Čo s homosexualitou po štvrťstoročí jej existencie ako nemedicínskej diagnózy?

09.03.2017

Dať homosexualite vážnosť, aká jej patrí

Často si myslíme, že homosexualita nemôže byť skutočnou sexuálnou príťažlivosťou a kvalitou či kvantitou ju nemožno prirovnať k tej heterosexuálnej. Bez ohľadu na to, či pre niekoho homosexualita je alebo nie je normálna, je presne taká silná a tak zasahujúca osobnosť človeka, ako sexuálne predstavy a podnety vnímané a prežívané heterosexuálnymi osobami. Obe skupiny sa s týmito túžbami (žiadostivé pohľady, túžba zmocniť sa, byť niekým zmocnený...) potrebujú naučiť narábať tak, aby to negatívne neovplyvňovalo proces duševného rastu i kvalitu života.

Laici si homosexualitu často mýlia s vyšinutosťou alebo transsexualitou, a to len kvôli tomu, že mali takúto skúsenosť, alebo sa s niečím podobným stretli sprostredkovane, cez médiá. Mnohých homosexuálov nevieme identifikovať na prvý, ani na desiaty pohľad, pokus, kým sa nám sami nezdôveria, a mnohí takýto sú sexuálne schopní interagovať aj so ženou.

I keď automaticky preberáme názory od iných a môžu nám byť najbližšie, nevieme sa vžiť do kože homosexuála, obuť si jeho topánky a prejsť kúsok jeho cesty. Vtedy odvolávať sa na čokoľvek, kohokoľvek, no nepoznať skutočný stav, nemá pre dotknutého takmer nijakú hodnotu, nemotivuje, nemení, možno skôr zaráža, odrádza, neúčinkuje.

Tvárime sa, že vieme, poznáme, možno máme čo-to i nacvičené, ale stačí jeden prípad homosexuality v rodine alebo medzi priateľmi, a sme v rozpakoch; nevieme, ako zareagovať a čo je správne. A už vôbec nie je jednoduché akceptovať to, čo je správne akceptovať. Ak reagujeme s nadšením a nezaujato, reagujeme mainstreamovo, a to neznamená, že aj správne. Radšej sa nechajme viesť samotným človekom, ktorého sa problém týka a pokúsme sa zabudnúť na všetky "múdre" rady zvonku. Vôbec nás nemusí trápiť jeho iná sexuálna orientácia a otázniky s ňou spojené (či sa vďaka nej v našom ďalšom vzťahu niečo zmení alebo nie), ale to, či sme pripravení napĺňať jeho skutočné potreby a ponúknuť mu viac, ako ponúkajú iní, a čo očividne nestačí, mätie alebo posúva inam.

Problémom nie je samotná inakosť niekoho, ale naša (ne)schopnosť vnútorne sa vysporiadať s tým, ak je niekto iný ako my, neschopnosť viesť dialóg so záujmom a bez ranenia, vnímanie seba ako toho šťastnejšieho alebo lepšieho. To sú najväčšie bariéry medzi nami a každým človekom, ktorý nespĺňa naše kritériá hodnosti či atraktivity.

Myslím si, že nikto z nás netúži presadzovať také či onaké vplyvy vzniku či vývinu ľudskej sexuality, pretože tie sú veľmi komplexné. Dôležité je uvedomiť si existenciu procesu formovania psychickej sexuality človeka, ktorý v diskusiách má mať svoj priestor, svoju dôležitosť a určite má svoje zákonitosti, zanecháva stopy, ktoré nezmeníme silou vôle alebo časom. Sexualitu človeka ovplyvňuje množstvo faktorov, má množstvo vyjadrení a prejavov. Nie je správne oddeľovať ju od psychiky a dívať sa na ňu izolovane. Iba človek dosahuje dokonalú úroveň vedomia a psyché. Iba človek má tak špecifický a komplexný vnútorný svet, väzby, úlohy v rodine, v spoločnosti, variabilitu myslenia, postojov, zážitkov a skúseností, že ich takéto nemá a nemôže mať žiaden iný tvor na svete. Človek sa totiž neriadi inštinktmi, ale mentálnym "programom," ktorý sa buduje desaťročia zložitým formačným procesom. Atraktivita a realizácia intímneho života a sexu je ovplyvnená množstvom faktorov (nadobudnuté osobné presvedčenie o sebe - aký koncept rodu si vytvorím a ako si myslím, že doň ne/zapadám, presvedčenie o iných, skúsenosti, na základe ktorých si tento koncept vytvorím, výchovné prostredie, vplyv rovesníkov, spoločenské konvencie, médiá, kultúra).

Pokiaľ niekto pretláča názor, že homosexualita je vrodená, niekomu pomáha šíriť politickú reklamu "zdarma" (homo-loby), inému robí medvediu službu (obyčajným homosexuálom). Nie zriedkavo totiž takto ochudobňujeme iného o formačný zážitok iného pohľadu. Prehliadne všetko, čo by na ňom mohlo byť lepšie a ospravedlní to homosexualitou. Z množstva možností si vždy vyberie tú, ktorá ho chráni, nie tú, ktorá znamená meniť vlastný život i myslenie. Bude sa vystatovať tým, že bol schopný mať 7-ročný homosexuálny partnerský vzťah a že dokázal vydržať rok a pol bez sexu. Nikto pre neho nemusí byť dosť dobrý, alebo si bude vyberať ľudí podľa povrchných kritérií. Príliš neskoro zistí, že nie je schopný žiť ani sám so sebou, pretože je zaslepený sebaklamom a čičíkaný propagandou loby skupín a pseudovedcov. V nadväznosti na to si uvedomí, že nepozná sám seba, pretože automaticky preberal za svoje názory zvonku, ktoré mu v danej fáze života vyhovovali najviac. Ak sa búri, vlastne neobhajuje seba, ale názory cudzích. To mu značne skomplikuje život, pretože riadenie sa názormi väčšiny mu môže mnohé uľahčiť, ale čo ak príde kríza, ktorá preverí doterajšiu kvalitu práve toho jeho života? A názory iných budú neuplatniteľné, ich autori navyše ani len nebudú fyzicky tam, kde by ich očakával.

Napokon sa dopracujeme k tomu, že to nie je o inej sexualite, ale o sile a atraktivite osobnosti v niečom, čo chýba väčšine a že dnes nie je každá homosexualita skutočnou homosexualitou. Je potrebné priznať si, že hlavným problémom nie je homosexualita, ale úpadok morálky, ľudskosti a kolaps medziľudských vzťahov pre mnoho rôznych príčin.

Ak niekto presadzuje názor, že homosexualita je získaná, môže oslovenému danou myšlienkou spôsobiť to, že bude celý život hnaný vidinou zmeny sexuálnej preferencie, ale vo vnútornom raste sa nepohne ďaleko ani o 20 rokov, pretože ho prehliadne, zanedbá. Skončí frustrovaný a osamelý. Môže sa mu stať to, že skončí v blízkosti tých, ktorí kedysi premýšľali rovnako, a ktorí dnes už stratili samých seba a zdravý pohľad na svet, pretože nie sú autentickí. Nemajú dostatok sily, odvahy a vnútornej slobody na to, aby si mohli uznať omyl, začať odznova, len sa usilujú strhnúť do svojho omylu ďalších, aby v ňom nezostali sami.

Je normálne, že aj homosexuálne orientovaná osoba môže chcieť poznať niekoho názor, podporiť či nasmerovať. Na čo ale naráža? Ako vyzerá dnešná "pomoc" pre homosexuálov? Čerpajú sa finančné prostriedky z euro fondov na podporu integrácie homosexuálov do spoločnosti. V praxi to znamená, že sa zakladajú nové gay podniky s komunitou s vlastnou subkultúrou, v ktorej platia iné pravidlá ako vonku. Finančne sa podporujú poradenské služby a centrá pomoci pre HIV+ osoby. Najviac zaujímavé je, keď sa to deje na najväčšej česko-slovenskej gay zoznamke, ktorá značnou mierou prispieva k tomu, že sa HIV šíri úspešnejšie, ako aj duševná nepohoda, hodnotová dezorientovanosť a morálna otupenosť. Druhú formu "pomoci" ponúkajú ľudia, ktorí majú potrebu viesť, morálne usmerňovať či zachraňovať, čím dávajú najavo to, že tí druhí sú vlastne na zlej ceste alebo menejcenní. Zameriavame sa viac na iných, ako na svoju neschopnosť milovať iných a dávať im to, čo naozaj potrebujú, pretože sami nedisponujeme darom poznania a jednoduchšie je usmerňovať iného ako seba.

Homo-loby hovorí, že riešením je coming out. Ak hovorím: "Som gay," čo ten druhý počuje? Nevieš o mne nič. Budem s tebou riešiť svoj pohlavný život a problémy, ktorým ty nerozumieš. Som iný, musíš na to brať ohľad. Poľutuj/Pochop ma, lebo to mám ťažké. Nerozumiem tvojim vtipom. Nezaujímajú ma témy, záujmy či činnosti tradičného chlapa. Nepochopím tvoje záľuby či motivácie. Môžem si ťa predstavovať nahého, predstavovať si s tebou niečo sexuálne. Možno mám alebo som už prekonal sexuálne prenosnú chorobu. Som submisívny, bojím sa silných, bojím sa zraniť, jednoducho sa bojím. Môžeš sa ma dotknúť nevhodnou poznámkou. Skôr či neskôr sa odo mňa dočkáš sexuálneho návrhu. Budem tvoja kotva, ktorej sa tak ľahko nezbavíš... Pokiaľ tieto tvrdenia nie sú pravdivé, je potrebné s tým niečo robiť; povedať ľuďom: "Nemajte už tieto predsudky!" Pokiaľ je na týchto tvrdeniach niečo pravdivé, je potrebné zachovať možnosť s tým niečo urobiť. Povedať dotknutej osobe: "Mala by si s tým niečo robiť." "Potrebuješ pomoc."

Čo by malo byť naším cieľom?

  • vyjadrenie empatie, solidarity a ochoty viesť dialóg
  • žiadne boje za alebo proti, žiadne pro-, anti- tendencie
  • princípy ľudskosti, elementárne zásady úcty a rešpektu prechovávané k človekovi ako k ľudskej i sexuálnej bytosti
  • pristupovanie k problémom a potrebám so všetkou vážnosťou
  • individuálne stretnutia
  • svojpomocné skupiny
  • možnosť voľby
  • tráviť spolu čas (fyzické aktivity, rozhovory - integrovať, posilňovať, iniciovať, morálne podporovať, obohacovať, sprostredkovať...)
  • edukácia, poradenstvo, prevencia, vedenie, pastorácia...

Čo znamená rešpektovať?

  • Byť tu aj pre osoby, ktoré vedia, prečo nechcú žiť s osobou rovnakého pohlavia sexuálne alebo v partnerstve.
  • Ponúknuť priateľstvo, spolu sa postaviť k problému či rôznemu stavu ako ľudia/chlapi. Plnohodnotným priateľom nemôžem byť každému, ale môžem sa aktívne pričiňovať o to, aby si každý našiel toho svojho priateľa (aby sa minimalizovali predsudky a zdôraznila potreba byť tu jeden pre druhého).
  • Dobrá rodina je bezpečným prístavom pre človeka po celý jeho život; z nej čerpá v krízových situáciách, rozhoduje sa na križovatkách života i bez slov a nadčasovo. S rodinou si každý deň, nevzdáš sa jej bez boja, pretože ona ťa nesie a robí ťa tým, kým si. Rodinu už máš, ale takisto môžeš mať novú.
  • Nenahovárať na niečo ani nemoralizovať (každý má svoje osobné a/alebo náboženské a iné presvedčenie a predstavy o vlastnom živote).
  • Používať sedliacky rozum (každý jednotlivec a každé pohlavie vydoluje zo seba to, čo je správne, problém je nehanbiť sa za to, prípadne to vedieť vhodne prezentovať svetu), skúsenosť, riadiť sa srdcom, osobným a etickým presvedčením, svedomím.
  • Povinnosťou človeka (a kresťana) je všímať si potreby iného človeka. Má možnosť ukázať príklad (živej viery a) lásky v praxi.
  • Chcieť poznať pravdu, aby som neranil, chcieť vedieť reagovať asertívne a pôsobiť uvedomelo.
  • Nikto rozumný nepopiera komplexnosť príčin vzniku homosexuality, ale každý rozumný sa pri nej nezameriava len na sexualitu a jej dynamiku (ale na celú osobnosť).
  • Dať si pozor na zneužitie homosexuality na ciele loby a politických skupín.
  • Tolerancia a odpustenie aj zo strany homosexuálov: uvedomiť si obraz, ktorý ponúka svetu menšina v rámci homosexuálnej komunity so svojím alibizmom, teatrálnosťou, nedotklivosťou, zaslepenosťou, rozvratom hodnôt...
  • Cirkev: Homosexualita nie je niečo, čo patrí len na spoveď. Vyžaduje si dlhodobý záujem, osobný kontakt, začlenenie do spoločenstva, sprostredkovanie nezaujatého pohľadu na problematiku, zainteresovanosť a otcovsky prístup... . Ak niekto netlačí homosexualitu len do spovedí, tak sa ju usiluje aspoň trošku odtabuizovať, povedať, že byť homosexuálnym znamená naďalej vlastniť a môcť prezentovať všetky atribúty mužskosti či ženskosti a iných rol, ktoré je možné plnohodnotne zastávať, a že i napriek tomu, aké je to niekedy ťažké a ponižujúce, vždy je lepšie vystupovať autenticky (skúmať a hovoriť to, čo naozaj cítim a potrebujem). Ak sa naučím vyslovovať svoje túžby, môžem im dať nový rozmer (už ma nebudú páliť, ani mi nevtlačia hodnotu zvieraťa, ale posunú ma v mojej osobnostnej originalite a ľudskosti dopredu - nájdem návod na svoj život).
  • Spoločnosť: Výchovné a sociálne prostredie vrátane individuálnych osobnostných špecifík niečo spustili. Skorigovať a čiastočne napraviť to môže už len samotný jedinec. Spoločnosť môže byť nápomocná poskytnutím vhodných nástrojov "pomoci," vystupovať ako empatický tútor, nie rukojemník plniaci nezmyselné požiadavky ukrivdených, ale zaslepených indivíduí, ktoré hovoria za všetkých, lebo majú moc.