Aby boli jedno ako my
Jn 17, 11-19
V evanjeliu sa Ježiš modlí za apoštolov a za nás,
aby sme boli jedno. Neprosí o to, aby sme boli uchránení od utrpenia, od
vlastných nedostatkov, ale aby sme boli jedno. Chápem to tak, že Ježišovi veľmi
záleží na tom, aby bola Jeho Cirkev jednotná. Často hovorí, aby sme sa navzájom
milovali, aby sme si navzájom pomáhali niesť kríže a podobne. Nie vždy to musí
ísť ľahko. Sme totiž ľudia poznačení dedičným hriechom, sme slabí
a opakovane zlyhávame. Preto sa občas aj medzi nami kresťanmi vyskytnú
nedorozumenia. Často sa navzájom porovnávame, závidíme si a zraňujeme sa.
Netreba sa nad tým veľmi rozrušovať; je to neoddeliteľná súčasť našej ľudskej
nedokonalosti. Dôležité je však nezotrvávať v hneve a odpustiť,
napriek tomu, že naša pýcha nám to veľmi neuľahčuje. Viem, že to nie je vždy
ľahké; tiež som s tým mal nemalé problémy. Pre nedorozumenia
s niektorými kresťanmi som dokonca mal chuť opustiť Cirkev a dať katolíkom
najavo, že o nich už nestojím. Neraz som možno kvôli svojmu hnevu niekoho
zranil a zachoval sa úboho. Uvedomil som si však, že toto nie je postoj
hodný Ježišovho učeníka. Bolo to len moje zranené ego túžiace po pomste. Keď človek
chce osobnostne rásť, musí byť schopný potlačiť svoje ego a robiť to, čo
je správne - odpúšťať. Nenávisťou ku kresťanom a k Cirkvi by som ubližoval
predovšetkým sebe a deformoval by som svoj charakter. Ako napísal sv.
Augustín v diele Vyznania: "...nič nie je nebezpečnejšie nad nenávisť
a nik nemôže prenasledovaním inému uškodiť väčšmi, ako škodí svojmu srdcu
nenávisťou." Snažme sa teda byť k sebe dobrí a navzájom sa milujme.
Podľa toho totiž ľudia spoznajú, že sme Ježišovi učeníci.
Autor: Ján M.