Buďme pripravení slúžiť

18.10.2018

Mk 10, 35-45

Často túžime po tom, aby sa na nás ostatní ľudia pozerali ako na silných, inteligentných a úspešných. Možno si to niekedy nepripúšťame, ale iste nám dobre padne, keď nám ľudia vyjadria svoj obdiv, alebo nás minimálne vnímajú v dobrom svetle. Hoci by sme sa o to nemali usilovať kvôli obdivu, určite je dobré pracovať na sebe a stať sa "veľkým" človekom. Ježiš nám v evanjeliu dáva návod: "Kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých."

My máme často tendenciu svoje šťastie hľadať v tom, čo nám je príjemné alebo pohodlné. To však nie je cesta, ktorú nám ponúka Ježiš. Keby sme robili len to, čo je nám príjemné, jedli len to, čo nám chutí a vyhýbali sa každému nepohodliu, výsledkom by bol úpadok po rôznych stránkach. Stali by sa z nás osoby so slabými morálno-vôľovými vlastnosťami, neschopné čeliť problémom, ktoré prináša život. Ako Ježišovi učeníci nemôžeme akceptovať takéto nízke štandardy. Ak chceme nasledovať Ježiša, mali by sme konať podobne ako On. Vieme, že Jeho život bol plný služby. Nežil pre seba, ale pre druhých. Často sa zriekal svojho pohodlia kvôli iným, bez toho, aby za to očakával odmenu.

Pod službou by sme nemali rozumieť len fyzickú alebo duševnú prácu. Počas života sme možno väčšinou vedení práve k nej: deti sú vedené k tomu, aby sa dobre učili, dospelí k tomu, aby veľa pracovali, dobre zarábali a finančne zabezpečili svoju rodinu a podobne. Je to určite správne, ale je to naozaj v našom živote to najdôležitejšie? Je smutné vidieť rodičov, ako "nemajú čas" na svoje deti, lebo musia pracovať. Nespravili by väčšiu službu tým, že by si našli viac času na rozhovor s nimi? Pokúsme sa byť vnímaví na skutočné potreby ľudí okolo nás. Niekedy blížnemu poslúžime materiálnym darom, niekedy skôr povzbudením, inokedy možno stačí vypočuť. Keby už nič iné, môžeme pri tom človekovi iba byť. A vždy sa môžeme za neho modliť.

Autor: Ján M.