informácií chce odovzdávať iba informácie z jednej strany, nie je to korektné.

Pre mňa naďalej zostáva nezastupiteľnou slovenskou osobnosťou, ktorá svojim výstupmi nepriamo hovorí, že terapeutom je do homosexuality holé nič, a predsa sa o nej vyjadruje, a čo je horšie, prekrúca to, čo o homosexualite hovoria cirkvi i Písmo, a predsa sa netají tým, že je kresťan. V podstate iba vychádza z utkvelej predstavy o vrodenosti homosexuality, čo teologicky znamená, že ju vyprodukoval sám Boh. Napriek komplikovanosti jeho textov, sa z nich toto dá vyčítať. Obávam sa, že využíva status kresťana a terapeuta pre svoje vyjadrenia o homosexualite a ohýba ich podľa toho, ako sa mu to hodí, alebo ako sa to hodí liberálom či pro gay propagande. Tieto slová pre neho môžu byť cťou, nie kritikou, ale za toto si ho vážiť nebudem. Vážim si človeka, ktorý sám prispieva k hľadaniu a nachádzaniu pravdy, informuje o situácii homosexuálov, ich problémoch a potrebách na Slovensku pravdivo a objektívne, a nebojí sa držať smer napriek strate popularity.

Radšej sa poďme rozprávať o skutočných príbehoch, potrebách a problémoch osôb s homosexuálnymi sklonmi a netvárme sa, že existuje len skupina, ktorá sa cíti cirkvami a spoločnosťou ukrivdená a žiadne iné problémy nikdy nemala a ani nepotrebuje riešiť.


Niečo podobné vyprodukovali pred pár rokmi ďalší naši "odborníci" na homosexualitu - Jozef Hašto, Martin Hollý a Petr Weiss, za vyjadrenia ktorých sa hanbím dodnes.