Komunitný sex a hejteri pod článkami

10.02.2021

Článkami na Postoji o homosexuálnych kňazoch alebo oznamom o zvláštnych praktikách v slovenských tanečných kluboch na fanpage webu CT som chcel poukázať na veci, ktoré sú jednoznačne tabu a rozprúdiť širšiu diskusiu.

Všimol som si však útočné komentáre, čo ma veľmi mrzí. Anonymní diskutujúci sú na rôznych slovenských portáloch skôr "hrobármi," ako "pôrodníkmi." Zakopú autora, iných diskutujúcich, len aby vyniklo to, že toto je ich piesoček a na ňom sa nič iné, nové, krásne ani plodné nesmie narodiť. Minimálne sa nesmie rozvinúť plodná diskusia, a tak sa to rýchlo ponáhľajú zabiť, ukončiť, odradiť ostatných.

K článku o homosexuálnych kňazoch som sa znovu vyjadril. Dodal by som k tomu už iba toľko, že oba články boli písané s úctou k všetkým kňazom, uvedomujúc si situáciu a trampoty nielen tých homosexuálnych v kňazskej službe, ako aj dilemy v kňazských seminároch. Zahŕňali tiež návrhy, ako by bolo možné situáciu aspoň trochu zmeniť.

Prečo som vlastne o tom písal? Či už tanečné kluby alebo klérus, všade ide o miesta, kde sa dokáže uchytiť a rásť homosexuálna kultúra, odovzdávať sa mladším v komunite. Ide o životný štýl, tzv. komunitný sex - podľa hesla: "Čo zostáva v rodine, to je v bezpečí." Pri oboch článkoch som váhal použiť slovo zneužitie, pretože z prostredia kléru nemám takéto echo a z prostredia tanečných klubov mám reálne obavy, že k sexuálnemu kontaktu by medzi chlapcami dochádzalo aj bez prítomnosti dospelého.

Či už je to umelecká sféra, tanečné kluby, klérus, tam, kde je viac homosexuality, je priestor budovať špecifickú sexuálnu kultúru, v ktorej sa už nikto nezamýšľa nad vekovou hranicou, zneužitím, nezneužitím, proste to patrí k danej komunite. Toto si živo uvedomujú všetci jej členovia a viac či menej sú s nepísanými pravidlami stotožnení. Moje články však kričia kvôli tomu, že beh ohľadu na vek človek tieto skutky nemusí konať v úplnej vnútornej slobode a nemusí si uvedomovať ich dopad na jeho dušu a ďalšie životné smerovanie. Články mali byť možnosťou chvíľu sa zastaviť a popremýšľať nad vecami.

Nemusí ísť vždy o trestný čin, ale i nevedomosť o tom, že ma to môže poznačiť, ovplyvniť na celý život, že vlastne ešte ani nemusím byť gay, nevedomosť o tom, že to takto nemusí byť, či skôr vedomosť o tom, že môj sexuálny život môže vyzerať inak, mám právo povedať: "Nie," a vôbec sa za to nemusím hanbiť ani sa báť, že budem vylúčený z komunity, sú veľmi podstatné fakty.

Väčšinou ide "iba" o morálny prešľap, kde-tu o naivne nevinnú hru. Takéto morálne prešľapy a hry som však potreboval zdôrazniť, nakoľko ako veriaci človek vnímam, čo to robí v prípade sexuálneho kontaktu kňaza či seminaristu s vierou zúčastneného laika, s jeho vzťahom k Bohu, hoci zakaždým so sexom s kňazom či seminaristom súhlasil. Takisto, čo to robí s kňazmi a seminaristami, pokiaľ sa erotické kontakty realizujú "iba" v rámci komunity kléru. A v prípade mladých chlapcov bez ohľadu na ich náboženské presvedčenie, čo to robí s ich dušou a ďalším životným smerovaním, vzťahmi a emocionalitou.

Kontakt z tanečného klubu, venujúci sa športovému tancu, mi správu o svojich sexuálnych aktivitách a aktivitách iných klubov, nepísal kvôli tomu, že by sa mi bol sťažoval alebo že by chcel, aby som s tým niečo robil. Bolo to holé konštatovanie. Chcel takto sexuálne žiť, nepozastavoval sa nad tým, robili to takto všetci ostatní, proste to bolo tak a hotovo. Chlapci to robili medzi sebou, robili to s trénermi a veková hranica nehrala nejakú rolu. Stačila chuť a ochota sa zabaviť. V takomto prípade ma naozaj nenapadlo nič lepšie a nič účinnejšie, ako informovať rodičov bez ukazovania prstom na konkrétny klub. A načo aj, ak sa kluby stretávajú na súťažiach a je to celkom rozšírený jav?

Podobne kňazi a seminaristi, ktorí si svoje problémy začali riešiť sexuálnymi úletmi. Nezneužívajú mladistvých, ale nerobia niečo, na čo by mohli byť hrdí. Človek, ktorý raz niečo zaprie a niečomu prepadne, pri realite našich spoločenstiev už často nemá dostatok motivácie prestať. Články chceli do istej miery odtajniť tabu a poukázať na to, že tá motivácia tu je, niekto aj na nich veľmi často myslí a majú u neho dvere otvorené.