Každý mladý kresťan s homosexuálnymi sklonmi je pozvaný

04.09.2018

Svedectvo a prosba...

Som ten, kto sa v rámci vlastných webov a webových projektov roky venoval homosexualite aj z kresťanského pohľadu, kto téme i reálnym ľuďom obetoval časť svojho snaženia i života. Poznával som problematiku cez kontakty s inými názorovo podobnými ľuďmi, strety s pro gay kresťanmi, na zoznamkách pre gayov (prevažne ateistov), cez pohľady bigotných a zrejme heterosexuálnych kresťanov, životy svojich priateľov, no hlavne cez svoju osobnú a rodinnú anamnézu.

Keďže viem, ako sa problematika v Cirkvi na Slovensku prijíma a ako sa k nej pristupuje, nikdy som o sebe nechcel hovoriť verejne. Do dnešného dňa však už mám na internete pár osobných intímnych vyjadrení, ktoré už nevrátim späť. A ani nechcem. Život je príliš krátky na to, aby som míňal energiu na ochranu svojej osoby a dobrého mena, a i tak sa mi to nepodarilo. Moja rodina mi však za túto ochranu stála a vždy bude stáť.

Od Cirkvi, a teda od kňazov i laikov, som mal vždy veľké očakávania, nakoľko sme už ako deti boli vedení k tomu, že kňaz je ten, kto iniciuje, schvaľuje či usmerňuje rôzne aktivity laikov. Na druhej strane som vedel, že sám sa k laikom - priamo k "veľkým rybám," ktoré by mi pomohli s propagáciou mojich vízií, nikdy nedostanem. Spoliehal som sa na to, že niečo zmeníme my zdola, obyčajní ľudia. Niektorí laici mi boli blízki, no časom som pochopil, že ich vlastne vôbec nepoznám. Mali množstvo kontaktov, či už na politikov, predsedov rôznych občianskych združení, v KBS-ke a inde. Mohli urobiť stokrát viac než ja, a predsa to neurobili a vždy ma držali bokom. V podstate sa mi otvorili oči až tento rok. Hodil som sa im kvôli tomu, že som ochotný poskytnúť svoje svedectvo a že o tom veľa píšem. Dodnes nechápem, akú úlohu som zohrával v ich plánoch i aktivitách, o ktorých som ani len nevedel, ale pochopil som, že som asi príliš malá a nanešťastie aj nechcená či neakceptovaná rybka aj pri "svojich." Dnes sa v tejto téme angažuje viac ľudí, ako som si myslel, čo ma len ubezpečuje v tom, že sú aj kompetentnejší ľudia ako ja a môžem to zo svojich rúk pustiť.

Čo sa týka kňazov, nechápal som, prečo sa homosexualite kňazi nevenujú viac, a prečo je riešená najmä v rámci spovedí v dobe, kedy je ešte mnohými konzervatívcami považovaná za poruchu, úchylku, zvrátenosť a hriech a kňazi či biskupi to svojím prístupom k homosexuálnym osobám vlastne nepriamo potvrdzujú. Nie raz tomu pomáhalo vytváranie tajomnej a tabuizovanej atmosféry a možno i komplikované vyjadrenia na tému pristupovania k homosexuálnym veriacim v cirkvách, ktorým, priznám sa, som nikdy nerozumel, hoci som si ich prečítal viackrát. Cirkev mi bola pri homosexualite riadne vzdialená, ale, dnes musím pokorne priznať, aj vlastnou vinou. Mal som príliš vysoké očakávania od ľudí a idealizoval som si duchovných. Dnes chápem, že kňazi sa homosexualite nevenujú "vo veľkom" z viacerých dôvodov, ktoré nie je správne posudzovať..., že v podstate záujem o nejaké duchovné vedenie v tejto téme nie je až taký veľký, aby si vyžadoval návštevy kňaza aj mimo spovedí..., že hoci sa mnohí kňazi radi stretnú s takým človekom aj mimo úradných hodín, predsa len v mnohých veciach majú zviazané ruky a obmedzený čas atď. A keď už vlastne nevedia, ako ďalej, no chcú neúnavne povzbudzovať a podporovať, je prirodzené, že to vyjadrujú aj v rámci sviatosti zmierenia. Veď mnohí prídu za kňazom už aj s hriechmi vyplývajúcimi nielen z ich homosexuality, z ktorých sa prišli vyspovedať. Možno som to nechápal aj z dôvodu, že ako jeden z "posledných mohykánov" som nepotreboval riešiť svoju homosexualitu na spovedi, lebo jednoducho moje hriechy neboli viazané na moju homosexualitu, ale na moju slabosť v mnohých oblastiach. Berúc vážne výchovné rady svojich rodičov a svoje náboženské presvedčenie, som nemal túžbu niečo skúšať s mužom, a keď som už zistil, o čom je moja osobná homosexualita, už vôbec ma nelákalo aplikovať mainstreamové rady vo svojom živote. Potom sa ale ocitáte v skutočnom medzipriestore. Tradiční veriaci, ktorí prezentujú svoje problémy ako bežné a niekedy sa s nimi aj radi pochvália, vám prestávajú rozumieť a dávajú vám rady v podobe naučených fráz. Hoci sa veľmi snažíte, vždy v takých vzťahoch cítite, že ten druhý je lepší, normálnejší so zdravším pohľadom na iných i na svet. Lebo vám to jednoducho dáva pocítiť, hoci si to väčšinou neuvedomuje. Ďalšou skupinou, ktorá vám nerozumie, sú pro gay homosexuálni kresťania, ktorí sa čudujú, ako ste vôbec prišli na to, že Boh nepožehnáva homosexuálne partnerské zväzky, že sa iba obmedzujete a iných ťaháte do duševnej nepohody až psychických porúch z odopierania si sexuálnej radosti v stabilných homosexuálnych partnerských zväzkoch, lebo Boh je láska. Nehovorím už o poslednej skupine, skupine ateistov, ktorá si pri vás ťuká po čele už len kvôli tomu, že ste kresťania a dobrovoľne chcete žiť v atmosfére príkazov a zákazov, trestov a odmien ako v stredoveku.

Dodnes som presvedčený o tom, že rozprávanie sa o homosexualite iba v rámci spovedí či súkromných rozhovorov medzi kňazom a laikom, nie je riešením, pomáha nedostatočne, ba v niektorých prípadoch môže situáciu ešte zhoršiť. Spoločenstvo a skutočné priateľské putá sú v tejto téme nezastupiteľné!

Ak máte väčšinový pohľad na homosexualitu, svet vás rýchlo príjme a bude vás milovať, dokonca si vás aj obráni. Ale pokiaľ ste menšina v menšine, ľudia okolo nevedia, ako reagovať a skôr vás obídu. Tá menšina v menšine sú homosexuálni kresťania, ktorí sa po mnohých zrelých úvahách a životných skúsenostiach rozhodli pre stav "single," teda nemajú ambície vstúpiť do homosexuálneho partnerského vzťahu ani do heterosexuálneho manželstva.

My kresťania asi vo všeobecnosti nevieme, ako máme na homosexualitu reagovať. Šťastím je iba to, ak nie sme zvyknutí ľuďom ubližovať. No homosexuálne osoby sú zvyčajne tak vnímavé, že vycítia i malé zmeny v správaní priateľov a dotýkajú sa ich. To nesúvisí s tým, že by si oni zo seba nedokázali uťahovať. Súvisí to s tým, že od priateľov očakávajú, že im budú naozaj rozumieť a podporia ich tak, ako to potrebujú. Myslím si, že každému z nás ide o to, aby mohol vo svojich vzťahoch autenticky napĺňať svoje potreby, vedieť dávať a môcť prijímať.

Dovoľte mi ešte prihovoriť sa kňazom a mladým ľuďom.

Milí kňazi, neviem, nakoľko je to pre vás bezpečné (pre vaše duševné zdravie, kapacity i kňazskú kariéru), pokúste sa povzbudzovať hlavne mladých ľudí s homosexuálnymi sklonmi, aby sa chceli spolu stretávať a zdieľať svoje radosti, starosti i pády v skupinke, ktorá sa vie i zabaviť, ísť na spoločný výlet, túru, zájsť do kina, zašportovať si a pod. Možno je aj vhodné povzbudzovať mladého človeka, aby sa necítil byť naviazaný či odkázaný iba na kňaza, pretože táto väzba nemusí byť zdravá, a takisto, každý kňaz môže už o rok pôsobiť niekde úplne inde.

Prečo práve vy? Ste prvým a niekedy i posledným kontaktom mladého homosexuálne cítiaceho človeka, ktorý, pokiaľ nemá vážne duševné problémy, nenájde pri našich bežných odborníkoch na dušu pochopenie a už vôbec nie zadarmo. Navyše, tých kresťanských máme ako šafranu.

Normálni, mladí, veselí kresťania s homosexuálnymi sklonmi, s hodnotami a túžbou nasledovať Ježiša nenájdu jeden druhého na internete.

Na klasických zoznamkách určite nie. Vy ich môžete spájať, ako otec spája svoje deti. Posmeľovať ich a uisťovať ich o vierohodnosti a bezpečnosti takýchto kontaktov či konkrétnych ľudí.

Problémy homosexuálnych mužov a žien sú tak špecifické a často tak intímne, že heterosexuálny človek ich má aj pri najväčšej vôli veľký problém pochopiť, a kto nepochopí, ťažko to precíti a ešte ťažšie zistí, kedy sa aký prístup od neho vyžaduje. Iste nemajú byť homosexuálni jedinci izolovaní, ale v praxi som zistil, že jednoducho aj spoločenstvá rovnako sexuálne orientovaných musia existovať. Nikto v nich nie je ani lepší, ani horší, hriešnejší ani dokonalejší. Každý v nich hľadá odpovede, hľadá Boha, hľadá ten svoj recept na šťastný život. Ten zrejme nenájdeme nikdy, ale často ho máme vedľa seba - v človekovi, s ktorým môžeme rozvíjať priateľstvo a budovať puto.

Spojiť homosexuálnych mladých s heterosexuálnymi rovesníkmi je náročná úloha, a nedá sa do toho nútiť presviedčaním. Dá sa to urobiť tak, že budete o homosexualite z času na čas hovoriť mladým ľuďom, a pokiaľ budete hovoriť pravdu, pravdu dávkovanú po kvapkách raz pochopia a už im ju nikto nevezme. Tým spôsobíte aj to, že mladí ľudia si už pred manželstvom uvedomia rodičovskú zodpovednosť, rozdielne interakcie so synmi, rozdielne s dcérami a potrebu spájať sa pred dieťaťom v jeden formačný celok. Budete ich učiť, ako sa vzájomne milovať napriek rôznorodosti. Predstavíte im ľudí, ktorí sú úplne normálni, ktorých sa netreba báť a od ktorých sa môžeme mnohému smelo učiť.

Spojiť dva svety, svet homosexuálnych a heterosexuálnych kresťanov znamená urobiť každého muža v ňom úplného a milovaného, každú ženu v ňom úplnú a milovanú.

Milí mladí, homosexualita sa vás týka. Možno osobne, možno máte takého človeka v rodine, v kolektíve, alebo sa raz môže týkať vášho dieťaťa. Chcite sa o tejto téme rozprávať v rámci dialógov i diskusií, aby ste vedeli správne reagovať. Záleží nielen na prvej reakcii, ale na celom ďalšom vašom prístupe k danému človekovi, či sa váš vzťah s ním bude posúvať dopredu, alebo sa jeden druhému odcudzíte.

Pokiaľ sa vás homosexualita týka osobne, pokúste sa vzájomne nájsť v danom meste a stretávať sa osobne. Možno ani nie je potrebné mať nad sebou morálny dozor, pokiaľ viete, ako chcete žiť.

Viac ako homosexualita vás spája jeden Otec, kresťanské hodnoty, svedomie a ochota robiť správne rozhodnutia.

Klasické zoznamky pre homosexuálov vám môžu časom ukradnúť dušu. Začnete byť presvedčení o tom, že svoju hodnotu máte iba vtedy, ak spĺňate nepísané pravidlá, ktoré vytvorili užívatelia portálu a začnete sa zaujímať o lacný obsah, ktorý ponúkajú jeho prevádzkovatelia.

Najťažšou, ale najpotrebnejšou úlohou bude zmeniť náplň voľného času, zmeniť to, čo vyhľadávate, čo vchádza do vášho vnútra a vychádza z neho, zmeniť to tajné a presexualizované, na zdieľané a požehnané.

Vy môžete rozmýšľať vlastným rozumom, riadiť sa vlastným morálnym kompasom a zveľaďovať hodnoty, ktoré do vás v prvom rade vložil Boh, potom vám mnohé vštepovali iní ľudia, ak nie priamo rodičia. A možno ste o tieto hodnoty sami kedysi bojovali, ale zlo, sklamanie, neprajnosť a nepochopenie iných vás preradili na druhú koľaj. Stále však v sebe tieto hodnoty máte, ako aj túžbu byť naozaj šťastný. Každému vždy dobre padne môcť sa porozprávať o všetkom možnom a nesmerovať rozhovory iba na žiadostivosť, sex a erotické túžby, na strach z toho, či sa budete niekomu páčiť alebo nie a aké bude mať tá druhá strana požiadavky.

Neustály vnútorný boj a posúvanie hraníc nemusia byť, ak sa ocitnete medzi ľuďmi, ktorí uvidia a ocenia vašu hodnotu tu a teraz, takú, aká je, ktorí budú rešpektovať vaše pocity, názory. Pre ktorých sa nebudete musieť vzdať svojho náboženského presvedčenia ani Boha.

Možno si poviete, že heterosexuáli to majú jednoduché, lebo ak nezvládajú žiť v čistote, tak skončia v manželstve. Lenže Boh nepovoláva všetkých do manželstva. Manželstvo nie je riešením na všetko a zárukou šťastnej existencie.

Boh v prvom rade povoláva rásť v láske, ochote budovať priateľstvá, zvlášť, ak si svoje potreby nemôžeme autenticky napĺňať vo svojich rodinách a keby aj, rodičia tu nebudú večne.

Aby ste niečo mohli začať budovať, potrebujete sa nájsť. Spojiť vás môže tento článok, kňaz, univerzitné pastoračné centrum, mládežnícke spoločenstvo. Nebojte sa o tom hovoriť tam, kde nikto nezneužije vašu úprimnosť a otvorenosť. Nebojte sa požiadať o to, čo potrebujete, nech už by to malo byť pre niekoho akokoľvek nepochopiteľné alebo smiešne. To, že ste homosexuálni, nie je hanba a nepotrebujete to vytrubovať do sveta, aby ste boli šťastní, no sami zostať takisto nemôžete a nie je dobré zotrvávať v sieti nezdravých vzťahov, väzieb, závislostí a virtuálnych prostredí. Život je len jeden a nie vždy dostaneme druhú šancu. Chcite tvoriť skupiny mladých ľudí, ktorí budú žiť s Bohom, ktorí svoje životy neprežijú so smútkom v očiach, v beznádeji a v depresiách, ale v nádeji so silou prameniacou zo živej viery. Veď v zdravom spoločenstve sa dokážete duševne i duchovne rozvíjať a rôznymi aktivitami rásť aj vo svojom rode, pohlaví, vo svojej identite muža alebo ženy.

Pomôžte nám rozširovať spoločenstvá, ktoré budú prínosom pre ostatných s kvalitnými, rodine podobnými väzbami i spoločenstvá, ktoré budú otvorené tejto téme a ľuďom, ktorí potrebujú lásku, zdravý, ale intenzívny kontakt s inými mužmi či ženami. Ukážme sa aj pri tejto téme ako skutoční kresťania, ktorí sa vedia zomknúť a pomáhať si. Zapojte sa vy a pozvite i svojich známych. Čakáme na vás, ste pozvaní.

Kontaktovať nás môžete cez tento web (e-mail v kontaktoch alebo kontaktný formulár) alebo na Facebooku. Keďže problematika je veľmi intímna, diskrétnosť je samozrejmosťou.