Byť si oporou, stať sa bláznami v láske

02.10.2021

Príhovor adresovaný čitateľom, ktorí vo svojom srdci nosia homosexuálny sklon

Milí priatelia,

dnes ráno som pocítil silnú túžbu pozdraviť vás, vyjadriť, ako veľmi na vás myslím, prajem vám a som s vami - ako obyčajný muž, človek, priateľ.

Je to už viac ako desať rokov, čo vyvíjam snahu o priblíženie sa všetkým ľuďom s homosexuálnymi sklonmi s túžbou vytvoriť spoločenstvo - aby neboli chvíle, kedy by sa človek o sebe nemohol rozprávať s niekým, kto mu aj rozumie.

Niečo sa podarilo, niečo zničili nepriatelia tým, že pošliapali po zámeroch a cieľoch webu, iní sa zasa otočili chrbtom, lebo na mne či na mojich riadkoch/aktivitách hľadali to zlé a nechali sa tým ovládnuť.

Nakoniec sme to web i ja prežili a na prvotnej túžbe byť blízko ľuďom a zdieľať ich boje sa nič nezmenilo.

Vnímam tiež neoficiálnu zmenu myslenia v cirkvi pri hodnotení mimomanželského a ospravedlňovaní homosexuálneho sexu, ako aj úspech pseudokresťanských "dúhových" spoločenstiev a lídrov, ktorí sa nielen vyhýbajú pravdivému pomenovaniu vecí, ale úmyselne ohýbajú Božie slovo, ospravedlňujúc to tým, aby litera nestála nad milosrdenstvom. Tu však skôr ide o falošné milosrdenstvo vychádzajúce zo srdca bohorovného človeka a úmyselné šírenie nového učenia, ktoré nepotrebuje kontrolu ani spätnú väzbu. Nepotrebuje teda ani spoločenstvo, ani cirkev, ani sviatosti. A teda ani Boha, ani Ducha Svätého na rozlišovanie holej pravdy a šteklivého omylu.

Osobitne a veľmi intenzívne vnímam deštruktívny vplyv LGBT+ manierov a nepísaných pravidiel správania na nedospelých a čerstvo dospelých jedincov najmä v anonymnom prostredí. A to sa nezmenilo ani v Čechách ani po rokoch od schválenia registrovaného partnerstva. Inštitucionalizovaná homosexualita nedokáže zmeniť podstatu homosexuality ani správanie samotnej homosexuálnej komunity vo vnútri ktorej dochádza k vzájomnému zraňovaniu sa napríklad aj kvôli vzhľadu, nehovoriac o iných rozdieloch.

Nie je jednoduché žiť dobrým životom, detegovať v ňom všetko to, čo je potrebné zmeniť a ešte ťažšie je to urobiť. Stávať sa novým človekom je proces, v ktorom odhodlanec potrebuje oporné body i oporu iného človeka. Nie je jednoduché milovať a ešte ťažšie môže byť zostať milovaný až do konca, nakoľko to nie vždy závisí od nás.

Stále ťažšie a ťažšie je byť kresťanom a homosexuálne orientovaným zároveň, nakoľko spoločnosť sa každému veľmi rafinovane usiluje nanútiť, že registrované partnerstvo či homosexuálne manželstvo je výsledkom prirodzenej túžby človeka, jediná správna voľba prinášajúca každému šťastie či riešenie na všetko.

Úlohou tvorcov legislatívy by malo byť prijímať zákony pre dobro a blaho všetkých ľudí. Je otázne, či by tak závažnou zmenou legislatívy stále bola udržateľná ochrana maloletých a či by už aj teraz nie raz a nie málo rozpoltené vnútro človeka, ktorý nemôže tvoriť s rovnakým pohlavím pár z objektívnych či subjektívnych dôvodov napriek homosexuálnemu sklonu, nebolo ešte viac poškodzované. Zrazu by človek mal konať tak, ako to svetský zákon umožňuje, čo ľahko prekryje Boží hlas v srdci a umenší túžbu poznať o sebe pravdu. Ak je Biblia postavená na Božej prirodzenosti a logike, čo urobí s vnútrom a smerovaním človeka to, ak svetský zákon túto Božiu prirodzenosť a poriadok vecí poprie? Nehovoriac o smerovaní celej spoločnosti.

Možno je na jednej strane dobré, ak viem, že môžem všetko, ale to viem aj teraz, bez zmeny legislatívy. Už teraz som schopný splnomocňovať partnera, dediť po ňom. Na druhej strane Boh sa nemýli, hoci i interrupcia je podľa práva štátu legálna. Nemožno však povedať, že štát nepodporuje tehotné ženy. No pri homosexualite podporu automaticky stratí človek, ktorý sa postaví mimo LGBT+ lobistického šialenstva, lebo jeho rozhodnutie nemať sex s rovnakým pohlavím začne byť vnímané ako škodlivé popieranie. Zmena legislatívy navyše automaticky neznamená zaveliť môjmu okoliu, aby ma prijalo. A ak ma niekto miluje aj bez analýzy mojej skutočnej sexuálnej orientácie, má dôvod postaviť sa voči mne inak, ak sa o nej dozvie viac? Je každý povinný vnútorne prijať môjho partnera, alebo ma urobí šťastným to, ak sa tak udeje nasilu? Prijať svoju homosexualitu musí znamenať mať sex s rovnakým pohlavím? Vyhlásenie prirodzenosti javu pri jeho nepoznaní ho urobí skutočne prirodzeným? 

Boh ma neodsudzuje na večnú samotu. Môžem svoj život zdieľať i bývať s inými ľuďmi a vzájomne sa môžeme obdarovávať láskou. Súčasťou týchto vzťahov a väzieb by nemali byť erotické aktivity. Krutosťou Boha to v mojom ponímaní prestane byť vtedy, ak sa otvorím pre Božie pôsobenie, hlboko sa ponorím do seba a uvedomím si všetky príčinné súvislosti. Motiváciou prestane byť strach z pekla, ale stane sa ňou výsledok poznania seba a láska k Bohu.

Ja sám osebe nie som proti registrovaným partnerstvám či homosexuálnym manželstvám, pretože verím tomu, že ľudské ego násobené dvomi v páre bude o niečo menšie ako objektívne dobro pre dieťa. Ale obávam sa toho, že podpora doživotne slobodných zmizne úplne, ba títo ľudia žijúci podľa Božieho slova budú marginalizovaní a považovaní za bláznov, ktorí sa pre tento stav rozhodli z pasie či trucu. Čo bude s nimi, ak oni ešte viac potrebujú zažiť lásku a rodinné väzby v spoločenstve? Každý ich odkáže na to, aby si našli partnera. Aj v kresťanských rodinách, spoločenstvách. Je to paradoxné - akoby sme boli ako kresťania príliš slabí či neoprávnení skutočne milovať a robiť s Kristom nemožné. V skutočnosti láska človeka poznačená Kristom má potenciál zaplaviť svet.

Navyše mladý človek sa už absolútne nebude musieť pozastavovať nad tým, čo je Božia vôľa alebo hľadať útočisko v autentickom Bohu a cirkvi, ktorá si zachovala svoju pravú tvár v ľuďoch žijúcich podľa Krista. Toho Krista, ktorý aj karhal a vyžadoval, hoci podľa obyčajov a logiky spoločenstva danej doby sa mýlil a súdil nesprávne. Dnes je postava Boha zneužívaná ako bytosť milujúca všetko, ktorá nič nevyžaduje a je rada slepá a hluchá v prospech novej ideológie a kultúry, v ktorých by už autentický Boh miesto nenašiel.

Môžem predsa všetko, ale ako kresťan sa potrebujem pýtať, čo osoží mojej duši a nemôžem sa spoliehať na lacné výhovorky. Pohľad spoločnosti na homosexualitu sa zmenil, zjemnil, scitlivel, a to nemôže byť zlé, len ma mrzí, že k tomu došlo cez klamstvá a že aj kresťania majú chaos v tom, čo na homosexualite druhom prijať, čo iba tolerovať a čo z vlastného konania vylúčiť a nahradiť to iným. Navyše my kresťania nevieme tolerovať tak, aby to tolerovanie nebolo pre nás nutné zlo a aby sme danému človeku nedali pocítiť, že je zlým, hriešnym.

Vždy hovorím, že život je náročný aj bez neheterosexuality, ale máme tu byť jeden pre druhého - nie na to, aby sme sa presviedčali či vracali na "správnu" cestu, ale kvôli tomu, aby sme sa dokázali podoprieť v správnej chvíli. A to všetkým prajem, nech sa už vaša cesta uberie ktorýmkoľvek smerom.

Modlím sa za vás všetkých, lebo v mnohých prípadoch nič nezmôžem, ale môžem vás odovzdať do rúk Všemohúceho, ktorý je stále s vami a nikdy za vás neprestane bojovať. Kedykoľvek mi môžete napísať o tom, čím si prechádzate alebo čo vás trápi. Tiež napísať o Bohu, svojej ceste za ním, o svojich bojoch a túžbach. Je tak málo ľudí, ktorí dnes dokážu klásť správne (pre nich samotných prospešné) otázky, počúvať, nechať sa viesť, nemať na všetko odpoveď. Nie počúvať mňa ani nechať sa viesť mnou, ale nezahlušiť vnútorný hlas, chcieť byť pokorne sprevádzaný Bohom i človekom, ktorý Boha miluje alebo aspoň má zrelší pohľad na veci. Ja môžem len počúvať toho, kto chce otvoriť seba a neprišiel bojovať so mnou, s cirkvou či Bohom.