Ježiš – naša záchrana

13.08.2018

Jn 6, 51-58

Ježiš nám v evanjeliu ponúka seba samého. Predstavuje sa ako "živý chlieb, ktorý zostúpil z neba." Ak ho nebudeme jesť, nebudeme mať v sebe život. Ako človek bez teologického vzdelania si netrúfam povedať, či už tu Ježiš hovorí priamo o Eucharistii, alebo seba prirovnáva k pokrmu v prenesenom význame. V každom prípade vieme, že na to, aby sme mohli žiť v plnosti, aby sme mali pravú radosť a pokoj, aký nám nemôže tento svet dať, potrebujeme do svojho života prijať Ježiša. Nestačí, že nás rodičia dali ako deti pokrstiť, alebo to, že každú nedeľu chodíme do kostola. Potrebujeme sa pre Ježiša nanovo rozhodnúť a prijať ho ako svojho osobného spasiteľa, ktorý nás miluje viac, než si to vieme predstaviť. Rozhodnutie sa pre Ježiša nemusí byť ľahké, pretože mnohých vecí sa musíme vzdať. Ak však vieme, že Ježiš nás miluje tak veľmi, že neváhal za nás položiť život, navyše takým veľmi bolestivým a krutým spôsobom, musí nám byť jasné, že neexistuje nič dobré, čo by nám odoprel. Keď chce, aby sme sa niečoho vzdali, môžeme si byť istí, že je to len pre naše dobro.

Evanjelium nás môže inšpirovať aj k nezištnému sebadarovaniu. Ježiš nám dal všetko, čo mohol. Ako jeho nasledovníci by sme mali svojim blížnym dávať aspoň niečo. Nemusia to byť hneď veľké veci, niekedy stačí úsmev, povzbudivé slovo alebo ochota venovať svoj čas a vypočuť si blížneho, keď to potrebuje. Práve tým, že sa budeme navzájom milovať a jeden druhému slúžiť, svetu darujeme najsilnejšie a najautentickejšie svedectvo o Ježišovi. Keď sa pozrieme okolo seba, nemôže nám uniknúť, ako veľmi Ho tento svet potrebuje.

Autor: Ján M.