Jozef Wallenfels

Čerstvý prvák Právnickej fakulty Univerzity Komenského, študent Kolégia Antona Neuwirtha, člen Komisie pre mládež Žilinskej diecézy, aktívny dobrovoľník a mladý muž s veľkými plánmi do budúcnosti. Aj takto sa dá stručne charakterizovať Jozef Wallenfels. V rozhovore sa nám predstaví viac a neobídeme ani jeho vnímanie života, Cirkvi, citlivých tém vrátane nápadov či návrhov, ako k nim pristupovať.

Jozef Wallenfels (zdroj: Facebook)
Jozef Wallenfels (zdroj: Facebook)

1. Poznám ťa ako mladého muža, ktorý sa veľmi skoro zviditeľnil na poli mládeže v Katolíckej cirkvi. Vnímam to ako úspech i potrebu. Nepoznám veľa mladých kresťanov, ktorí by verejne svedčili o svojej viere, vehementne obhajovali to Božie a prezentovali cirkev ako dobrú matku, domov pre všetkých, vždy aktuálne prístrešie. Zároveň viem, ako ťažko sa v našej cirkvi presadzuje. Prezradíš, ako si to dokázal a ako by aj iní mladí ľudia mohli dokázať to, aby ich cirkev a možno aj politici brali skutočne vážne (možno ani nie pri individuálnych rozhovoroch, ale skôr globálnejšie)? Čitateľa možno bude zaujímať, či ti k zviditeľneniu sa nepomohli priezvisko a rodinné kontakty.

V prvom rade si nemyslím, že som niečo dokázal (úsmev). Začalo to tým, že som ako 15-ročný na duchovnej obnove pre birmovancov zakúsil, že Boh je živý a že ma osobne miluje. Dovtedy som sa o Boha a Cirkev veľmi nezaujímal. Následne som začal chodiť do katolíckeho mládežníckeho spoločenstva Efata, ktoré pôsobí v Považskej Bystrici, mojom rodnom meste. Ono bolo tým podnetným prostredím, kde sa mohli dobré základy viery od mojich rodičov nadstavovať a ponúkli sa možnosti slúžiť v Komisii pre mládež alebo na lokálnej úrovni v projekte Godzone. Takže ak máme na mysli nejaké presadenie sa, tak asi tohto druhu. Všetko sú to ale veci dobrovoľníctva a služby. To znamená, že prišlo pozvanie a ja som ho len prijal, nesnažil som sa silou mocou presadiť. To je aj moja rada pre iných: nesnažte sa presadiť, nechajte Boha aby vás presadil, ako také ovocné stromky (úsmev). Ak tu teda niekto niečo dokázal, tak je to rozhodne Boh s jeho schopnosťou premeniť veľkého hriešnika - mňa - na niekoho, kto mu chce byť stále bližšie a bližšie a slúžiť iným.

Čo sa týka rodinných kontaktov: áno, môj krstný otec je ten známy kresťanský gynekológ zo Žiliny. Jeho príbeh viery je určite zaujímavý a veľmi si cením jeho prácu, ale nemyslím si, že by mi rodinné "kontakty" nejako pomohli, teda okrem toho, že mi moji blízki boli a stále sú vzorom vo viere a v cnostnom živote.

2. Keď sme už pri rodine, čo pre teba znamená tá tvoja a za čo si jej vďačný najviac? Aké posolstvo ti dala tvoja rodina pre teba ako budúceho manžela a možno raz aj otca rodiny? Akým otcom by si chcel byť raz ty? Na aké vlastnosti otca chceš klásť najväčší dôraz?

Moji rodičia sú skvelí! Obaja sú lekári, ale v prvom rade sú to hodnotovo založení ľudia. To znamená, že vždy je u nich prvoradá láska k blížnym, ktorí potrebujú pomoc. Je toho veľmi veľa, čo si na nich vážim. Za všetko spomeniem jednu vec, ktorú mi vždy prízvukovali: normálnosť. Proste milovať Boha, ľudí, seba, ale pri tom všetkom ostať normálny. A to je asi niečo, čo by som chcel aj ja odovzdať mojim budúcim deťom. A samozrejme prvá vec, ktorú túžim, aby si navždy odniesli: že sú milované. Mnou, ich matkou a špeciálne Bohom.

3. Poskytoval si viacero rozhovorov kvôli stretnutiu mládeže v Paname, ktorého si sa osobne zúčastnil aj s priateľkou. Kto vlastne rozhodoval o tom, kto tam zo Slovenska pôjde a na základe akých kritérií? Kto to hradil?

Na Svetové dni mládeže môže ísť vždy ktokoľvek, nie sú nijaké kritériá. Okrem veku, ak sa SDM konajú mimo Európu, vtedy musia mať účastníci nad 18 rokov. Hradili sme si to sami, ja gymnazista som kvôli tomu napríklad mesiac makal v automobilke (úsmev). Samozrejme, finančne mi pomohli aj rodičia a náš pán dekan. Mojej priateľke zase prispelo naše spoločenstvo Efata, keďže jej rodičia sú rozvedení a jej mamina ju nemohla v takej miere podporiť. Jednoducho, zažili sme, že Pán sa stará!

4. Čo podľa teba robí muža mužom a kde to získava?

Dobrá otázka. Povedal by som, že je pár vecí, ktoré môžeme označiť ako atribúty mužskosti: sila, odvaha, česť, čin, ochrana, líderstvo... Teraz nehovorím, že ženy nemôžu byť líderky alebo chrániť, iba si myslím, že isté atribúty sú u muža výraznejšie, tak ako je to u žien napríklad nežnosť, súcit alebo pochopenie.

Myslím si, že muž nadobúda vedomie, že je mužom, medzi inými mužmi, špeciálne od svojho otca. Vidíme to vo všetkých kultúrach počnúc indiánskymi iniciačnými rituálmi až po naše ľudové rozprávky. Tiež sme svedkami toho, ako mužov poznačuuje, keď vyrastajú bez otcov. V prvej polovici 20. storočia (dve svetové vojny) to začalo prvými generáciami bez otcov a pokračuje to dodnes. Zažívame krízu otcovstva. Riešením sa zdajú byť dobrí priatelia. Partia chlapov, vlastný kmeň, tlupa... to je to, čo potrebuje každý muž.

5. Aké dôležité je v tvojom ponímaní to, aby bol mladý človek vo svojej viere či vo svojom presvedčení "ukotvený" (podporovaný, upevňovaný) v rodine alebo spoločenstve? Ideálne skutkami a živým príkladom. Uvedieš príklad/y z vlastného života?

Je to veľmi dôležité. Človek je tvor spoločenský. Tak ho Boh chcel, lebo tak odzrkadľuje jeho vlastnú podstatu - Trojica je tiež spoločenstvo. Preto nám dáva svoju Cirkev, ale tá je veľká a človek potrebuje pocit, že niekam patrí. To miesto je najprv rodina, základná jednotka Cirkvi, najmenšie spoločenstvo. Neskôr, ked' vyrastie, hľadá priateľov. A na to sú tu spoločenstvá! Malé skupinky priateľov idúcich za Ježišom, spoločne sa modliacich, zdieľajúcich, pomáhajúcich si navzájom. Som veľmi vďačný za moje spoločenstvo. Moji neveriaci spolužiaci mi niekoľkokrát vraveli: "Vieš, my nie sme síce veriaci, ale mať takých dobrých priateľov, ako ste vy... chodíte spolu na túry, na festivaly, nenudíte sa."

6. Ako riešiš rôzne dilemy a problémy, v ktorých mladý človek prichádza do rozporu s požiadavkami Boha, vierou, svätým životom?

Takýchto situácií nastalo v mojom živote zatiaľ mnoho. Mnohí by si mohli predstaviť, že som nejaký svätuškár a poslušne hltám všetko, čo mi Cirkev povie. Ale nie je to tak. Vždy sa snažím dané učenie poriadne prelúskať, napríklad si pozriem, čo na to hovorí zdravý rozum, potom Biblia, Katechizmus Katolíckej Cirkvi (vrelo odporúčam!) a napríklad si aj pozriem nejaké video na Youtube (sledujem napríklad Catholic Answers, ktorí rozumovo vysvetľujú pravdy viery alebo Father Mikea Schmitza, amerického katolíckeho kňaza, ktorý robí krátke videá na kontroverzné otázky dneška a pohľad Cirkvi na ne). Vždy sa ale snažím mať na pamäti, že Cirkev je dobrá matka, ktorá mi nikdy nechce ublížiť. Pravidlá, ktoré nám ponúka, nás chcú chrániť.

7. Mladí ľudia dneška sú prirodzene zvedaví, nároční, chcú poznať odpovede. Ako veriaci sú navyše často konfrontovaní so sekulárnym svetom, a preto sa neuspokoja s holými zákazmi. Potrebujú vedieť, prečo žiť tak, ako žiť, zamilovať si Boha, svoje spoločenstvo, argumentovať. Myslíš si, že cirkev dneška je mladým ľuďom dostatočne blízko v ich živote s nespočetnými dilemami a intímnymi otázkami?

Nemyslím si to, aj keď vidno že sa snaží a rozhodne to ide k lepšiemu.

8. Aké sú tvoje záľuby? Nepresvedčím ťa na blogovanie (smiech)?

Blogovanie ani nie, veď aj na tieto otázky odpisujem po dobrých pár mesiacoch. Proste sa k písaniu neviem dokopať (smiech). Bavilo by ma však robiť podcasty. Momentálne sa ale z nejakého verejného angažovania sťahujem, pretože som tento rok okrem univerzity nastúpil aj do Kolégia Antona Neuwirtha (viac info na www.kolegium.org), kde by som chcel trochu viac načerpať a zahĺbiť sa do múdrosti velikánov ľudských dejín.

Keď sa vrátime k tým záľubám, mám veľmi rád šport, poslednú dobu cvičím najmä crossfit. Okrem toho sa rád zaujímam o verejné dianie, teológiu, apologetiku a prečítam si dobrú knihu. Fascinujú ma západy slnka a dobré srdce mojej priateľky Mišky.

9. Áno, máš priateľku. Čo najviac oceňuješ na dievčati (vo všeobecnosti) a aké sú tvoje zásady v partnerskom vzťahu?

Najviac oceňujem citlivosť a nežnosť. Keby nebolo na svete žien, bol by veľmi hrubý a škaredý (úsmev). Čo sa týka nášho vzťahu, prvá zásada je, že obaja milujeme Boha a hľadáme jeho vôľu pre nás. Ďalej je to rozhodne otvorenosť, úprimnosť a taktiež predmanželská čistota.

Jozef Wallenfels s priateľkou (Zdroj: Facebook)
Jozef Wallenfels s priateľkou (Zdroj: Facebook)

10. Je podľa teba možné v dnešnej presexualizovanej spoločnosti žiť predmanželskú čistotu? Je to podľa teba vôbec zdravé? Čo má chlap, ktorý sa rozhodol žiť sexuálne aktívne až v manželstve, robiť, aby to v partnerskom vzťahu zvládol a "nezbláznil sa"? Môže byť podľa teba prospešné aj to - nezačať chodiť s dievčaťom príliš skoro (kedy sa ešte tak skoro nechystá oženiť)?

Je to náročné, ale určite nie nemožné. Poznám mnoho párov, ktoré to dokázali. Ide z nich akási iskra, majú čosi viac ako páry, ktoré spolu (a aj s inými predošlými partnermi) predtým spávali. Či je to zdravé... ja by som sa opýtal opačne: je zdravé mať 10 sexuálnych partneriek počas 5-ročného štúdia na vysokej škole, potom spraviť kariéru a ženiť sa ako 35-ročný? Lebo to je ideálna predstava tohto sveta. Ja si myslím, že dnes svadbu mladí zbytočne odkladajú a jasné že potom je to ťažké... Taktiež je to už spomenutou hypersexualizáciou. Je normálne, že na každom druhom bilborde je polonahá žena? Ale i keby tieto faktory neboli, kašlaním na predmanželskú čistotu sa mladí ľudia oberajú o veľmi dôležitú životnú lekciu trpezlivosti, sebazáporu, súboja so svojou žiadostivosťou a pudmi. Potom tu máme 50%-nú rozvodovosť, lebo ľudia nie sú zvyknutí sa obetovať a bojovať so svojou sebeckosťou. Určite môže byť prospešné nezačať chodiť s dievčaťom mladý, ale ten súboj potom človek bojuje sám so sebou. Narážam na masturbáciu a pornografiu. S týmto hriechom bojuje veľké percento ľudí, dokonca aj v Cirkvách, len sa o tom nehovorí. Je to podľa mňa aj tým, že pornografia je nám prístupnejšia ako kedykoľvek predtým...

11. Stretávam sa s tým, že ľudia dnes nevedia rozlišovať medzi kamarátstvom a priateľstvom. Akú úlohu v tvojom živote zohrávajú priatelia a ako by si definoval priateľstvo?

Slovenčina je v tejto veci geniálna, pretože nám dáva rozlišovať stupne tejto priateľskej lásky. Kamarátstvo je nižší stupeň priateľstva. Rozdiel vidím najmä v tom, že priateľstvo zostáva, aj keď sa menia podmienky, faktory. Za kamarátov napríklad považujem mojich spolužiakov zo strednej školy, lebo odišiel faktor spoločného miesta štúdia a prestali sme sa stretávať. Okrem jedného spolužiaka; o vzťah s ním som ochotný zabojovať, aj keď podmienky sú nepriaznivé: on študuje v Prahe a ja v Bratislave. Je to totiž preto, že ho považujem za môjho priateľa. Priateľstvo je úžasný dar a zohráva dôležitú úlohu v živote každého človeka. Každého! Preto otázka nestojí: či máš priateľov, ale kto sú tvoji priatelia?

12. Radím ťa ku konzervatívnym kresťanom (rovnako ako seba), avšak s milujúcim srdcom, empatiou, pokorou, charizmou. V čom môžeme byť pre tvoju generáciu my konzervatívni kresťania obohatením, keď svet tak prahne po liberalizme?

Doplnil by som: áno, možno západný svet prahne po liberalizme, ale ten náš, slovenský, prahe aj po nacionalizme. Simulované voľby na gymnáziách síce vyhrala Zuzana Čaputová, ale vo všeobecnom prieskume, ktorý robila pre Radu mládeže Slovenska agentúra FOCUS, sa ukázala ako najsilnejšia strana medzi mladými Kotlebova ĽSNS. Máme tu teda polarizovanú mládež, jedni chcú ísť kultúrne a ekonomicky extrémne doľava, tí druhí doprava. A my mladí konzervatívci sme niekde v strede. Čo je pre nás výborná príležitosť! Budovať mosty, ukazovať normálnosť, ako som spomínal vyššie. Ani jeden extrém nie je dobrý, jedine ak extrém v láske. Stále viac si uvedomujem, aký je konzervativizmus krásny a hlboký. Nie je to zastaralosť, prehnaná upnutosť na minulosť. Je to zdravý pohľad rešpektujúci prirodzený poriadok vecí. Myslím si, že práve v tom by sme mohli byť obohatením: byť si vedomí a istí svojho bohatstva a tak ním potešiť i iných.

13. Jednu vec chcem vyzdvihnúť osobitne. Zaujímaš sa aj o otázku homosexuality a zdieľaš rôzne články s touto tematikou na svojom facebookovom profile. Robíš to i napriek riziku rozvírenia pochybností okolo svojej osoby. Mnohí mladí ľudia by si povedali: "Načo sa do toho budem starať? Ešte si uškodím!" Hoci vidia potrebu a ten chaos okolo problematiky v životoch kresťanov - homosexuálov, ale najmä ich bolesť. Máš môj veľký rešpekt a obdiv za to, aký si odvážny človek a že sa v takomto veku nebojíš hovoriť o veciach nahlas, citlivo a inak ako mainstream.

Ďakujem! Je mojou povinnosťou ostať pravdivým, ale zároveň sa zaujímať o bolesť mojich bratov a sestier. Často mi príde ľúto, ako sa veriaci v týchto témach nevedia orientovať a tak zraňujú tých, ktorí práve vtedy potrebujú ich pomocnú ruku. Vladyka Cyril Vasiľ vo svojej knihe rozhovorov pre postoj.sk na tému rozvodov hovorí jednu kľúčovú myšlienku, ktorá sa dá celkom iste uplatniť aj pri téme homosexuality. Parafrázujem: "Ježiš nikdy nepoľavil z Božích nárokov a neustále trval na tom, aby ich ľudia napĺňali. Ale vždy s veľkou láskou pristupoval k tým, ktorí ich napriek všetkému nakoniec plniť nedokázali."

14. Ako teda vnímaš problematiku homosexuality, aké riešenia, prístupy, zmeny navrhuješ v rámci Katolíckej cirkvi a čo by si odkázal mladým ľuďom (napr. stredoškolákom) s homosexuálnymi sklonmi?

V prvom rade by som im odkázal: Boh ťa miluje a ty nie si jeho omylom! A potom by som ich povzbudil k čnostnému životu. LGBTQ hnutie im vždy bude pripomínať, ako si zaslúžia všetku slobodu sveta, ale aj tak im ju nikdy nedá. Lebo sloboda nie je konať to, čo chcem, ale konať správne. A takúto slobodu nám môže dať jedine Boh. Nikto iný ti nezabezpečí rovnosť a ak áno, bude to len povrchovo, budeme sa všetci tváriť že homosexuálne manželstvá sú také isté ako heterosexuálne, budeme sa tváriť, že môžu rovnako počať a vychovávať deti... ale vo svojej podstate nikdy také nebudú! Ale Boh, u neho nájdeme pravú hodnotu, ktorú nám nik nevezme.

Myslím si, že potrvá ešte dlho, kým prídeme na to, či je homosexualita vrodená alebo získaná. Ja si myslím, že to pokojne môže byť aj oboje. Ale nech je to akokoľvek, Cirkev tu musí byť a stále vysielať jasný signál, ktorý je na začiatku tejto odpovede: Boh ťa miluje a nie si omyl. A potom ponúknuť menšie skupinky, poradne, psychologickú pomoc. V tomto rozhodne zatiaľ zaostáva.

15. Ako nesmierne duchovne i duševne vyzretý človek ďalej vnútorne rastieš, budeš sa ešte názorovo formovať, rásť vedomosťami, skúsenosťami i na duchu. Máš už teraz duchovného vodcu alebo inú osobu, ktorej dovolíš, aby ti pravidelne nastavoval/a zrkadlo a z poznania ktorého/ktorej rád čerpáš?

Áno, mám a považujem to takmer za nutné. Je to jeden z mojich priateľov zo spoločenstva. Je odo mňa starší fyzicky i duchovne. Stretávame sa pravidelne raz za mesiac a otvorene sa rozprávame o mojom živote. Hľadáme spoločne víziu a Božiu vôľu pre môj život. Okrem spoločenstva je to rozhodne must-have mladého kresťana, ktorý chce rásť v láske k Bohu (úsmev).

Ďakujem Ti za odpovede a želám Ti všetko dobré!

Potešenie je na mojej strane. Ďakujem za príležitosť a pozdravujem všetkých čitateľov a priateľov portálu Citlivé témy!