Ako pseudokresťanské združenia zavádzajú kresťanov a svoju pravdu vydávajú za lepší variant Boha

17.07.2021

Keď sme sa na facebookovej stránke Signum dočítali, že aktéri bývalého Gay Christians sa tešia na príchod pápeža Františka, už sme tušili, že za tým bude ďalší šikovný ťah združenia, ktoré sa usiluje pôsobiť na kresťanov hľadajúcich svoju identitu i svoje miesto v niektorej z kresťanských cirkví na Slovensku ako maják.

Je síce zvláštne hodnotiť príchod pápeža práve z tejto perspektívy, akoby sme iné problémy na Slovensku ani nemali, ale budiš, je to ich poslanie vo všetkom vidieť výhody pre seba. Bolo by to azda i nepohoršujúce, keby nešlo o kresťanov a keby nielen v tomto prípade hovorili pravdu.

Na stránke sa vyjadrujú, že pápeža, ktorý podporuje kňaza Jamesa Martina a ktorý mimo ex cathedra podporuje registrované partnerstvá predsa môžeme privítať dúhovými vlajkami a povzbudiť slovenskú cirkev k tomu, aby tiež urobila "skúšku správnosti." Tu sa už odvolávajú na článok od Rasťa Kočana: O tom, ako si pápež František urobil skúšku správnosti. A nevyšla mu..., z ktorého nám vychádza, že pápež je fajn, vybral si správnu stranu, len, "chudák," má zviazané ruky.

Áno, jezuita James Martin sa pastoračne venuje "dúhovej komunite," ale zatiaľ sme sa nikde nedozvedeli o tom, že by pozýval homosexuálne osoby do partnerských vzťahov alebo do sexu medzi rovnakým pohlavím. Je kňazom aj pre tých, ktorí tu a teraz sú v homosexuálnom partnerskom vzťahu. Mohol mlčať, ale vybral si, že nebude prehliadať ani týchto ľudí, ak sú úprimne hľadajúci Boha, nie iba šíriaci propagandu proti tradičnému učeniu cirkvi. A to je, myslíme, veľký rozdiel. Aspoň takto ho poznáme my. Ak dnes hovorí už niečo iné, čo učí Katolícka cirkev, radi sa o tom od našich čitateľov dozvieme a opäť prehodnotíme náš postoj.

Rovnako aj súčasný pápež vyjadruje podporu všetkým ľuďom, ich ľudskosti, dobrým úmyslom a dielam, hľadeniu aj na iných, vníma problémy aj tých v homosexuálnych partnerstvách a ako človekovi, nie ako hlave katolíckej cirkvi mu neprekáža ani registrované partnerstvo. Ťažko povedať, koľko toho pápež o homosexualite vie, ale z mnohých iných jeho vyjadrení je známe, že na lídra má až príliš citlivé srdce, ktoré vníma slzy každého a verí im bez ohľadu na to, čo sa za nimi skutočne skrýva. To ho zároveň "hecuje" natoľko, že občas potrebuje pripomenúť, že je aj hlava Katolíckej cirkvi a nemôže byť taký prostoreký, milosrdný či vyhovujúci všetkým. Iste sme zvyknutí pri pápežoch na jasnejšie stanoviská a, žiaľ, pápež František neistými vyjadreniami podporuje rozkoly v miestnych cirkvách, ale je taký, aký je, vybral si takýto spôsob prihovárania sa ľuďom, aby sa nikto necítil byť dotknutý (Ale dá sa to robiť a pritom zostať pravdivým pred Bohom?). Rozhodol sa viac zamerať na vlažných kresťanov a ľudí mimo cirkvi a byť ak už nie ich pápežom, tak aspoň priateľom. Avšak ani cirkev dneška nemôže bagatelizovať hriech a obchádzať jeho jasné pomenovanie kvetnatými sladkými rečami, mlčaním, diplomatickými odpoveďami. Je fajn, že aj líder Katolíckej cirkvi svetu ukázal, že nemusí mať na všetko jasnú odpoveď a nemusí ľuďom hovoriť, ako majú žiť, ale my laici na takéto nejasné signály, všeobecné a pri istých problematikách takmer až sekularizované posolstvá nie sme zvyknutí a zrejme dlho nebudeme.

Niektoré pápežove slová otvárajú priestor ani nie tak na diskusie, ale na špekulácie a prekrúcania Písma organizovaných skupín v cirkvi, ktoré čakajú práve na toto. Toho sa ale kresťan znalý Písma nechytí a nezneužije to na šírenie zavádzajúcich výrokov, ktoré dnes akosi priťahujú masy neraz a nie málo zranených ľudí, zranených aj cirkvou.

Ešte pár riadkov k článku od Rasťa Kočana. Možno povedať, že je rovnako plný pravdy i klamstiev zároveň. Tie o pápežových vyjadreniach sme si už vysvetlili.

"V pastoračnej praxi sa, v rámci spovede, tolerujú jednotlivé krátkodobé vzťahy, dlhodobý partnerský vzťah však býva prekážkou udelenia sviatosti zmierenia."

Akoby tu autor chcel povedať, že cirkev dovoľuje homosexuálom si užiť jednorazovo s hocikým, no nedovoľuje im pravidelne si užívať s jednou osobou vo zväzku. Máme vedomosť o tom, že vždy ide o rovnaký hriech, ale druhý prípad produkuje väčší a dlhšie trvajúci tlak na svedomie kresťana, ktoré mu hovorí, že toto nie je správne. To prvé sa považuje za úlet, niekedy i neplánované zlyhanie, čo predstavuje menší tlak na svedomie človeka, no väčšie riziko pre jeho zdravie. Z toho vyplýva, že ak niekto "zlyháva" permanentne, pre jeho zdravie je lepšou voľbou stabilný partner, čo automaticky znamená zrieknuť sa sviatostí (aj to je voľba). Zrieknutie sa sviatostí nemusí znamenať (definitívne) zriecť sa Boha a aktívneho života v cirkvi. Tiež to nemusí znamenať pridať sa na stranu odboja. Je ale fajn oznámiť toto rozhodnutie rodine (podľa možností a okolností) a spoločenstvu, aby ako kresťan a človek nehral divadlo. Je potom na rodinách a spoločenstvách, aby toto rozhodnutie svojho člena prijali, nebočili od neho a nebáli sa toho, že "bude presviedčať aj iných ľudí na takúto cestu." Za seba môžeme povedať, že veľmi radi vidíme v kostoloch aj homosexuálne páry, lebo iba Boh vie, ako v srdci zmýšľajú o sebe, svojom vzťahu, o ňom, o cirkvi a iba oni vedia, prečo tam potrebujú byť. Mnohé uveria hlasu vplyvných kresťanov či odborníkov, ktorý ako rafinovaný mätie až presviedča o správnosti konania človeka z Božej perspektívy. Sviatosti neodškriepiteľne chýbajú kresťanovi, ktorý sa ich rozhodol neprijímať, lebo sú prostriedkom na budovanie vzťahu s Bohom, formovanie svedomia. Človek vďaka nim i cez sebareflexiu rastie duchovne i duševne, "neznecitlivuje," nevzďaľuje sa veciam duchovným, neprestáva byť spojený s Bohom, rozlišovať spásonosné a zatracujúce. Toto nie sú knižné frázy, ale je to životná prax.

Čo kňaz, to iná prax v rámci udelenia sviatosti zmierenia osobe, ktorá s niekým žije "nadivoko." Správne sa však sviatosť zmierenia nemá vysluhovať osobám, ktoré nie sú v ohrození života a po spovedi nehodlajú žiť s druhom či družkou v jednej domácnosti bez sexu. Takáto spoveď je, koniec koncov, neplatná. Je na zamyslenie, kvôli čomu tieto osoby vôbec vyhľadávajú sviatosť zmierenia, či nejde len o zvyk alebo nepripravenosť žiť inak, brať Boha vážne. V lepšom prípade po sexe s druhom či družkou po spovedi už nepristupujú k sv. prijímaniu, ale dôležité je, či pri sv. spovedi bolo predsavzatie žiť s danou osobou v jednej domácnosti cnostne. Nakoľko prax ukazuje, že to nie je veľmi možné, pokiaľ je tam vzájomná sexuálna príťažlivosť, viacerí kňazi takéto spolužitie neodporúčajú až ostro kritizujú. Nemožno všetkých hádzať do jedného vreca a zakazovať to globálne či radikálne, avšak každý dospelý človek vie aj sám od seba zhodnotiť, čo už nie je schopný pred Bohom udržať. Nie pred literou, ako sa uvádza v článku, ale pred Bohom, pri ktorom sa tak neochotne hovorí, že nielen dáva, ale aj vyžaduje a Jeho zákon nie je všeobecný morálny zákon upravujúci sa každých pár desaťročí. Jeho zákon je nadčasový, večný a jedine človek ho dokáže relativizovať a nazvať to právom. Navyše Boží zákon je logický pre tých, ktorým Boh zjaví svoju veľkosť a múdrosť a Duchom ich privedie k pravde i k rešpektovaniu autentického Boha.

"Pápež František... vystúpil z istoty tej niekoľko storočí budovanej katedrály. A pozrel sa na ňu zvonka. Čo uvidel? Nešťastných ľudí, ktorí boli dobrým Bohom stvorení s inou sexualitou ako väčšina. Ľudí, ktorým jeho cirkev odopiera základné právo žiť svoj život v láskyplnom celoživotnom partnerstve. Ľudí, ktorých jeho cirkev "omilostí" a zoberie medzi seba len vtedy, keď zaprú a potlačia svoju základnú identitu."

Toto sú veľmi vážne a zavádzajúce tvrdenia. Poďme ich uviesť na pravú mieru.

  • Kresťania si neraz mýlia stvorenie Bohom a dopustenie Bohom. Jasnejšie uvidíme ten rozdiel až vtedy, keď si sami pred sebou priznáme, že homosexualita má komplexnejší pôvod, ako sa zvykne prezentovať verejnosti. Boh nikdy nedá človekovi niečo, aby mu to mohol zakazovať a škodoradostne sa tešiť z jeho inakosti a trápenia. Homosexualita člena spoločenstva je skúška spoločenstva, či naozaj v ňom platí: "V cirkvi môžem byť gay, ak o tom nehovorím." Boh dáva rôzne skúšky, ale s nimi aj milosť a silu. Stačí ho nasledovať a vtedy nemôže o sebe nikto vyhlásiť, že je nešťastný. Nefungujúce, nenapĺňajúce spoločenstvá, ktoré, keby boli kvalitné, dokázali by človeku nahrádzať i vracať mnohé z nezažitého či strateného, nie sú Božím výsmechom do tváre homosexuálneho kresťana, ale vizitkou nás ľudí, nášho vzťahu k Bohu i k sebe navzájom. Musíme si však uvedomiť aj to, že nikto nebude šťastný v spoločenstve veriacich, kto chce meniť Boha i dané spoločenstvo na svoj obraz. Homosexualita je vo väčšine prípadov doživotnou skúškou, čo je pre niekoho kruté, ale doživotnosť stavu zasa kreuje toľko spôsobov, ako byť svetlom pre iných, vzorom, byť iným v dobrom slova zmysle, duchovne produktívnym, plodným iným spôsobom, hlavne vo videní a napĺňaní potrieb blízkych, cez čo i človek sám musí vnútorne rásť, napĺňať svoj život radosťou, pokojom, pocitom potrebnosti. Možno práve ľudia, ktorí nemôžu zažívať partnerskú lásku so sexom a plodením detí majú byť duchovnými vodcami a osobnosťami so vzácnym pohľadom na svet. A v tom vidíme krásu a prozreteľnosť Božieho plánu, že Boh si vyvoľuje toho, kto to neplánoval takto a určil mu žiť v dobe, v ktorej často ani kňazi nemajú čas, chuť alebo predpoklady byť duchovnými a nielen duchovnými lídrami. Svet i Boh potrebuje ľudí, ktorí sú ochotní nezavrieť sa do bubliny plnej samého seba alebo do bubliny vyhradenej pre partnera či biologickú rodinu. Nevieme si predstaviť svet, v ktorom by bol partner či potomok nevyhnutnosť, právo za každú cenu, a bez partnera či potomka by nemalo zmysel žiť alebo by pri takomto živote šlo iba o prežívanie. A dokonca, i keby tomu tak bolo, nevnesie to medzi ľudí viac lásky a spokojnosti.
  • Boh nepozná základné právo človeka na partnerský vzťah a sex pri rôznom zložení pohlaví. Zatiaľ sme si totiž my ľudia stanovili, že to budú dvaja dospelí ľudia. O 50 rokov to už nemusia byť dvaja a o ďalších 50 ani dospelí. Preto je fajn, že Boží zákon je nemenný, má mnohé spoločné so zákonom prírodným až prirodzeným, ale je šitý na mieru pre človeka. Ako keby Boh vedel, že človek ho nikdy neprestane provokovať, ničiť nielen iných ľudí a zem, po ktorej chodí, ale aj seba samého. Proste pokrivený obraz o správnosti mnohých vecí máme v sebe a preto potrebujeme láskavého Otca, ktorý nás nasmeruje do cieľa.
  • Asi najväčšie klamstvo je, že cirkev chce, aby kresťan potlačil a zaprel svoju základnú identitu. Potlačil, zaprel? Základnú identitu??? Boh i spoločenstvo skutočných kresťanov povzbudzuje ľudí k autenticite, lebo spoločenstvo napĺňa a vzťah k Bohu prekvitá, ak v nich môžeme dávať zo seba všetko. Je zaujímavé, že autor článku zrejme nechce, aby kresťana v spoločenstve viedol autentický Boh, Písmo, aby spoločne s členmi spoločenstva hľadal pravdu, ale bol by rád, keby ho viedol napr. ten liberálny LGBT+ aktivista, ktorý sa na takého Boha hnevá a Písmo nepozná komplexne. Čiže nemáme byť ovce (Dobrého Pastiera a duchovných vodcov), ale ak budeme ovce lídrov s kvetnatými rečami o hrdosti nie na osobnosť, ale na sexualitu, lídrov, ktorí nám povedia, že láska je láska, sex s láskou či láska pri sexe nemá mať pravidlá, lebo všetko, čo cítime, treba nasledovať, inak popierame seba, to už bude v poriadku, ovce takých "pastierov" sú dnes "cool." Poďme teda skvalitňovať kresťanské spoločenstvá, poďme sa viac venovať aj marginalizovaným skupinám, ale prestaňme popierať autentického Boha a robiť si moderné "modly!"
  • Zatiaľ ešte nikto nebol schopný vysvetliť, prečo väčšina ľudí v našej slovenskej homosexuálnej komunite má sex mimo tej lásky a doživotného partnerstva, ktoré tak rôzni aktivisti ospevujú na PRIDE pochodoch hrdosti na identifikáciu človeka a pohľad naň výhradne cez jeho sexualitu. Keby to napĺňalo všetkých a keby to malo taký účinok na premenu vnútra (posun k zrelosti) tak, ako sa o tom hovorí, žilo by sa to vo veľkom, tolerantná spoločnosť to predsa nezakazuje a i v cirkvi by sa takáto prax nakoniec mohla ukázať ako správna* - všetci by si totiž hovorili - Ako sa milujú, aj život by položili za seba, milujú sa i v dôchodkovom veku atď. a sú nám v pároch príkladom žitia hodnôt, vzťahov, vernosti, správania sa, viery... Ako vyplýva z množstva rozhovorov s homosexuálnymi osobami, takéto nastavenie mysle má, takýto životný štýl preferuje len maličká časť homosexuálnej komunity a to sa žiadnymi zákonmi nezmení, nakoľko skutočná láska stojí nad každým zákonom a každou nálepkou. Takéto väčšinové žitie homosexuálnej lásky by stálo za postavenie sa proti cirkvi i obetu vlastného života.**

*Veľmi hypoteticky, lebo Písmo nezmeníme ani po tom, ako väčšina v homosexuálnej komunite zmení myslenie, vnímanie života, vzťahov, seba ako reprezentanta konkrétneho pohlavia, životný štýl a tým Písmom nemyslíme texty o homosexualite, ktoré sa dajú spochybniť, ale celkový pohľad na človeka, vzťahy a posolstvo knihy, ktorá je základným pilierom kresťanstva.

**Veľmi zjednodušené a silácke tvrdenie, nevychádzajúce z Božieho vnímania aj tej ľudskej lásky, ktorá sa, ak má základ v Bohu, neškatuľkuje do lepšej a horšej, nemôže byť sprevádzaná sexom v každom láskyplnom vzťahu a nemôže nenapĺňať.