Jednota alebo spojenectvo pri homosexualite v džungli, džungli v homosexualite?

25.03.2018

Podľa tradícií zakladateľov a vodcov prastarých kmeňov, vyslali dva rôzne kmene, ktoré sa nikdy nestretli, dvoch mladíkov, aby šli do divočiny a priniesli dôkaz svojej zrelosti muža. Tento dôkaz ich mal zaradiť do plnohodnotného života a skupiny mužov v kmeni so všetkými výsadami a rešpektom, ktoré mali ostatní.

Dôkazom malo byť prinesené divoké zviera, aspoň dvakrát väčšie a ťažšie ako človek, zabité holými rukami mladého bojovníka.

Mladíci týždne blúdili džungľou, až sa jedného dňa stretli. Pomáhali si prežiť a zakrátko medzi nimi vzniklo puto. O niekoľko mesiacov sa naučili jazyk kmeňa toho druhého a začali sa rozprávať. "Nijako sa mi nedarí skoliť divoké zviera, nie som na to ešte pripravený, ale nevzdám sa. Budem čakať, kým nezosilniem a nenaberiem odvahu," povedal prvý. Druhý dlho neotáľal a zdôveril sa tiež: "Už nie raz som ho prenasledoval a chystal sa na neho skočiť v správnej chvíli, ale vždy som cúvol. Musím ti však povedať ešte jednu vec. Ja nie som ako ostatní muži z nášho kmeňa; nedívam sa na ženu tak, ako sa dívajú oni. Dívam sa na teba tak, ako sa oni dívajú na svoje ženy a veľmi sa za to hanbím, pretože náš boh také niečo nestvoril." Jeho priateľ s nemým úžasom počúval tieto priznania a vo vnútri nemohol uveriť tomu, že v celej džungli je niekto, kto je mu tak veľmi podobný. I nadviazal na tieto slová: "Vieš, náš kmeň o tomto stave muža vie a jeden z našich bohov nad tým bdie. Máme veľa bohov, aby sme mohli zažívať šťastie a harmóniu v kmeni." "Počkaj," skočil mu do reči priateľ, "ale i náš boh chce, aby sme boli šťastní a žili v kmeni v pokoji. On tento stav muža nestvoril, a každý odlišujúci sa v tomto, sa už do kmeňa nevráti." Keď jeho priateľ videl, ako po týchto slovách zosmutnel, nahnevane vykríkol: "Tak potom to nie je dobrý boh! Poď k nám! V našom kmeni sme aj odlišní." Smutný priateľ zdvihol hlavu a povedal: "Môj kmeň tento stav muža iba nepozná. Videl som odchádzať mužov z kmeňa na náš rituál, ktorí sa už ale nikdy nevrátili. Možno sa nechali pohltiť divokým zvieraťom, aby sa už nemuseli vrátiť. Ja to chcem zastaviť. Pôjdem za svojím bohom, aby dohovoril môjmu kmeňu, naučil nás pomenovať tento stav a ukázal nám cestu." "Vieš, že pred bohmi živí nevystúpime," zahriakol ho priateľ. A nadšene dodal: "Spolu sa staneme mužmi, štyrmi rukami skolíme to najväčšie divoké zviera, jeho telo si rozdelíme na polovicu a prinesieme ich každý do svojho kmeňa ako dôkaz pre starších kmeňa." Doteraz smutný, ale odhodlaný priateľ sa zrazu pousmial a riekol: "Chceš byť polovičným mužom? A ani kmeň neprijme tvoj dôkaz, kým nebude celý." 

Nakoniec sa však obaja priatelia zhodli a spolu sa vydali hľadať to najväčšie divoké zviera. Keď prišli na stopu nebezpečnej šelmy, prenasledovali ju a v správnej chvíli zaútočili. Bol to ťažký boj. Jeden sa ju snažil zovrieť, druhý ju škrtil, no ten, ktorý bol odhodlaný ísť za bohom, si uvedomil, že ak nezíska pre svojho priateľa čas tým, že ju nechá do seba zahryznúť, obaja zomrú, lebo zviera ich premáhalo. Urobil teda tak, a len čo šelma posledný raz vydýchla, zomrel aj on. Zronený víťaz pochoval toho, kto mu daroval život, pomohol mu stať sa mužom, a ktorého boha i kmeň poznával z jeho rozprávania celé mesiace. Ťahajúc za sebou zviera, vydal sa na cestu nie do svojho kmeňa, ale do kmeňa svojho priateľa. Keď ho vpustili medzi seba, požiadal o to, aby mohol prehovoriť pred celým kmeňom. I stalo sa. 

Jeho reč bola takáto: "Starší kmeňa i vy ostatní, počúvajte! Toto zviera skolil človek, ktorý od vás odchádzal ako chlapec, no už sa nestihol vrátiť ako muž. Nie je to tak dávno, čo som o vašom kmeni a bohu nevedel nič, ale nebolo možné nevnímať to, s akou láskou o vás i o vašom bohu hovoril môj priateľ. On obetoval svoj život za mňa a šiel za vaším bohom, aby sa už ani jeden mladík nemusel báť vrátiť sa domov, keď bude cítiť k inému mužovi to, čo sa cíti k žene. Viem, že váš boh tento stav muža nestvoril a čo nestvoril boh, to nepoznáte. Ale ak váš boh miluje tak, ako milujete vy, ak sa raduje tak, ako sa radujete vy, a ak plače tak, ako plačete vy, potom je to dobrý boh aj napriek tomu, že nestvoril stav muža, ktorý sa hanbia vysloviť vaši synovia. Ak pomenujete tento stav, prijmete ho a budete sa pýtať na cestu, váš boh vás bude viesť tak, ako môj priateľ viedol v džungli mňa. On sa obetoval nielen za mňa, ale aj za to, aby sa už nikto nemusel nevrátiť späť. Bojujte ako muži spoločne, aby už nikto nemusel bojovať s divokými šelmami sám. My máme boha, ktorý umožňuje to, aby muž mohol bývať s iným mužom, ale pri svojom priateľovi som pochopil, že hoci váš boh odmieta toto obcovanie, dáva vám oveľa viac, ako vám berie. Na túto lásku a vieru nikdy nezabudnem."

Z archívu webu