Aby boli jedno ako my

Jn 17, 11-19

V evanjeliu sa Ježiš modlí za apoštolov a za nás, aby sme boli jedno. Neprosí o to, aby sme boli uchránení od utrpenia, od vlastných nedostatkov, ale aby sme boli jedno. Chápem to tak, že Ježišovi veľmi záleží na tom, aby bola Jeho Cirkev jednotná. Často hovorí, aby sme sa navzájom milovali, aby sme si navzájom pomáhali niesť kríže a podobne. Nie vždy to musí ísť ľahko. Sme totiž ľudia poznačení dedičným hriechom, sme slabí a opakovane zlyhávame. Preto sa občas aj medzi nami kresťanmi vyskytnú nedorozumenia. Často sa navzájom porovnávame, závidíme si a zraňujeme sa. Netreba sa nad tým veľmi rozrušovať; je to neoddeliteľná súčasť našej ľudskej nedokonalosti. Dôležité je však nezotrvávať v hneve a odpustiť, napriek tomu, že naša pýcha nám to veľmi neuľahčuje. Viem, že to nie je vždy ľahké; tiež som s tým mal nemalé problémy. Pre nedorozumenia s niektorými kresťanmi som dokonca mal chuť opustiť Cirkev a dať katolíkom najavo, že o nich už nestojím. Neraz som možno kvôli svojmu hnevu niekoho zranil a zachoval sa úboho. Uvedomil som si však, že toto nie je postoj hodný Ježišovho učeníka. Bolo to len moje zranené ego túžiace po pomste. Keď človek chce osobnostne rásť, musí byť schopný potlačiť svoje ego a robiť to, čo je správne - odpúšťať. Nenávisťou ku kresťanom a k Cirkvi by som ubližoval predovšetkým sebe a deformoval by som svoj charakter. Ako napísal sv. Augustín v diele Vyznania: "...nič nie je nebezpečnejšie nad nenávisť a nik nemôže prenasledovaním inému uškodiť väčšmi, ako škodí svojmu srdcu nenávisťou." Snažme sa teda byť k sebe dobrí a navzájom sa milujme. Podľa toho totiž ľudia spoznajú, že sme Ježišovi učeníci.

Autor: Ján M.