Jedno Písmo, jeden Boh, jeden odkaz pri homosexualite...

Veľmi podnetné rozprávanie pre kresťanov, ktoré, viem si predstaviť, urobí mnohých smutnými. Pripomenulo mi to boháča z evanjelia, ktorý od Ježiša odišiel smutný, lebo mal veľký majetok a nedokázal k nemu zmeniť svoj vzťah. Tak už zrejme dnes mnoho kresťanov nedokáže zmeniť svoj vzťah k homosexualite, svoje myslenie a životnú prax. Zväčša zo strachu z toho, že by v takomto vnímaní problematiky a pre takéto vnímanie problematiky zostali sami a nešťastní. Je snáď až nemysliteľné, aby v tejto veci tak usilovne produkoval svet pravdu, podopretú výskumami a svedectvami ľudí, masívne ju propagoval, a ona by nakoniec bola lístím vo vetre, zavádzaním a holou rafinovanosťou a Boh by mal pravdu. Prečo by to svet robil?

Prečo by dnes svet odmietal Boha a prečo by Zlý použil práve oslavu homosexuality sveta, zmätok pri problematike v cirkvi, jej chyby, utrpenie v cirkvi ako nástroje na odlúčenie ľudí od Boha?

A zasa tých mimo cirkvi to vôbec nemusí trápiť. Môžeme byť radi, ak sa riadia aspoň nejakými morálnymi princípmi, prvý sex majú až v osemnástich a nechcú hneď vyskúšať sex v trojke.

Celý svet prijal iný úzus a zrazu príde kazateľ, ktorý zrejme vykladá Písmo autenticky, ale znie to tvrdo až kruto. A tiež si môžem povedať, že čo on o tom môže vedieť ako heterosexuál? Ako ženatého muža sa ho netýka to každodenné rozhodovanie sa pre celibát. Možno Boh v Biblii naozaj myslí na takú homosexualitu, ktorú muži jednoducho nemuseli praktizovať a predsa sa rozhodli spestriť si svoj sexuálny život aj takýmito aktivitami. Boh je predsa spravodlivý, láskavý a tolerantný a vidí, ako by inak dnešní homosexuáli trpeli, keby nemohli mať homosexuálne vzťahy a v nich sex.

Tí skutoční homosexuáli, nie tí, ktorí si v minulosti chceli iba užívať. Tí homosexuáli, ktorí majú svoje zranenia, túžby, potreby... ktorí sa takí narodili a ktorí len chcú žiť ako ostatní a byť milovaní.

Jediné, čo musím, je umrieť a postaviť sa pred Otca. Plný výhovoriek alebo múdrosti Ducha. Tam sa ukáže, či bol môj život naplnený hľadaním a poznávaním Otca alebo hľadaním a zastávaním si tanca na hrane alebo na opačnej strane.

Boh chce, aby som bol šťastný už teraz, aby som si večnosť nemusel zasluhovať ani sa k nej dopracovať znásobovaním si utrpenia. Ak vnímam Boha ako tyrana cez nelogické až nemožné výzvy pre martýra, celý môj vzťah s Bohom potrebuje očistu. Potrebujem tiež pochopiť, že šťastie nie je len to, o čom ma iní presvedčili alebo k čomu som dospel zatiaľ ešte obmedzeným poznaním.

Nuž, vynára sa tu veľmi veľa otázok. Narodili - nenarodili? Odkiaľ pochádza homosexualita a prečo sa uchytila pri mne? Všetko, čo sa formovalo po narodení sa musí dať zmeniť? Posilní ma Boh, ak sa rozhodnem žiť inak? Pošle mi do života tých správnych ľudí? Zostane pri mne stáť partner celý môj život rovnako húževnate a neoblomne ako Boh? Za čo vymením svoju dušu? Je možné niečo obetovať a netrpieť pri tom? A je vôbec možné netrpieť?

Boh by si zrejme nikdy neželal, aby sa homosexualita zneužila na lobizmus a začala sa prezentovať ako prirodzená danosť stvorenstva. Natoľko už Boha poznám. To nič nemení na tom, že Boh načúva a rozumie jednotlivcom, ktorí nepotrebujú bojovať proti Bohu a lobovať za zmenu legislatívy, ale chcú sa spájať v snahe objavovať pravdu, poznávať Božiu vôľu, zdieľať svoj život, ponúkať a prijímať lásku a oporu v spoločenstve pre napĺňanie svojich potrieb, pre svoje boje.

Možno prospešné by bolo pre každého z nás pokúsiť sa úplne odosobniť, na chvíľu zabudnúť na to, čo hovorí Písmo, v ktorom máme zmätok, ale aj mainstream, ktorý prezentuje jediné pravdy a ponúka jediné správne návody na život, za ktoré sa netreba hanbiť a ktoré nenavodia duševný diskomfort ani sa nestanú základom pre žiadnu duševnú poruchu. Aspoň na chvíľu POČÚVAŤ HLAS SVOJHO SRDCA S POHĽADOM UPRENÝM NA BOHA. Odpovede na všetky prekérne otázky dostane to srdce, ktoré sa na ne nechalo pripraviť Bohom.

Smelé vyjadrenia k problematike môže mať jedine Boh, nakoľko on vidí až za horizont. Je tvorcom objektívnej pravdy o všetkom a jeho pravda je nadčasová. Nám zostáva už iba pýtať sa, prečo je tá pravda taká, aká je..., v pokore sa zriecť každej snahy zmeniť ju. 

Ľudia stále nemajú v problematike jasno, nedisponujú dostatkom relevantných informácií, aby tie vôbec stáli za vzburu proti Bohu a zrelativizovanie všetkého, čo o ňom doposiaľ vieme a čo prekračuje už len osobná intímna skúsenosť s Ním.

Intimita znamená - vidím do teba tak, ako to je schopný málokto, možno až nikto iný. Vidím v tebe veci, ktoré nikto nevidí alebo nedokáže identifikovať správne.

Len intímny vzťah s Bohom mi môže ukázať, kto som ja sám. 

Ak vyznám, kto je Boh pre mňa, On mi jasne ukáže moju identitu a moju hodnotu pre neho. 

"A za koho ma pokladáte vy?", opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: "Ty si Mesiáš, Syn živého Boha." Ježiš mu povedal: "Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi." Mt 16, 15 - 19

A už keď viem, kto som, viem, akou cestou mám kráčať, nech by to bolo akokoľvek ľudsky nemožné. Tú cestu môžem dokonca vydláždiť iným a môžem byť hrdý na to, že som iný, že nemusím s Bohom bojovať, že nemusím celú svoju silu vynakladať na prekrúcanie či svoje rafinované dopĺňanie Písma, z ktorého urobím neautentické verejné kázanie a zobrazovanie Boha, len aby som presvedčil čo najviac ľudí. Navyše, ak bude odvážny v láske k iným v praxi, cez skutky bez toho, aby som stieral autenticitu Boha a jeho slova, môžem počítať s jeho požehnaním. Už to nebude aktivita na vlastnú päsť s každodennými obavami a mučivými ozvenami svedomia kvôli tomu, že ľudí odvádzam od Boha a privádzam ich k svojim mylným, hoci krásne znejúcim  predstavám o Bohu, živote i problematike homosexuality. 

Hľadanie samého seba, zmyslu života a svojho miesta nielen v homosexuálnej komunite nemôže byť spájané len s konkrétnym náboženstvom. I v sekulárnom svete sa osvedčuje pravidlo - nebyť ovcou, počúvať svoje srdce a pracovať na sebe. Rešpektovať iný pohľad na vec nielen naoko a potom sa pomaly vytratiť zo života "inoverca" pre vykonštruovaný dôvod, ale chcieť byť v blízkosti aj inak zmýšľajúcich ľudí a čerpať z ich vnímania vecí, možno aj života pre svoj rast, bohatšie poznanie a otvorenie sa svetu. Inakosť v čomkoľvek neznamená automaticky zlo. Dokonca aj iné vnímanie pôvodu osobnej homosexuality a jej iné žitie môže byť pre toho druhého obohatením, pokiaľ nie je násilne pretláčané jednou skupinou ľudí s patentovanou pravdou. 

Erik