Čo znamená prípad McCarrick pre slovenskú Katolícku cirkev?

Možno stačí položiť si pár otázok a zamyslieť sa nad nimi:

1. Ako v cirkvi narábame s mocou, postavením, ako ich vnútorne zvládame s pokrivkávajúcou, premrštenou až fabulujúcou kontrolou zvonku a často pri neobjektívnej či nedostatočnej kontrole zvnútra?

2. Akými prostriedkami si v cirkvi budujeme moc a s podporou akých ľudí?

3. Ako sa vyrovnávame s pravdou o sebe a ako veľmi o nej potrebujeme mlčať?

4. Ako sa hrnieme do vyvodenia adekvátnej osobnej zodpovednosti za svoje maslo na hlave, za pohoršenie až stratu viery iných ľudí kvôli nám?

5. Ako sme zvyknutí tajiť či maskovať možnú pravdivú závažnú informáciu o niekom inom z kléru?

6. Nie je čas zbúrať v cirkvi mýtus o tom, že čo zostáva v rodine, to nepohoršuje? Pretože neslúžime sami sebe, ale slúžime ostatným..., nie sme tu sami pre seba, ale ukazujeme cestu k Bohu. Našou úlohou je postaviť sa na stranu pravdy, chrániť človeka, aby sa nestal obeťou, oklamaným, trpiacim kvôli kňazovi, nie kryť "kolegu z rodiny" a zľahčovať mieru jeho viny, byť spoluzodpovedný za ďalšie jeho morálne zlyhanie a pochybenie vážne značiace dušu obete, i keby s morálnym previnením kňaza sama súhlasila a podporila ho v tom (o pár rokov to môže cítiť úplne inak, hlavne cítiť sa ako obeť).

7. Čo pre nás v cirkvi znamená kariérny postup a čo sme pre neho ochotní urobiť?

8. Ako sa vyrovnávame s tým, ak každý deň niečo hráme pred ľuďmi a pre ľudí?

9. Ako pristupujeme k osobám, ktoré sa rozhodli zanechať kňazstvo a ako im toto rozhodnutie dokážeme uľahčiť?

10. Čo zmeníme na seminárnej formácii a aké kritériá pre prijatie do seminára pridáme pre uchádzačov?

11. Ako rýchlo a účinne riešime vážne problémy v klére, akú ochotu máme pomenovať ich a akými opatreniami sa usilujeme predchádzať im?

12. Ako pristupujeme k informácii, že v cirkvi sme náchylnejší na komunitný sex (sex v "rodine")?

13. Ako veľmi chceme byť v cirkvi nedotknuteľní, ako zvládame celibát, túžbu po intímnej láske, vnútorné i vonkajšie tlaky pomáhajúcej profesie a ako veľmi sa hanbíme to otvoriť pred niekým mimo kléru?

14. Ako sa v cirkvi dokážeme vyrovnať s novou érou spoločenských nálad, morálky, masových postojov vydávaných za pravdu, hoci bez opory v Písme, ako veľmi chceme splývať so svetom a zároveň duchovne s Ježišom? Koľkokrát týždenne sa ako duchovní vodcovia zachovávame ako rozpoltení?

15. Ako sa vyrovnávame s tým, že dnes pravda vyjde najavo s oveľa väčšou pravdepodobnosťou, ako tomu bolo v minulosti, pretože ľudia sa neboja ju odhaľovať a vziať pri mlčiacej cirkvi spravodlivosť do vlastných rúk?

To nie je o nariadeniach Vatikánu. To, čo chce zostať tajné sa nikdy neriadi oficiálnym. Oči každého nadriadeného je možné "zalepiť" okrem "oka" Boha. Je to o stále žijúcom svedomí a osobnej zodpovednosti za svoj duchovný rast, autenticitu pred zverenými ľuďmi a ich prípadné zraňovanie. Predátor je človek, ktorý si svoje skutky ospravedlňuje pokriveným svedomím. Začínalo to ale tým, že ešte tušil, že robí zle, ale nedokázal sa toho vzdať. Je to možno o stáročnom zvyku cirkvi byť absolutistická inštitúcia s nízkou mierou sebakritiky a akoby paralyzovaná v prípade, že má vykonať vo vlastných radoch spravodlivosť, zvlášť vtedy, ak "niečo niekomu dlžím" alebo "ten druhý na mňa v prípade trestu môže niečo vytiahnuť."