Cirkev a homosexualita - praktické rady

08.08.2020

V cirkvi sa nemáme apriori zaoberať kultúrnou vojnou (hon na kresťanov vs. hon na LGBT), lebo tá je už iba následkom. Máme sa v nej zaoberať nedostatkami cirkvi, zraneniami cirkvou, nespokojnosťou s cirkvou, nenapĺňaním cirkvou a nápravou tohto nepotešujúceho stavu či obrazu.

Pomôže rozlišovať medzi LGBT organizovanými a medializovanými skupinami a obyčajnými osobami, pre ktorých je ich sexualita intímnou záležitosťou a vecou súkromia, ku ktorej pristupujú so všetkou úctou a pokorou a dávajú jej také miesto v živote, aby nemusela určovať ich každodenné rozhodnutia a pohltiť ich osobnosť.

Potrebujeme sa akútne zamýšľať nad témou homosexuality a aktívne ju otvárať najmä pred mladými ľuďmi. Hovoriť o homosexualite otvorene a s prijatím automaticky neznamená schvaľovať LGBT kultúru ani odporúčať homosexuálny sex či partnerstvo. Najpodstatnejšie je nezhnusiť mladému človekovi homosexualitu ani cirkev cez rôzne ohnivé či emotívne prejavy a výroky, ktoré práve prijatím a chápaním podstaty veci a videním súvislostí s daným konaním nemajú veľa spoločné.

Pokiaľ vnímame kultúrnu vojnu medzi kresťanskými bojovníkmi za legitimitu homosexuálneho partnerského vzťahu a sexu a tými na druhej strane, môžeme túto vojnu brzdiť jedine tým, že praxou svetu ukážeme, ako vieme v cirkvi napĺňať životy a potreby osôb s homosexuálnymi sklonmi a robiť ich šťastnejšími. To bude naša vizitka, že sa nielen venujeme takýmto ľuďom, ale s nimi aj budujeme kvalitné vzťahy. Zvesť o tom, že niekto našiel v cirkvi svoju rodinu bude musieť umlčať neprajníkov. Hoci viera je dar, nie je možné, aby niekoho život s Bohom a s podporou prostredia pri rozhodnutí sa žiť s Bohom nenapĺňal.

Zrejme potrebujeme aj odvahu, držať svoje slovo a držať sa poslania kresťana - milovať až do krajnosti, aby sme sa v cirkvách nebáli robiť správne kroky smerom k iným a boli ochotní zdieľať svoju fundovanosť v téme či úspechy - ovocie svojej práce či služby aj verejne. Nech nepočuť len jednu stranu a jej negativizmus či zvolávanie do boja emocionálnym vydieraním a nekonečným vyjadrovaním krivdy, vracaním sa do minulosti.

Cieľom by malo byť - viac psychológie na teologických fakultách, intenzívnejšia práca s dospievajúcimi s nevyhýbaním sa žiadnym témam, čo predpokladá intenzívnejšie samovzdelávanie a vedenie kňazov skúsenejšími a práca s mladými rodičmi vrátane kvalitnejšej predmanželskej prípravy. Nezabudnime tiež na homosexuálnych seminaristov a kňazov a na celkovú podporu kňazov v celibáte a v pastorácii aj cez terapiu alebo aspoň vedenie skúsenejším človekom mimo kléru.

Na margo vyjadrení LGBT kresťanov odklonených od učenia cirkvi, ako napr. Ondrej Prostredník alebo Mária Ščepková - Je nonsens, aby sme v cirkvi ponúkali homosexuálnym kresťanom ako prvú možnosť homosexuálny partnerský vzťah a živili v nich nenávisť voči cirkvi namiesto toho, aby sme im najprv pomáhali budovať nadštandardné priateľstvá v nepokryteckom, morálne stabilnom, priaznivom a láskyplnom prostredí cirkvi ukazujúc na autentického Boha s možnosťou sebarealizácie pre každého človeka a s pravidelným otváraním citlivých tém, svojho vnútorného sveta. Viac pracovať s mladými v rámci náboženskej výchovy a prípravy na birmovku (netváriť sa v cirkvi, že pornografia a sexuálne experimenty sa detí netýkajú, že každý chlapec si bude hľadať dievča a každé dievča si bude hľadať chlapca) a nedívali sa na cirkev cez chyby minulosti, ale dali jej šancu v prítomnosti a budúcnosti s tým, že už aj my sami budeme tvorcami jej príťažlivejšieho obrazu, krajšieho príbehu. Chcime sa však pri tom pýtať Boha, nie seba, svojej ďalej živenej krivdy, nespracovanej bolesti či potreby vrátiť ľuďom to, čo nám dali alebo nedali. Iba pýchou, krivdou či bolesťou zaslepený človek nevidí, že cirkevné prostredie sa mení, mení sa myslenie ľudí a že do tejto mravčej práce na skvalitnenie prostredia cirkvi je pozvaný každý z nás.

V jednom podcaste istého nemenovaného kresťanského českého rádia hneď v úvodnej časti zaznelo: "Čo robiť, ak sa narodíme s láskou k rovnakému pohlaviu...?" Potreboval som zastaviť prehrávanie videa a zamyslieť sa nad tým, či je vôbec správne podsúvať v cirkevnom prostredí takéto manipulatívne tézy, teologické i psychologické nepravdy a potom čakať, že niekto by vôbec mal záujem o "celibát." S láskou k žiadnemu pohlaviu sa nerodíme a nemôžeme prehliadať ani fakt, že nie sme zvieratá a nerodíme sa so svojou vopred hotovou, sformovanou dušou vrátane sexuality. Na slovo celibát, o ktorom malo byť to video, som takisto alergický, lebo sexuálna abstinencia znamená vyhýbať sa akejkoľvek sexuálnej aktivite (aj autoerotike) a pri homosexualite sa nemá používať vôbec. Nemáme odporúčať niečo, čo sami nevieme žiť, ale máme milovať človeka takého, aký je a ak ho chceme privádzať k láske k cirkvi a k ochotnejšiemu načúvaniu učeniu cirkvi, nemôže ísť o slepú, bezdôvodnú a neopätovanú lásku či lásku s podmienkami.

Treba však vidieť a pomenovať aj skutočné problémy homosexuálnej komunity bez toho, aby sme ľudí v nej, či už praktizujúcich veriacich alebo nepraktizujúcich veriacich a ateistov museli raniť - učiť sa umeniu slova. Nikdy nikomu žiaden vzťah nevydrží, ak ľudia v ňom nepoložia sebavýchovu na prvé miesto a chyby druhého na posledné. To síce platí všeobecne, ale svet k heterosexuálnym osobám nie je taký milosrdný a nepokloní sa im len kvôli ich sexualite alebo akejkoľvek inakosti. Násilná LGBT loby a najmä vo virtualite sa šíriaca kultúra krivých zrkadiel, mýtov a amorálností to homosexuálom neuľahčuje. Jednak z nich robí nedotknuteľných, separujúcich sa, smerujúcich mimo realitu a podstaty života, odpútaných od hodnôt a zásad potrebných pre zdravé fungovanie a udržanie akéhokoľvek vzťahu, unikajúcich do sveta v ich prípade reálne neexistujúceho tretieho pohlavia a nemožnosť kvalitnej a pravdivej spätnej väzby sťažuje ich sebavýchovu a rozvoj mužskosti (ženskosti) - tých atribútov muža (ženy), ktoré sú v danom mužovi (žene) evolučne zakódované, ale zakrpatené alebo potlačené a činia ho (ju) tápajúcou, chybujúcou, neslobodnou, nemohúcou, zaseknutou individualitou v biologicky jasnom a vnútorne prijatom pohlaví.

Z toho dôvodu, že mladí ľudia s homosexuálnymi sklonmi pri svojom dospievaní trávia príliš veľa času vo virtualite, zdá sa byť kľúčové to, aby pre nich boli vytvorené skutočne kvalitné virtuálne priestory na zdieľanie, duchovný a duševný rast, ako aj budovanie priateľstiev.